Ako farba jedla ovplyvňuje vnímanie chuti

Preferencia, výber, samotná chuť jedla ale aj množstvo, ktoré zjeme, nie je záležitosťou len našich chuťových pohárikov. Externé faktory ako farba, osvetlenie alebo zvuk sa na tomto všetkom podieľajú viac, ako by sme si priali. A tak sa môžu stať nástrojom, ktorý nenápadne ovplyvňuje naše rozhodovanie a správanie.

Farba jedla a farebnosť obalov potravín

Začnime tým, že naše oči naozaj jedia ako prvé. A teda, že všetko, čo sa chytáme zjesť, si najprv vizuálne spracujeme. Ako prvú si zväčša všímame farbu. Práve farba potravín, môže ovplyvniť to, ako nám dané jedlo chutí alebo to, či ho považujeme za dostatočne sýte. Napríklad farebne rozmanitejších potravín a jedál máme tendenciu zjesť viac. Je teda pravdepodobnejšie, že ak sú cukríky v balení vo viacerých farbách, zjeme ich viac, ako keby boli len v jednej farbe (Rolls, Rowe, Rolls, 1982 in Spence, 2015).

To platí aj pre obaly. Čím pestrofarebnejšie balenie, tým väčšia pravdepodobnosť, že jeho obsahu zjeme viac. Vzorovým príkladom tu môžu byť cukríky od M&M alebo Jojo. Čo sa týka samotných obalov, vieme ísť ešte trochu ďalej. Totiž, niektoré farby na obaloch preferujeme viac ako iné. Napríklad žltá farba sa nám na obaloch sa spája so sladkou chuťou a máme tendenciu ju uprednostňovať pred bielymi obalmi. Dôvod? Vraj potraviny v bielych baleniach vnímame skôr ako obyčajné a bez chuti.

Zaujímavé sú ale napríklad aj výsledky výskumu, kedy mali ľudia hodnotiť citrusovú chuť piva na základe fľaše. Jednej skupine bolo pivo čapované z neoznačenej sklenenej fľaše. V ďalšej skupine sa nalievalo z rovnakej fľaše, no s hnedou etiketou a v poslednej skupine mala etiketa fľaše žltozelenú farbu. Ukázalo sa, že pivo, ktoré bolo načapované z fľaše so žltozelenou etiketou hodnotili ľudia ako chutnejšie a kvalitnejšie oproti pivu v ostatných fľašiach.

Farba tanierov a prestierania

A čo farba tanierov? Ako dôležitá sa ukazuje ďalej aj farba tanierov. Napríklad dezerty nám chutia sladšie, keď sa podávajú z bieleho taniera, zatiaľ čo slané jedlá nám prídu chutnejšie na tanieroch čiernej farby (Piqueras-Fiszman a kol., 2013, Stewart a Goss, 2013 in Spence, 2018). Pri hodnotení pikantnosti jedla sa zase osvedčilo použiť červené alebo žlté taniere. Pri týchto farbách totiž očakávame, že jedlo bude o niečo pikantnejšie ako to, ktoré je podávané na zelenom alebo bielom tanieri.

Biela farba tanierov ale nemusí byť vždy zlá voľba. Ak sa totiž jedlo podáva na bielom tanieri, zvýši sa kontrast medzi farbou jedla a farbou taniera a jedlo má tak zdanlivo sýtejšie farby. No a jedlo sýtejších farieb sa v našej mysli rovná chutnejšie jedlo. Predstaviť si to môžeme na situácii, kedy si objednávame jedlo na základe fotografií v jedálnom lístku. Krásne naaranžované jedlo na obrázku nás tak nejak presvedčí, že rovnako ako dobre vyzerá, bude aj dobre chutiť. A už to, či to odpovedá realite, nie je pre našu myseľ také dôležité.

Osvetlenie a jeho vplyv

Ako ďalšie, osvetlenie hrá tiež rolu. Ak pôjdeme ešte ďalej, tak zistíme, že nielen farba, ale aj osvetlenie môže ovplyvniť, to ako vnímame jedlo a ako sa stravujeme. Ukázalo sa napríklad, že slabo osvetlené reštaurácie znižujú bdelosť hostí, a podporujú tak príjem nezdravého jedla (Biswas et al., 2017). Alebo, že pri modrom osvetlení toho zjeme podstatne menej v porovnaní so žltým alebo bielym svetlom. Zaujímavé je, že tento efekt je o niečo výraznejší u mužov.

Jeden výskum sa pokúsil manipulovať s osvetlením aj farbou. Participantom podávali steak s hranolkami a hráškom. Osvetlenie v miestnosti však bolo stlmené, aby skrylo farbu jedla, do ktorého boli pridané umelé farbivá. Kým participanti jedli, osvetlenie sa pomaly vrátilo do normálu, čo odhalilo, že steak bol umelo zafarbený na modro, hranolky na zeleno a hrášok na červeno. Výsledkom bolo, že napriek tomu, že farbivo nezmenilo chuť samotného jedla, niekoľkým participantom zostalo po napravení osvetlenia zle a hlásili ťažkosti so žalúdkom (Wheatley, 1973 in Spence, 2015).

Hudba a tempo

V neposlednom rade je tu hudba. Teda najmä jej tempo. Ukazuje sa, že pri pomalej hudbe aj pomalšie jeme, a tým pádom máme aj tendenciu sa v danom prostredí dlhšie zdržať a dať si niečo navyše. Konkrétne, jeden výskum s 1 400 hosťami ukázal, že keď na pozadí hrala pomalá inštrumentálna hudba, zákazníci sa zdržali ďalších 11 minút a minuli o vyše 8 dolárov viac za nápoje (Milliman, 1986 in Pantoja, & Borges, 2021). Naopak rýchla hudba v nás evokuje potrebu jesť po väčších sústach a rýchlejšie. A nielen to! Pri rýchlej hudbe dokážeme navyše minúť viac peňazí (Knoeferle et al., 2017 in Pantoja, & Borges, 2021), pretože očakávame, podávané jedlo je chutnejšie, a teda s väčšou pravdepodobnosťou si ho kúpime bez ohľadu na to, či sme hladní alebo nie (Pantoja, & Borges, 2021).

Všetky spomenuté výskumy majú svoje limity a vedeli by sme nájsť mnoho výnimiek, kedy by sme tieto zistenia mohli vyvrátiť. Berme ich teda ako zaujímavosti zo sveta psychológie a ako pripomienku toho, že naša myseľ a vnímanie ešte stále nie sú neomylné.

Farebný vplyv na správanie a výber

Pri kúpe riadu väčšina ľudí sleduje kvalitu alebo estetickú stránku tanierov či misiek. Ako však ukázala prvá štúdia svojho druhu, farba riadu dokáže u istej skupiny ľudí ovplyvniť chuť servírovaného jedla. Experiment zahŕňal takmer 50 ľudí, u ktorých merali potravinovú neofóbiu, čo je neochota jesť alebo vyskúšať nové jedlo. Účastníci, ktorí boli rozdelení na vyberavých a nevyberavých. Výsledky ukázali, že vnímaná slanosť aj ochota zjesť potravinu bola ovplyvnená farbou v skupine vyberavých, ale nie v skupine nevyberavých. Konkrétne jedlo hodnotili ako viac slané, keď bolo podávané v červenej a modrej miske oproti bielej. Potravinoví neofobici mali najmenšiu ochotu zjesť jedlo podávané v červenej miske.

„Obmedzená strava môže viesť k nutričným nedostatkom, ako aj zdravotným problémom,“ povedal Dr. Stafford. „Podľa Stafforda je potrebné porozumieť týmto faktorom u ľudí, ktorí odmietajú jesť niektoré jedlá. Pre potravinovú neofóbiu je zvyčajne typická obmedzená strava, špecifická príprava jedla, silná nechuť a ťažkosti s prijímaním nových potravín.“

„Napríklad, ak by ste chceli povzbudiť vyberavého jedáka, aby ochutnal viac zeleniny, o ktorej je známe, že je horká, môžete ju skúsiť podávať na tanieri alebo miske, o ktorej je známe, že zvyšuje sladkosť. Naše oči prirodzene vyhľadávajú kontrast a pestrosť. Vzhľad jedla má pomerne jasný psychologický vplyv na to, ako vnímame chute a jesť v istom slova zmysle dokonale zvládate aj očami.“

Farebný model a praktické odporúčania

Vizuálna komunikácia v potravinárskom priemysle ukazuje, že správny výber farieb môže nielen predať produkt, ale aj budovať dôveryhodnosť firmy. Červená sa s obľubou využíva aj v supermarketoch ako farba na potravinových baleniach. Žltá farba sa nám na obaloch spája so sladkou chuťou a máme tendenciu ju uprednostňovať pred bielymi obalmi. Potraviny v bielych baleniach vnímame skôr ako obyčajné a bez chuti.

Fyzické a psychologické aspekty vnímania: farby majú schopnosť ovplyvňovať našu náladu, emócie, a dokonca aj fyzické reakcie. Červená má na ľudí fyzický vplyv, zvyšuje srdečný tep a tlak. Preto si podniky s rýchlym občerstvením svoje prevádzky farbia na červeno. Osvetlenie hrá tiež rolu; napríklad pri modrom osvetlení toho zjeme podstatne menej v porovnaní so žltým alebo bielym svetlom. Farba je silný a účinný faktor, ktorý ovplyvňuje ľudskú psychiku aj náladu.

Model psychológie farieb opisuje, ako farby ovplyvňujú naše vnímanie, emócie a správanie. V marketingu a dizajne sa tento model často využíva na zvýraznenie určitých správ, vytvorenie nálady a ovplyvnenie spotrebiteľských rozhodnutí. Špecifický význam farby: červená, modrá, zelená, žltá a ďalšie majú svoje charakteristické asociácie a automatické účinky na apetít a správanie.

Farby v jedálni a na prestieraní: teplé farby ako oranžová, tehlová či terakotová zvyšujú chuť do jedla a vytvárajú pocit útulnosti. Chladné farby ako modrá alebo zelená znižujú chuť do jedla, ale pôsobia upokojujúco a podporujú zdravší životný štýl. Neutrálne a zemité tóny vytvárajú harmonickú kulisu pre masívny drevený nábytok a menia atmosféru miestnosti.

Praktické odporúčania do interiérov a jedální:

• Teplé farby stimulujú chuť do jedla - oranžová, tehlová, terakotová. Používajte ich ako doplnky alebo akcenty s mierou, aby neutrpela nerovnováha.
• Prírodné a neutrálné tóny navodzujú rovnováhu - béžová, krémová, olivová, piesková, svetlosivá. Vhodné ako neutrálna kulisa pre jedálny stôl a drevený nábytok.
• Chladné farby znižujú chuť do jedla, ale upokojujú - modrá, mentolová, tyrkysová, svetlozelená. Ako akcenty a v menšom rozsahu sú ideálne do menších jedální.
• Tmavé a kontrastné farby dodávajú priestoru eleganciu, no vyžadujú vyváženie drevom a svetlom. Bezpečné sú kombinácie ako čierne stoličky s dubovým stolom.
• Pri výbere farebnej palety podľa štýlu: moderný interiér - antracit + biela + drevo; rustikálny interiér - tehlová + piesková + dub; škandinársky štýl - sivobiela + prírodné drevo + mentolová; minimalizmus - svetlosivá + béžová + matná čierna.

Vplyv farieb na chuť do jedla v praxi

V dnešných kuchyniach frčí kombinácia 3 farieb. Vedci zistili, že pri teplých farbách (oranžová, žltá, škoricová) sa chuť do jedla zvyšuje. Naopak, v studených farbách (modrá, zelená) sa chuť do jedla znižuje. Všeobecne platí, že červená v kombinácii so žltou najviac podporuje chuť do jedla, ale iba krátkodobo. Z dlhodobého hľadiska vnášajú neutrálne a zemité odtiene harmóniu a komfort do jedálne, čo podporuje spoločné chvíle a pohodu pri stole.

Poznámka: dlhodobé používanie extrémnych, výrazných farieb môže viesť k vyčerpanosti alebo preexponovaniu chuti. Vhodné je kombinovať teplé a studené farby tak, aby priestor vyvolával želanú náladu a podporoval trávenie aj konverzáciu.

Výsledky a zhrnutie poznatkov

Farby a osvetlenie sú silné a často podceňované faktory v našom každodennom jedálenskom prostredí. Ich výber ovplyvňuje nielen chuť, ale aj rýchlosť jedenia, celkovú spotrebu a náladu pri stole. Naše oči naozaj jedia a vnímajú jedlo cez vizuálne signály, ktoré môžu podprefundovať skutočnú chuť a spokojnosť z jedla.

V marketingu a dizajne potravín sa farby používajú na budovanie dôvery, vyvolanie emócií a stimuláciu nákupného správania. Na stole aj pri prestieraní majú farby svoje miesto a vplyv na to, ako dlho zostaneme a koľko si privlastníme z ponuky.

Tabuľka: Vplyv farieb na vnímanie jedla

tags: #farba #ovplyvnuje #chut #jedla