Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
Fazuľa strakatá vyžaduje teplé a slnečné stanovište, chránené pred vetrom. Táto odroda dorastá do výšky 3 - 4 m a vyniká atraktívnou veľkosťou a sfarbením semien, ktoré sú mnohostranne využiteľné v zrelom aj nezrelom stave. Rastlina kvitne až do príchodu mrazov, čo umožňuje postupný zber až do neskorej jesene. Táto odroda vyžaduje teplé a slnečné polohy, chránené pred vetrom, a neznáša polotieň. Fazuľa strakatá sa vysieva priamo do pôdy od mája do júna do hĺbky 6 cm. Semená sa vkladajú do hniezd po 3 kusy v sponu 50 x 50 cm. Rastliny potrebujú slnečné, teplé stanovištia chránené pred vetrom, pričom neznášajú polotieň. Počas vegetácie vyžadujú pravidelnú, ale miernu zálievku, aby sa zabránilo podmáčaniu pôdy. Rastliny kvitnú počas celej sezóny až do príchodu mrazov, čo umožňuje postupný zber od augusta do októbra.
Ako pestovať strakatú fazuľu v záhrade
Strakatá fazuľa sa pestuje podobne ako iné druhy fazule a potrebuje slnečné, teplé stanovište chránené pred studeným vetrom. Pôda by mala byť ľahká, priepustná a humózna, bez dlhodobého premokrenia. Semená sa vysievajú až po pominutí jarných mrazov, keď je pôda dostatočne prehriata, zvyčajne od polovice mája. Môže ísť o kríčkové alebo popínavé odrody, podľa toho je potrebné prispôsobiť spon a prípadnú oporu. Počas vegetácie je dôležitá pravidelná, ale nie nadmerná zálievka, najmä v období kvitnutia a tvorby strukov. Fazuľa si sama viaže dusík v koreňoch, preto nevyžaduje silné hnojenie dusíkatými hnojivami. Mulčovanie pomáha udržať v pôde vlhkosť a znižuje rast burín, čo zjednodušuje starostlivosť.
Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Kríčková fazuľa zvyčajne dorastá do výšky 30 - 40 cm a má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia.
Popínavá fazuľа zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Popínavá fazuľa je rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.
Starostlivosť počas vegetácie zahŕňa kyprenie pôdy, prihŕňanie a pravidelnú zálievku. Fazuľa má veľké nároky na vlhkosť, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie a vysoká vzdušná vlhkosť. Mulčovanie udržiava korene v chlade a znižuje burinu. Plejte opatrne, aby ste nepoškodili plytké koreňové systémy. Keď rastlina dosiahne vrchnú časť podpery, odštipnite vrchnú časť viniča, čo ju prinúti dávať energiu do produkcie viacerých strukov. Pri vysokých teplotách používajte kryty nad mladými rastlinami; horúce počasie môže spôsobiť opadanie kvetov, čo znižuje úrodu.
Počas vegetácie je dôležité vyhnúť sa nadmernému zalievaniu a zakázané je dedene premokrenie pôdy. Fazuľa potrebuje slnečné stanovište a dobrú priepustnú pôdu. Rotujte s plodinami, aby ste zamedzili problémom s pôdnymi agensmi a hubovým chorobám.
Pôda, hnojenie a výsev
Príprava pôdy je kľúčová. Na jeseň je potrebná poriadna prekyprenie a na jar úprava pôdy rotavátorom. Následne sa zapracuje draselná soľ, liadok a superfosfát. Optimálne je použitie kompostu. Fazuľa si sama viaže dusík v koreňoch, preto nevyžaduje silné hnojenie dusíkatými hnojivami. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Po kvete a objavení sa strukov je možné začať hnojiť. Nepoužívajte hnojivo s vysokým obsahom dusíka, inak získate svieže lístie a málo fazule. Pridanie kompostu alebo kompostovaného hnoja v polovici vegetačného obdobia je dobrou alternatívou k tekutému hnojivu.
Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok.
Výsev, výsadba a typy
S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo - je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Všetky druhy fazule by mali byť vysiate po tom, čo nebezpečenstvo mrazu pominie a pôda sa zahreje na 10 °C. Neosievajte príliš skoro, pretože studená vlhká pôda oneskorí klíčenie a môže spôsobiť hnilobu semien. Klíčenie urýchli namočenie zŕn pred sejbou do vlažnej (20 až 50 °C) vody približne na 12 hodín. Po namáčaní necháme odkvapkať a vysievame. Vzchádza o 7-10 dní.
Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Kríčková fazuľa zvyčajne dorastá do výšky 30 - 40 cm a má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia.
Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Popínavá fazuľa je rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.
Zber a uskladnenie
Rastliny kvitnú počas celej sezóny až do príchodu mrazov, čo umožňuje postupný zber od augusta do októbra. Fazuľa strakatá je tradičná veľkozrnná odroda určená na vylupovanie (na suché zrno). Pri zbere kríčkových odrôd je najlepšie zbierať, keď sú struky ešte mladé a krehké, zatiaľ čo popínavá fazuľa sa zbiera vysušená. Ak je sychravo, je potrebné vytiahnuť rastliny z pôdy a dosušiť ich v teplom a suchom interiéri, prípadne v skleníku.
Fazuľu časom stvrdne, aj keď je správne skladovaná. Čerstvá sa môže uchovať asi 4 dni alebo môže byť blanšírovaná a zmrazená okamžite po zbere. Môže byť aj konzervovaná alebo nakladaná. Zrelé struky pretrhávajte pravidelne, 1 až 2 x za týždeň. Struk sa má dať ľahko zlomiť. Zber vykonávajte približne raz do týžňa. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné ich skonzumovať do 7 dní a skladovať ich v chladničke.
Choroby, škodcovia a prevencia
Najčastejšími škodcami sú vošky, ktoré odporúčame likvidovať čo najskôr po objavení. Antraknóza spôsobuje hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Huba Sclerotina spôsobuje mäknutie strukov. Listy tvoria vodnaté miesta a stonky hnijú. Fazuľová hrdza je ďalším bežným problémom spôsobeným plesňami. Bakteriálne plesne sú tiež bežné vo vlhkom prostredí. Mnohé ochorenia sú prenášané škodcami alebo infikovanými semenami. Prevencia zahŕňa výber odolných odrôd, rotáciu plodín, dobrú cirkuláciu vzduchu a vyhýbanie sa nadmernému zalievaniu. Zároveň je dôležité pravidelné monitorovanie a rýchla reakcia na príznaky poškodenia.
Vošky a strapky môžu spôsobiť deformácie listov a poškodenie rastlín; slimáky zožierajú mladé sadenice. Antraknóza vytvára škvrny, ktoré sa spoja. Fazuľa môže mať aj múčnatku alebo vírusové škvrny spôsobené rôznymi príčinami. Základom je výber odrôd odolných voči chorobám a správne praktizovanie polievania a rozstupov. Rotujte plodiny a zabezpečte suché listy, aby sa minimalizovalo šírenie chorôb.
Zber suchej fazule
Fazuľu je možné zbierať aj suchú. Doprajte jej niekoľko mesiacov dozrieť. Vysušené tobolky môžete oberať tak, ako sa objavia. Nechajte rastliny naopak v zemi, kým nie sú bubľavé a suché. Po vyschnutí tobolky oprašte a fazuľu uskladnite v suchom prostredí. Suché zrná sa ľahko vylúpnu a uskladnia na dlhšie obdobie.
Použitie v kuchyni a tipy na prípravu
Strakatá fazuľa je veľmi univerzálna surovina, ktorá sa hodí do polievok, prívarkov, dusených jedál aj šalátov. Pred varením je vhodné fazuľu namočiť do studenej vody na 8-12 hodín, čo pomáha aktivovať procesy, ktoré znižujú obsah látok spôsobujúcich nadúvanie. Namáčanie trvá 8-12 hodín; po namáčaní je potrebné vodu zliať a fazuľu variť v čerstvej vode, čím sa zníži zaťaženie trávenia. Po namočení varíme v čerstvej vode bez soli, kým nezmäkne. Varenie trvá 45-90 minút podľa veľkosti zrnín. Počas varenia môžeme pridať bobkový list, cesnak, cibuľu či majorán, ktoré zlepšia chuť a podporia trávenie. Solíme až na konci alebo po dovarení, najmä ak fazuľu ďalej spracúvame do polievky alebo omáčky.
Fazuľa strakatá je tradične používaná v potravinách ako suché zrno do polievok, prívarkov a dusených jedál. Môže nahradiť mäso v bezmäsitých jedlách, pretože obsahuje veľa bielkovín a vlákniny. Hodí sa aj do studených šalátov s cibuľou, paprikou a kyslou zálievkou. V tradičnej kuchyni sa používa do fazuľových polievok, kaší a nátierok. Uvarenú fazuľu môžete tiež rozmixovať a pripraviť z nej krémovú nátierku na chlieb.
Odroda fazule Strakatá je neskorá popínavá odroda, vhodná na pestovanie pre suché semená. Rastlina dorastá do výšky cca 300-400 cm, preto potrebuje silnú oporu a rodí bohato. Semená môžete vysievať v interiéri od apríla-mája a do záhona od konca mája do júna. Sadenice môžete do záhona presadiť v júni-júli. Samotná fazuľa má stredne dlhé (cca 13-15 cm), široké, ploché, zelené struky s veľkými, strakatými, rôznofarebnými semenami.
Najčastejšie chyby a tipy na úspech
- Voľte slnečné stanovisko a dobre priepustnú pôdu.
- Udržiavajte pravidelnú, ale miernu závlahu; vyhnite sa premokreniu.
- Rotujte plodiny a neosádzajte fazuľu na rovnakom mieste každý rok.
- Zvoľte odolné odrody voči chorobám a používať oporu pre popínavé druhy.
- Pred varením namočte fazuľu 8-12 hodín, potom varte na čerstvej vode bez soli.
Jak pěstovat fazole tyčkové ze semen. Phaseolus vulgaris
Fazuľa strakatá súvisí so širokým spektrom plodín v záhradkách a ponúka chutné i výživné struky aj po dozretí. Vzhľadom na svoje nutričné hodnoty a variabilitu používania je jednou z najobľúbenejších plodín v domácnostiach aj na väčších záhonoch. Zrno a struky môžu byť použité v rôznych kuchyniach a receptoch, pričom dlhé pestovateľské obdobie poskytuje postupný zber a dlhú sezónu plodovania.
tags: #fazula #mala #strakata #pestovanie