Fazuľa je strukovina pochádzajúca pôvodne z Mexika, Strednej a Južnej Ameriky, kde je pre domorodé obyvateľstvo dodnes hlavnou zložkou potravy a dôležitým zdrojom bielkovín. Vďaka dlhému putovaniu a ustavičnému prispôsobovaniu sa zmeneným klimatickým podmienkam vzniklo množstvo kultivarov fazule od malých lahôdkových strukov cez veľké dužnaté bôby až po dlhé zelené struky.
Nukleové kyseliny sa v našich črevách štiepia na takzvané nukleotidy a tie sa krvou dostávajú do buniek. Fazuľa obsahuje veľa železa, vápnika, draslíka, vitamínu C a vitamínov skupiny B. Vďaka vysokému obsahu vlákniny má blahodárne účinky na črevá. Pravidelná konzumácia fazule môže znížiť riziko ochorení srdca, cukrovky, kolorektálneho karcinómu a pomáha pri chudnutí.
*%ODD - percent odporúčanej dennej dávky mužov v 100g. Ak máte predispozíciu na vznik diabetu alebo ste už diabetici, poteší vás fakt, že fazuľa má nízky glykemický index. To znamená, že nespôsobí, aby hladina cukru v krvi narástla tak, ako keď konzumujete rafinované výrobky z obilia. Fazuľa obsahuje vlákninu - konštantnú dodávku energie.
Je tiež bohatá na vitamíny rozpustné vo vode, najmä tiamín, riboflavín, niacín a folacín. Folát je životne dôležitý pre zníženie koncentrácií homocysteínu a bez dostatočného obsahu folátu vo vašej strave zvyšuje hladinu homocysteínu a môže poškodiť vaše srdce a cievy. Nedostatok železa je jedným z najčastejších nedostatkov u ľudí a hlavnou príčinou anémie. Fazuľa je plná antioxidantov, ktoré chránia telo pred voľnými radikálmi, ktoré by mohli poškodiť vaše bunky a mať za následok rakovinu.
Kyselina listová je minerál, ktorý je nutnosťou pre tehotné ženy alebo pre tie, ktoré sa snažia otehotnieť. Pokiaľ ide o prínosy pre zdravie očí, fazuľa obsahuje veľa zinku, vitamínu A a bioflavonoidov. Zinok je podporujúca výživa, ktorá má prospech pre zdravie našich očí. Jeho hlavnou úlohou je previesť betakarotén na vitamín A vo forme, ktorá je použiteľná vizuálnym systémom a telom.
V klinickej štúdii zaznamenali ženy, ktoré konzumovali veľké množstvo fazule, menšie výkyvy nálady a kŕče než tie, ktoré konzumovali najnižšie množstvá. Každodenná dávka kyseliny listovej vám môže pomôcť vyrovnať sa s depresiou lepšie. Primeraná konzumácia kyseliny listovej môže zabrániť zvýšeniu produkcie homocysteínu vo vašom tele. Vďaka vysokému obsahu vlákniny má blahodárne účinky na črevá (vláknina upravuje trávenie, viaže jedovaté látky a tuky).
Zelená fazuľka lieči ochorenia pečene. Pri nákupe čerstvej zelenej fazuľky vždy jednu prelomíme: ak nezapraská, už nie je čerstvá. lúpanie, od polovice leta do začiatku jesene. Fazuľu môžeme použiť do polievok, prívarkov, šalátov. Sušenú je vhodné na noc namočiť do vody, ráno vodu zliať, fazuľu nechať odkvapkať a až potom variť v čerstvej vode. Mladú fazuľku umyte a odrežte jej končeky.
Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je rastlina pôvodom z Južnej a Strednej Ameriky, kde bola pestovaná pôvodnými obyvateľmi už tisícky rokov. Spolu s kukuricou a tekvicou tvorila základ ich stravy a je známa ako jedna z „troch sestier“ - plodín, ktoré sa pestovali spoločne pre ich vzájomne prospešné vlastnosti. Fazuľa symbolizuje výživu, udržateľnosť a prirodzený zdroj bielkovín. Fazuľa bola domestikovaná v oblasti Mexika a Peru, kde bola súčasťou stravy už pred viac než 7000 rokmi. Pôvodní obyvatelia Ameriky pestovali rôzne odrody fazule, ktoré boli základným zdrojom bielkovín v ich strave. Po príchode Európanov do Nového sveta sa fazuľa rozšírila do Európy a neskôr do celého sveta. V tradičných kultúrach pôvodných Američanov bola fazuľa považovaná za posvätnú rastlinu, ktorá prináša prosperitu a plodnosť. Spoločne s kukuricou a tekvicou sa pestovala podľa špeciálneho spôsobu, ktorý umožňoval vzájomné prospievanie všetkých troch plodín. V stredovekej Európe sa fazuľa stala základnou plodinou pre chudobné vrstvy obyvateľstva, pretože bola lacná a výživná. V modernej dobe sa fazuľa často označuje za „superpotravinu“ vďaka vysokému obsahu bielkovín, vlákniny, vitamínov a minerálov. V Európe a Ázii sa fazuľa stala súčasťou tradičných jedál a používa sa v mnohých národných receptoch. Na Slovensku a v Česku je fazuľa obľúbená v polievkach, dusených pokrmoch a šalátoch. V ľudovej medicíne sa fazuľa využíva na podporu trávenia, reguláciu cukru v krvi a zníženie hladiny cholesterolu. Obsahuje vysoké množstvo vlákniny, vitamínu B, železa a horčíka, čo z nej robí ideálny doplnok pre zdravú výživu.
Rôzne odrody fazule možno klasifikovať podľa kríčkových a popínavých kultivarov, podľa typu použitia vo varení a podľa doby varenia. Čím je farba fazule tmavšia, tým vyššia je antioxidačná aktivita. Klasické druhy zahŕňajú čiernu fazuľu, navy, Pinto a ďalšie, pričom čas varenia sa pohybuje od 45 do 120 minút v závislosti od odrody.
Pôvod a rozšírenie fazule
Fazuľa a jej rodina pochádzajú z juhoamerického kontinentu. Do Európy ju priniesli talianski cestovatelia a do Ruska prenikla na začiatku 16. storočia. O stoto rokov neskôr sa stala bežnou rastlinou v našich zemepisných šírkach. Teraz sa táto strukovinová zelenina pestuje v siedmich desiatkach krajín sveta. V tradičných kultúrach pôvodných Amerík bola fazuľa považovaná za posvätnú rastlinu, ktorá prináša prosperitu a plodnosť. Spolu s kukuricou a tekvicou sa pestovala podľa špeciálneho spôsobu, ktorý umožňoval vzájomné prospievanie všetkých troch plodín.
Botanická charakteristika a druhy
Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, list dvakrát pripnutý a trojitý hrot. Lusky sa vyvíjajú na stonke - bylinnom kmeni, ktorý končí v koreňovom koreni. Semeno fazule sa skladá z ochranného plášťa semena a embrya. Fazuľa je dvojklíčnolistová rastlina. Listy majú rôznu farbu a tvar kvetov; plody obsahujú semienka rôznych veľkostí a tvarov v závislosti od kultivaru.
Rastlina sa delí na kríčkové a popínavé kultivary. Kríčkové kultivary dosahujú 30-60 cm a potrebujú menej podpory, majú kratšiu vegetačnú dobu. Popínavé druhy dorastajú do výšky 2-3 m a vyžadujú oporu; ich úroda býva vyššia a dlhšie trvá dozrievanie.
Nutričné vlastnosti a benefity pre zdravie
Fazuľa obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a iných živín, pričom má len mierne množstvo kalórií. Zvlášť bohatá je na vitamíny B, vitamín C, železo, zinok, horčík a draslík. Vďaka vláknine prispieva k lepšiemu tráveniu a regulácii hladiny cukru v krvi, čím pomáha pri cukrovke a pri prevencii metabolického syndrómu. Obsahuje tiež antioxidanty ako flavonoidy a fenolové zlúčeniny, ktoré môžu znižovať riziko niektorých typov rakoviny. Fazuľa je prirodzene bezlepková, čo ju robí vhodnou pre celiatikov.
Špecializované štúdie ukazujú, že pravidelná konzumácia fazule môže podporovať zdravie očí prostredníctvom zinku a vitamínu A a môže zlepšovať náladu vďaka biomechanizmom spojeným s kyselinou listovou. Pri tehotenstve je dôležitý folát, ktorý pomáha znižovať riziko ochorení plodu a podporuje správny vývoj.
Kedy môže byť fazuľa škodlivá? Surové ovocie a zelené struky obsahujú látky škodlivé pre zdravie, ktoré počas varenia miznú. Vysoký obsah purínov je dôvodom, pre ktorý by mali mať fazuľové jedlá menej starší ľudia a osoby s dnou.
Podmienky pestovania a starostlivosť
Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá potrebuje teplé obdobie bez mrazov. Ideálne sú hlinité alebo piesčitohlinité pôdy s neutrálno až mierne kyslou pôdnou reakciou (pH 6,0-7,0). Potrebuje pravidelné a bohaté zalievanie a vysokú vzdušnú vlhkosť, najmä v období klíčenia a nasadzovania strukov. Mulčovanie udržiava pôdu vlhkú a zároveň chráni korene. Vyžaduje si podperu pre popínavé druhy a správne načasovanie zberu, aby sa podporilo kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.
Predpestovanie a výsev: semienka je vhodné namočiť a vyklíčiť v teplom prostredí, potom sa vysievajú do riadkov alebo do hniezd podľa kultivaru. Po výsebe treba dbať na vhodné rozostupy a na ochranu pred chorobami a škodcami, ktoré môžu ohroziť úrodu. Teplomilné odrody vyžadujú stabilnú oporu a vhodné mikroklímy.
Zber a skladovanie
Fazuľu je vhodné zberať, keď sa lusk sám odlomí od stonky a keď listy na rastline postupne žltnú. Zrelé struky treba trhať pravidelne, aby kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov prebiehalo aj naďalej. Zelené struky rýchlo podliehajú skaze, preto je lepšie ich konzumovať čerstvé alebo rýchlo uskladniť. V chladničke vydržia približne týždeň. Nedozreté fazule zo zimy sa dajú lyžovať a skladovať v mrazáku.
Choroby a škodcovia
Fazuľa je relatívne odolná, no môže trpieť vírusovými, hubovými a kožnými chorobami. Medzi typické ochorenia patrí mozaika fazule, hrdza fazule, koreňová hniloba a ďalšie. Prevencia zahŕňa pravidelné monitorovanie, striedanie plodín a elimináciu napadnutých rastlín.
Stručný, ale veľkolepý pohľad na domorodé kultúry a boje
Historický prehľad ukazuje, že fazuľa je jednou z „troch sestier“ spolu s kukuricou a tekvicou, s dlhoročnou tradíciou pestovania v Južnej a Strednej Amerike a postupným rozšírením po celom svete.
| Druh fazule | Popis | Čas varenia (min) |
|---|---|---|
| Čierna fazuľa | korytnačia, sladká chuť, jemná textúra | 60-90 |
| Cranberry | rímska fazuľa, krémová, gaštanová | 45-60 |
| Biela maslová | veľké biele fazule, kašovité vnútro | 45-60 |
| Červená fazuľa | obličkového tvaru, pevná textúra | 90-120 |
| Navy | malá biela fazuľa, vhodná do nátierok | 90-120 |
Poľnohospodárska technológia pestovania fazule zahŕňa výber odrôd podľa prostredia, zalievanie, mulčovanie, hnojenie a výber predchodcov s ohľadom na striedanie plodín a prevenciu chorôb. Pred výsadbou je vhodné pôdu pripraviť a semená namočiť na 20-30 minút do manganistanu draselného. Záhradné postupy zahŕňajú buď výsev do riadkov s rozostupom, alebo do hniezd po 3-6 semenách, pričom popínavé druhy vyžadujú väčšiu oporu a pri ich pestovaní sa uplatňuje špecifická starostlivosť o konštrukciu opôr.
Udomácnenie fazule ako dôležitej časti potravy a tradičnej medicíny ukazuje, že jej pravidelná konzumácia prispieva k lepšiemu zdraviu a výžive populácie po celom svete.