Francúzska kinematografia má vo filmovom svete nezameniteľné renomé. Ak by sa na konci 19. storočia vynálezcovia medzi Amerikou a Európou navzájom tak veľmi neovplyvňovali, dalo by sa s rezervou tvrdiť, že film vznikol práve vo Francúzsku. Táto krajina nám totiž dala bratov Lumiérovcov, ktorí ako prvý na svete zostrojili na motívy Edisonovho Kinetoskopu, zariadenie, ktoré slúžilo ako kamera, projektor aj tlačiareň v jednom. Dali mu názov Cinématographe, čím položili základný názov pre kinematografiu ako ju poznáme dnes. Navyše tým taktiež otvorili dvere tichému filmu.
Ich krátky film, ktorý premietali 22. marca 1895 s názvom La Sortie des ouvriers de l´usine Lumiére (Robotníci odchádzajú z továrne Lumiérovcov) je mnohými filmovými historikmi považovaný za prvý krátky film na svete.
Profesionálny kúzelník, Georges Meliés, bol priam uchvátený, keď v roku 1895 uvidel prvé filmy Lumiérovcov. O rok neskôr sa neúspešne pokúsil kúpiť ich Cinématographe, pretože v ňom videl úžasný potenciál. Napokon si však musel poradiť inak. Opatril si vlastné zariadenie, ktoré si šikovne prerobil, aby fungovalo ako zázračný Cinématographe. Od tej chvíle začal Meliés tvoriť jeden film za druhým. Cesta na Mesiac je jeho najznámejšie a najvýznamnejšie dielo, ktoré malo výrazný dopad na budúcnosť hraného filmu. Ide o adaptáciu slávneho románu Julesa Verna. Film je poskladaný z tridsiatich scén a rozpráva jednoduchý príbeh o vedeckej expedícii na mesiac, kde dobrodruhovia narazia na Kráľa Mesiaca a jeho armádu.
Utrpenie panny Orleánskej je považované za majstrovské dielo tichej éry filmu. Dánsky režisér Carl Theodor Dreyer chcel film pôvodne nakrúcať so zvukom, avšak nemal potrebné technické vybavenie. Aj z tohto dôvodu môžeme stále hovoriť o jednom z najvýraznejších výtvorov tichého filmu. Utrpenie panny Orleánskej rozpráva skutočný príbeh o posledných momentoch Jany z Arku. Dreyer vychádzal zo skutočných súdnych záznamov a sústreďuje sa výhradne na emócie hlavnej predstaviteľky (Maria Falconetti). Aj z tohto dôvodu sa Dreyer zameriava prevažne na detaily, keď Janu dáva do transcendentálneho miesta s bielym pozadím, a aj týmto efektom nám približuje jej psychologické utrpenie.
Filmový režisér Jean Renoir, syn slávneho impresionistického maliara, bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov poetického realizmu. Veľká ilúzia je potom považovaná za jeho majstrovské dielo. Film je zasadený do centra prvej svetovej vojny a sleduje osudy troch francúzskych letcov, ktorých zostrelia za nepriateľskou líniou. Ďalší francúzsky film z dielne Jeana Renoira rozpráva o sociálnom a kultúrnom úpadku spoločnosti v období prebúdzajúcej sa druhej svetovej vojny. Renoir kritizuje povrchné maniere dekadentnej spoločnosti a zameriava sa na rúcajúce sa hodnoty európskej civilizácie. Podobne ako vo filme Veľká ilúzia sa aj v tomto prípade Renoir zameriava na hraničný stav absolútneho kolapsu spoločnosti.
Režisér Robert Bresson adaptoval knihu Georgesa Bernanosa do základného kameňa francúzskeho psychologického realizmu. Na rozdiel od ostatnej francúzskej kinematografie, ktorá sa po druhej svetovej vojne sústredila vo veľkej miere na literárne historické adaptácie, posúvajúce film viac ku kritizovanej teatrálnosti, Bresson sa naďalej držal kvalitného filmárskeho remesla.
Komik Jacques Tati vytvoril vo svojom najznámejšom diele Prázdniny pána Hulota, ikonickú postavičku nezvyčajného Francúza. Pán Hulot si ide užiť prázdniny do prímorského rezortu v Bretónsku, len aby sa stal súčasťou komicky vynaliezavých situácií, ktoré náš hlavný hrdina nemá možnosť nijako ovplyvniť. Komédia je poskladaná ako kaleidoskop rôznych gagov, ktorých tvorcami sú samotní dovolenkári. Tati si všíma ľudských archetypov a z nich potom čerpá vtipné situácie a okolnosti, ktoré sú nielen trefné, ale aj zábavne pravdivé.
Režisér Henri-Georgers Clouzot nakrútil veľa výborných filmov a jedným z ich je aj dráma Mzda strachu. Príbeh je o skupine mužov, ktorý sa za vidinou zisku rozhodnú prepraviť nebezpečnú zásielku. Zúfalstvo strieda chamtivosť, keď sa muži rozhodnú vydať na 500 kilometrov dlhú trasu, po ktorej musia pre ropnú spoločnosť previesť nebezpečný nitroglycerín. Druhý z významných filmov režiséra Clouzota má veľa podobného s klasikami Alfreda Hitchocka. Ocitáme sa vo víre hrôzostrašného vražedného plánu uprostred internátnej školy, ktorého obeťou má byť jej riaditeľ. Jeho manželka a milenka prebývajú spoločne pod jednou strechou školy, len aby ich kruté zaobchádzanie priviedlo až ku krajnému riešeniu. Väčšina z nás asi dobre pozná remake z roku 1996 so Sharon Stone a Isabelle Adjani v hlavných úlohách.
Jeden zo základných filmov Francúzskej novej vlny a prvý, a azda aj najslávnejší film režiséra Francoisa Truffauta. Nikto ma nemá rád rozpráva o problémovom dospievaní mladého Antoinea (Jean-Pierre Léaud) v srdci Paríža. Poukazuje na jeho komplikovaný vzťah s rodičmi a najmä potom s jeho matkou. Truffaut sa filmom ihneď preslávil.
Ďalší významný film Francúzskej novej vlny, teraz z dielne režiséra Jean-Luc Godarda. Na rozdiel od Truffauta sa však Godard vyberá iným, oveľa avantgardnejším smerom. Rovnako ako na príbeh sa francúzsky režisér sústreďuje aj na samotné médium kinematografie. A jeho diela tomu viditeľne napovedajú. Na konci s dychom si podmaňuje filmárske remeslo podľa svojich predstáv a rozhodne sa nedrží žiadnych pravidiel. Aj napriek tomu, že príbeh začína krádežou a vraždou, väčšinu filmu sledujeme ústrednú dvojicu v nečinnom debatovaní. Aj napriek jednoduchému príbehu má Godardova klasika skvelé tempo a okamžite si diváka podmaní. V hlavnej úlohe sa predstavuje Jean-Paul Belmondo a Jean Seberg.
Ďalšie Godardovo dielo, tradične s Belmondom a Annou Karinou v hlavných úlohách. Bláznivý Petríček ide po stopách tradičných Godardových filmov, akými sú napríklad spomínaný Na konci s dychom alebo Karabiniéri. Bláznivý Petríček síce veľmi neupúta silným príbehom, jeho forma je však oveľa dôležitejšia a oveľa pútavejšia. Vo filme je viditeľne poznať ako sa Godard hrá s filmovou teóriou a ako využíva rôzne umelecké postupy k dosiahnutiu svojich estetických zámerov. Jedným z nich je aj búranie štvrtej steny, kedy sa herci rozprávajú cez filmovú kameru priamo s divákmi. Nedajte sa však pomýliť suchými teóriami. Bláznivý Petríček má skvelé tempo a rozhodne nenudí.
Po filmoch ako Hnus (1965) a Rosemary má dieťatko (1968) je Nájomník posledným dielom takzvanej Apartmánovej trilógie Romana Polanského. Nájomník sa pohybuje niekde na pomedzí psychologickej drámy a hororu. Nájomník je z trojice filmov síce najmenej známy, jeho kvality sa však nedajú spochybňovať. Polanski aj v tomto prípade nastavuje tiesnivú atmosféru tajomného bytu. V hlavnej úlohe hrá sám režisér postavu menom Trelkovsky, ktorý sa nasťahuje do nového apartmánu v centre Paríža.
Akčná klasika Luca Bessona, ktorá slávnemu režisérovi vydláždila cestu do Hollywoodu a najmä potom k jeho majstrovskému Leonovi (1994). Nikita však nie je o nič horšia, než Bessonove hollywoodske začiatky. Práve naopak. Nikita stelesňuje všetko, prečo sa Besson dostal na vrchol populárnosti v oblasti akčných thrillerov. Jeho rukopis je tu vedľa Leona zo všetkých jeho filmov najsilnejší.
Kontroverzná dráma sa sústreďuje na násilnú povahu mladých Francúzov žijúcich na predmestí Paríža. Hlavné postavy sú traja kamaráti rozdielnych národností. Vincent Cassel hrá Vinza, skinheada židovského pôvodu. Saïd je Arab a Hubert je černošský boxer. Príbeh sa odohráva v priebehu 24 hodín, deň po tom, čo sa v ich bydlisku odohral protest, násilne potlačený políciou. Pri proteste je vážne zranený štvrtý kamarát, Abdel, ktorého jeden z policajtov vážne zbije. Pri potýčke však jeden z policajtov náhodne stratí svoju služobnú zbraň.
Režisér Mathieu Kassovitz, ktorý nakrútil Nenávisť je zároveň aj populárnym hercom, a je to práve v Amélii z Montmartru, kde si zahral po boku Audrey Tautou. Režisér Amélie, Jean-Pierre Jeunet, sa vyznačuje hravým štýlom zasahujúcim až do teritória magického realizmu a v Amélii sa jeho rukopis prejavuje v plnej sile.
Krehká a emotívna dráma vychádza z knihy Jean-Dominique Baubyho, ktorý ostal po náhlej porážke pripútaný na lôžko. Nemohol sa hýbať, ani hovoriť. Jediné, čo mu ostalo bol zrak a sluch. Jean-Dominique sa preto rozhodol napísať o svojom osude knihu, a to len vďaka mrkaniu ľavého viečka, ktorým podľa abecedného poradia písmen diktoval svoj príbeh. Poetický film sprevádza nádherná hudba a ťaživá melanchólia. Francúzsky film je často snímaný s pohľadu Baubyho, ktorý je práve kvôli neschopnosti pohybu a reči, metaforicky uzavretý do potápačského skafandra.
Perfektný thriller z väzenského prostredia je dozaista jeden z najlepších filmov režiséra Jacques Audiarda. Surový a autentický príbeh sa sústreďuje na absolútnu nefunkčnosť nápravných zariadení. Podobne ako iné gangsterky, aj Prorok sa zameriava na kriminálny rast hlavného protagonistu. Z nepodstatného kriminálnika sa vo väzení pomaly stáva dôležitý člen mafie, ktorý sa zapája do krvavého konfliktu medzi Arabmi a Korzičanmi. V úlohe hlavného anti-hrdinu Malika sa predstavil výborný a pomerne čerstvý herec Tahar Rahim.
Kto by nepoznal asi najpopulárnejší francúzsky film súčasnosti? Skvelá komédia Nedotknuteľní má výborný scenár a dokáže zároveň rozosmiať aj rozcítiť. Čaro filmu však prebýva aj v neskonale sviežom prevedení, ktorý má na diváka priam blahodarne pozitívny účinok. Človek ani nepotrebuje extra dramatický konflikt, aby si Nedotknuteľných užil za to, čo sú. Búrajú predsudky a stavajú sa k problémom s úsmevom na perách. Navyše nám dovoľujú, aj vďaka skvelému a charizmatickému vedeniu Omara Sy, pozerať na život s príjemným nadhľadom. Jeho postava neovplyvňuje len Phillipa (François Cluzet), ktorého má na starosť. Ovplyvňuje aj nás.
Adaptácia grafického románu, Život Adéle je romantický film v najlepšej forme. Ukazuje lásku vo všetkých jej podobách a robí to pútavo s nevídanou silou, pravdivosťou a autenticitou. Režisér Abdellatif Kechiche nakrútil priam epické dielo, ktoré by som označil ako blockbuster európskej kinematografie. Film získal v Cannes najvýznamnejšie ocenenie festivalu, Palme d´Or. Po prvý raz si však cenu neodniesol len sám režisér, ako tomu býva zvykom.
Móda a Štýl vo Francúzskych Filmoch
Pohľad na módu môže mať každý z nás iný. Aj módne doplnky hrajú v snímkach dôležitú rolu a dotvárajú názory a postoje postáv. Náš rebríček 30 najlepších fashion filmov sme sa preto rozhodli vyberať nielen podľa módnych ikon, ale aj módy ako samostatnej ťažiskovej témy. Začneme netradične - dokumentom.
Dokumenty o módnych ikonách
- Alexander McQueen: Bol obyčajným chlapcom, ktorý sa vďaka svojmu talentu vypracoval do čela módnej scény.
- Lagerfeld Confidential: Nie je len príbehom o slávnom návrhárovi, ale aj o jeho móde, ktorá definovala jednu éru. Snímka sa dostala aj do úzkeho výberu filmového festivalu v Berlíne.
- Dior a ja: Otvára dvere do mýtmi opradeného sveta módneho domu Christiana Diora. Nový umelecký riaditeľ Raf Simons práve pripravuje svoju úplne prvú kolekciu, s ktorou musí celý svet presvedčiť o svojej vízii a vyrovnať sa s odkazom slávneho zakladateľa značky.
Filmy o móde a živote
- House of Gucci: Inšpirovaný šokujúcim skutočným príbehom impéria rovnomenného talianskeho módneho domu. Hovorí o troch desaťročiach rodinnej histórie, v ktorej nechýba láska, zrada, dekadencia, pomsta a ani vražda.
- Diabol nosí Pradu: Andrea je absolventka práva a chcela by sa stať novinárkou. Ako svoj prvý džob vezme prácu vo vydavateľstve Elias-Clarke, ktoré vydáva slávny módny časopis Runway. Jeho šéfredaktorkou je však obávaná Miranda Priestlyová. Dokáže čerstvá absolventka zapôsobiť na chladnú vedúcu?
- Pomsta z haute couture: Tilly je talentovaná krajčírka, ktorá sa po rokoch strávených vo francúzskej metropole vracia do malého mestečka v Austrálii. Chce sa zmieriť so svojou matkou a pri tom jej padne od oka aj jeden smelý fešák.
- Who Are You, Polly Maggoo?: Polly Maggoo bola americkou modelkou žijúcou v Paríži. Keď ju počas nakrúcania rozhovoru pre dokumentárnu reláciu sleduje princ zo sovietskeho bloku, náhle sa ocitne na druhej strane Európy.
- Sex v meste: Akonáhle Pán Božský zachránil Carrie z jej problémového vzťahu v Paríži, odhodlal sa konečne ich vzťah zlegitimizovať a prípravy na veľký svadobný deň môžu začať.
- Mária Antoinetta: Bola rakúska princezná, ktorá sa stala manželkou francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Bolo o nej známe, že sa veľmi rada parádila.
- Niť z prízrakov: Mať šaty od návrhára Reynoldsa Woodcocka - to bolo kedysi v Londýne niečo. Ľudia, ktorí ich mali v šatníku, sa radili k smotánke, pretože róby evokovali istú prestíž. Niť z prízrakov hovorí príbeh spomínaného návrhára, ktorého negatívne vnímanie sveta začalo prechádzať do módy a rodina už raz musela zakročiť. Film napísal, nakrútil a zrežíroval P. T. Anderson.
- Bill Cunningham New York: Bill je fotograf, no nie tak hocijaký. Je legendou, ktorá neúnavne hľadá módne trendy zaujímavých ľudí z New Yorku a jeho zábery sa objavujú v tých najslávnejších módnych časopisoch.
- Confessions of a Shopaholic: Rebecca je obklopená luxusom. Žije v New Yorku a jej obľúbenou zábavkou je nakupovanie čo najväčšieho počtu nových kúskov oblečenia.
- Yves Saint Laurent: V roku 1957 dvadsaťjedenročný Yves Saint Laurent opustí svoju bohatú francúzsku rodinu v Alžírsku a začne pracovať ako návrhár u Christiana Diora. Jeho prvá módna kolekcia má úspech. Po Diorovej smrti Laurent prevezme vedenie firmy.
- Iris: Jej život začal smutne. Bola sirota, ktorá so sestrou márne čakala každú nedeľu na to, či sa pre ne otec vráti. Dnes jej meno pozná každý a zmenila vnímanie na módu vďaka vlastnej neskonalej extravagancii aj elegancii. Iris je neobyčajným príbehom celoživotnej lásky medzi spisovateľkou a filozofkou Iris Murdochovou a Johnom Bayleym. Jej spomienky si zapisovala do knihy, podľa ktorej vznikol aj tento film. V hlavných úlohách si zahrali Judi Dench, Jim Broadbent a Kate Winslet.
- Funny Face: Módny fotograf Dick sa rozhodne fotiť svoju novú modelku v kníhkupectve, pretože vidí potenciál v zaujímavom pozadí. Keď si následne prezrie fotografie, zazrie na nich predavačku Jo, ktorá ho opantá krásou.
- The September Issue: Tento americký dokument ponúka jedinečnú príležitosť nahliadnuť do zákulisia príprav vydania jedného z najobsiahlejších čísel známeho módneho časopisu Vogue. Opisuje však aj jeho legendárnu šéfredaktorku Annu Wintourovú.
- 27 šiat: Mladá Jane je doslova posadnutá svadbami a na každú si zaobstará šaty pre družičku. Za svoj život ich nazbierala už dvadsaťšesť, pričom posledné dve stihla vymeniť za jediný večer na dvoch svadbách. Miluje svojho šéfa, ktorý však neodolá čaru jej vlastnej sestry a požiada ju o ruku. Nešťastná Jane pomáha sestre s prípravou na svadbu a vyzerá to, že dvadsiate siedme šaty budú opäť iba družičkovské.
- Fashion!: V Paríži sa začína prehliadka nových módnych kúskov, ktorú slávni návrhári zorganizovali pre bežných smrteľníkov. Aké miesto má móda vo svete ľudí, ktorí musia d...
tags: #francuzske #dokumentarne #filmy