Nemci sa ako prívalová vlna valili do vnútrozemia Francúzska. Zdanlivo ich už nemalo čo zastaviť, dobytie Paríža a víťazstvo vo vojne mali na dosah ruky. Vznikla z toho bitka na rieke Marne, ktorá umožnila zažiariť parížskym taxíkom.
Na bojiskách zasadili dohodovým armádam sériu zdrvujúcich úderov, a tie sa pod tlakom protivníka sťahovali. Začiatkom septembra sa tak nemecké vojská nezadržateľne blížili k Parížu. Aj napriek nelichotivej situácii sa Francúzi rozhodli svoje hlavné mesto brániť.
Obranu tvorila posádka 100-tisíc záložníkov, pánov v rokoch, ktorých nemohli naverbovať pri mobilizácii. Tejto armáde mal veliť guvernér Paríža generál Joseph Gallieni. Na obranu Paríža však prišla na pomoc aj 6. armáda pod vedením generála Michaela-Josepha Maunouryho, ktorá sa sústredila východne od mesta.
Na poslednú chvíľu si to Nemci s osadením Paríža rozmysleli. Dobyť francúzske hlavné mesto by bol býval veľký úspech a morálna vzpruha pre vlastných vojakov. Na víťazstvo vo vojne však bolo nutné definitívne poraziť hlavné vojenské sily protivníka. Nemci sa teda rozhodli tlačiť na ustupujúce francúzske armády a britský expedičný zbor. Paríž tak nechali bez povšimnutia.
Svojím ťahom však spravili strategickú chybu. Domnievajúc sa, že sa západne od ich postavení nenachádza žiadna významná sila, nechali svoje pravé krídlo odhalené. Francúzom sa tak naskytla jedinečná príležitosť zvrátiť priebeh vojny. Silný úder zasadený do tyla nemeckej mašinérie by spôsobil, že by sa protivník musel s istotou zastaviť.
Zatiaľ Joffre uvažoval o protiútoku už niekoľko dní. Spustenie protiofenzívy sa malo pôvodne začať 7. septembra 1914. Gallieni však naliehal na Joffreho, nech s útokom neotáľa. Ten sa nakoniec nechal zlomiť a posunul dátum ofenzívy o deň skôr.
Plán bol pomerne jednoduchý. Francúzska 6. armáda mala zaútočiť na nemecké krídlo a tyl. K nej sa mala pridať aj susedná 5. armáda a podľa možností aj zvyšok francúzskych armád. Britskému veliteľovi sa do novej ofenzívy príliš nechcelo.
Jeho jednotky boli značne nesúrodé po dvoch prehratých bitkách a dlhom ústupe zo severu Francúzska. French plánoval ustupovať dostatočne dlho, až kým sa jeho jednotky znovu nedajú dokopy.
Na ofenzívu ho presvedčila až osobná návšteva Joffreho 5. septembra 1914. Do Francúzska vpadlo dokopy šesť veľkých nemeckých armád. Najväčší kus cesty mala za sebou 1. armáda pod vedením generaľa Alexandra von Klucka a 2. armáda pod velením poľného maršala Karla von Bülowa. Tie pochodovali od nemecko-belgických hraníc obrovským oblúkom až k Parížu.
Práve Kluckova a Bülowova armáda boli kľúčovými aktérmi na strane Nemecka v nasledujúcej bitke. Nachádzali sa na samom okraji nemeckých vojsk a na nich mal dopadnúť úder už spomínanej 6. a 5. armády a Britského expedičného zboru. Bitky na rieke Marne sa zúčastnili na oboch stranách aj ďalšie veľké vojenské celky.
Hoci bitka na rieke Marne mala začať až 6. septembra, nakoniec došlo k nej o deň skôr. Maunoryho armáda sa začala presúvať smerom na východ, aby si vylepšila postavenie na nadchádzajúci útok. Cestou však narazila na nemecké jednotky kryjúce krídlo 1. armády.
Pol hodinu po poludní došlo k ťažkým bojom. Na ďalší deň sa boj započal nanovo. Von Kluck posilňoval svoje napadnuté krídlo a nariadil presun ďalších častí svojej 1. armády. Francúzi tiež urýchlili posily Maunouryho síl.
Jednou z plánovaných posíl mala byť 7. pešia divízia, ktorá by na front prišla po železnici, no v Paríži zostalo vyše 4 000 vojakov. Gallieni preto skonfišikoval všetky taxíky v meste, aby prepravil vojakov na front.
Okolo siedmej hodiny podvečer 7. septembra 1914 sa začali francúzski vojaci po štyroch tlačiť do taxíkov. Trvalo ďalších päť hodín, než sa prepravili jednotky 103. a 104. Pre taxikárov služba pokračovala aj po dosiahnutí frontu. V Paríži zostala ešte druhá polovica vojakov. Pre nich sa pracovná zmena predĺžila na 40-hodinovú šichtu.
V čase, keď parížski taxikári prepravovali vojakov, zúrili boje pozdĺž celého vyše 320 km širokého bojiska. Postupne sa do bitky zapojili takmer 2 milióny vojakov.
Stav frontu po vlastnom ústupe 1. armády od Paríža vytvoril medzeru približne 30 km medzi 1. a 2. armádou. Do priestoru medzi nimi začal útočiť Britský expedičný zbor. Väčšinu času postupoval pomaly, no svojou prítomnosťou vyvolal u nemeckých dôstojníkov znepokojenie.
Došlo k situácii, ktorá definitívne zvrátila priebeh bitky v prospech spojencov. Von Moltke dostával iba kusé informácie; Hentsch uskutočnil inšpekciu nemeckých armád a na základe toho rozkázal stiahnuť sa 2. a 1. armádu. Nemecké hlavné sily sa pripojili ku ostatným a front sa rozšíril až k kanálu La Manche, kde vznikla nepriepustná línia a vojaci sa zakopali.
Bitka na rieke Marne nemala jasného víťaza. Ani jedna zo strán neporazila protivníka významne. Čierny Peter však ostal v rukách Nemecka: musela ustúpiť a dostala sa do blokovanej zóny. Pre Dohodu bol „zázrak na rieke Marne“ veľmi významný, keďže dokázali zastaviť nemecký príval a dokonca zatlačiť Nemcov o niekoľko desiatok kilometrov späť.
Po sérii porážok sa nemecký tlak na fronte zmenil. V priebehu nasledujúcich týždňov obe strany manévrovali, aby zasiahli otvorené krídlo protivníka. Britský expedičný zbor postupoval extrémne pomaly, no jeho prítomnosť vyvolávala u nemeckých dôstojníkov obavy.
Bitka na rieke Marne podľa historikov znamenala pre Dohodu „zázrak“, a zároveň sa po nej začala dlhá a krutá zákopová vojna, ktorá trvala až do konca vojny.
Dôležité súvislosti a následky
Do boja sa zapojilo takmer 2 milióny vojakov na oboch stranách. Dočasná 30-kilometrová diera medzi 1. a 2. armádou bola znovu zakrytá, front sa však rozšíril na väčšiu plochu a vznikla nová línia. Bitka na Marne ukázala, že moderné bojisko zahŕňa prekvapivé protiútoky, koordináciu viacerých armády a rýchlu mobilizáciu.
Okrem Francúzska a Británie sa na vojne podieľali aj iné veľmoci a fronty: východný front (Rusko vs. Nemecko a Rakúsko-Uhorsko), taliansky front, balkánske operácie a ďalšie. Dochádzalo k prvým väčším nasadeniam lietadiel, tankov a plynových zbraní.
Významnou témou sa stalo aj zapojenie Čechov a Slovákov v zahraničných vojenských jednotkách. Čechoslováci bojovali vo Francúzsku a ich úlohou bolo vybudovanie légií pre budúci Československý štát.
V roku 1919 bola podpísaná Versailleská mierová zmluva. Nemecko stratilo územia, bolo obmedzené na 100 000 mužov a muselo platiť reparácie. Tento dôsledok ovplyvnil európsky politický vývoj aj na nasledujúce desaťročia.
Záver
Francúzsko zohralo kľúčovú úlohu v priebehu prvej svetovej vojny, brániac Paríž, organizujúc obranu a mobilizáciu, a zároveň zasahujúc do zásadných ofenzív spolu s Britániou. Úloha francúzskej armády bola rozhodujúca pre priebeh vojny na západnom fronte a jej odvaha sa navždy zapísala do pamäti národov.
Ako sa zrodili myšlienky a strategické plány
Predvojnové spory a aliancie formovali dva hlavné bloky: Dohoda a Ústredné veľmoci. Bitka na Marne ukázala, že aj s oslabenou prvou líniou je možné zastaviť nepriateľa a zmeniť priebeh vojny.