Francúzske odborové zväzy sú kľúčovým aktérom v sociálnom a politickom živote krajiny, často organizujúc masové demonštrácie a protesty na obranu práv zamestnancov. V posledných rokoch sa ich aktivita sústreďuje najmä na odpor proti spornej dôchodkovej reforme prezidenta Emmanuela Macrona. Reformy zvyčajne vyvolávajú napätie medzi zamestnancami a vládou, pričom odborové organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v mobilizácii verejnosti a presadzovaní sociálnych požiadaviek.
Dôchodková reforma a vlna protestov
Reforma, ktorá okrem iného zahŕňa zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, vyvolala rozsiahlu nespokojnosť obyvateľov. Francúzske odborové organizácie oznámili, že ďalšie celoštátne protesty proti dôchodkovej reforme francúzskej vlády sa uskutočnia 6. júna, čo bude celkovo štrnásty deň protestov. Dňa 2. mája francúzske odborové zväzy vyhlásili, že na jún zvolávajú nové masové demonštrácie proti spornej dôchodkovej reforme prezidenta Emmanuela Macrona. Vyhlásenie prišlo iba deň po tom, ako sa proti tomuto zákonu na prvomájových demonštráciách postavili státisíce ľudí. Podľa ministerstva vnútra sa na pondelňajších protestoch zúčastnilo približne 782 000 ľudí, z toho zhruba 112 000 v hlavnom meste Paríž.
Násilie a zásahy bezpečnostných zložiek
Pri prvomájových protestoch utrpelo zranenia najmenej 108 policajtov. Pri zásahoch bezpečnostných zložiek bolo zadržaných 291 ľudí, informoval minister vnútra Gérald Darmanin. V Paríži vypukli násilné strety medzi demonštrantmi a políciou, ktorá použila proti demonštrantom slzotvorný plyn. Niektorí protestujúci v čiernom oblečení so zahalenými tvárami prepadli obchod s potravinami a založili požiar pri námestí Place de la Nation na východe Paríža. V meste Nantes hádzali demonštranti rôzne predmety proti bezpečnostným zložkám, ktoré na rozohnanie davu použili slzotvorný plyn. V plameňoch sa ocitla pobočka banky aj odpadkové koše v okolí budovy súdu. Polícia v Lyone na juhovýchode Francúzska zasahovala proti demonštrácii vodným delom.
Dôležité udalosti ovplyvňujúce dopravu a organizácie
Prerušenie dopravy a kontroly na hraniciach: v súvislosti s konaním olympijských a paraolympijských hier budú na francúzskych hraniciach prebiehať kontroly až do 31. októbra 2024. Francúzsko obnoví svoje hraničné kontroly od 1. novembra 2024 do 30. apríla 2025 na svojich hraniciach s Belgickom, Luxemburgskom, Švajčiarskom a Španielskom. Upozorňujeme na dopravné obmedzenia v piatok 26. júla 2024 v oblasti Île-de-France z dôvodu otváracieho ceremoniálu Olympijských a Paraolympijských hier. Počas konania OH v Paríži budú okolo každého stanovišťa zavedené bezpečnostné zóny, v ktorých budú platné obmedzenia pre cestnú dopravu. Táto zóna bude aktívna nepretržite 8 dní pred zahájením OH. Upozorňujeme na protesty prístavných robotníkov plánované na jún; štvorhodinové prerušenie činnosti v prístavoch prebehne približne medzi 10.00 h a 16.00 h v dňoch 4., 6., 10., 12., 14., 18., 20., 24., 26. a 28. júna. Upozorňujeme na plánované protesty francúzskych a španielskych poľnohospodárov, ktoré sa uskutočnia 3. júna 2024. Dňa 6. júna 2024, na základe zverejnenej vyhlášky, sa počas štátneho sviatku 9. mája 2024 vo Francúzsku nebude uplatňovať zákaz jazdy pre nákladné vozidlá nad 7,5t. V období od 1. októbra do 3. novembra 2024 bude premávka v tuneli Fréjus upravená kvôli plánovaným údržbárskym prácam. Tunel Mont Blanc je momentálne uzavretý až do 16. júla a 24. augusta.
Európsky kontext odborových zväzov
Európska odborová konfederácia (EOK) sa na nedávnom zasadnutí Výboru pre kolektívne vyjednávanie a koordináciu miezd venovala kľúčovým témam ovplyvňujúcim pracovné podmienky v Európe. Na podujatí sa zúčastnil aj zástupca Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) Ján Košč, ktorý prispel do diskusie o kolektívnom vyjednávaní na Slovensku.
Smernica o primeraných minimálnych mzdách a kolektívne vyjednávanie
Jednou z najdiskutovanejších tém bola neistota okolo Smernice o primeraných minimálnych mzdách. Generálny advokát Súdneho dvora EÚ odporučil jej zrušenie, čo vyvolalo obavy medzi odbormi a zamestnancami v celej Európe. Hoci reálne mzdy v strednej a východnej Európe rástli, nedosahujú úroveň, ktorá by kompenzovala infláciu z predchádzajúcich rokov. Na Slovensku bol už v roku 2019 prijatý zákon stanovujúci vzorec na výpočet minimálnej mzdy na úroveň 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Významnou témou bolo aj posilnenie kolektívneho vyjednávania, ktoré podľa smernice o minimálnych mzdách má pokryť najmenej 80 % zamestnancov v každej krajine EÚ. Napriek pozitívnym krokom stojí kolektívne vyjednávanie pred mnohými prekážkami, najmä v strednej a východnej Európe. ETUI uvažuje o databáze kolektívne vyjednaných miezd.
Skracovanie pracovného času
Skracovanie pracovného času sa stáva dôležitou témou v kontexte technologického pokroku a rastúcej produktivity. Odborové zväzy zdôrazňujú, že skrátenie pracovného týždňa nesmie viesť k zintenzívneniu pracovného výkonu alebo znižovaniu miezd.
Historické a súčasné rámce odborového hnutia na Slovensku a vo Francúzsku
Odborové hnutie má svoje začiatky v rannom kapitalizme 19. storočia. Je zrejmé, že jednotlivec ako zamestnanec obyčajne vo vzťahu k zamestnávateľovi nič nezmôže. Členstvo v organizovanom kolektíve mu zabezpečuje ochranu jeho práv a umožňuje mu radiť sa a konzultovať v prípade problémov. Odborová organizácia je jediná oficiálna inštitúcia oprávnená uzatvárať so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky a zamestnanecké benefity výhodnejšie, ako ich stanovuje zákon. Zákonník práce a ďalšie právne predpisy dávajú odborovým organizáciám viacero oprávnení voči zamestnávateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch. Na Slovensku je Konfederácia odborových zväzov SR najpočetnejšou centrálou s množstvom členských zväzov a profesijných organizácií.
V súvislosti so vznikom a fungovaním odborových zväzov sú v texte uvedené aj významné procesy týkajúce sa evidencie a právnej subjektivity. Odborové zväzy vznikajú rovnakým zákonným spôsobom ako odborové organizácie a vzťahujú sa na ne všetky ustanovenia zákona o združovaní. Dôraz sa kladie na význam právnej subjektivity a na to, kto môže konať za odborovú organizáciu alebo zväz. Základné odborové organizácie môžu vzniknúť buď ako súčasť odborového zväzu so stanovením, že majú vlastnú právnu subjektivitu, alebo sa môžu samostatne registrovať ako občianske združenie a následne vstúpiť do vzťahu so zväzom. Objasnenie právneho postavenia týchto organizácií je kľúčové pre ich pôsobenie v kolektívnom vyjednávaní a sociálnom dialógu. Vzťah medzi odborovými orgánmi a zamestnávateľmi je upravený aj povinnosťou informovať zamestnávateľa o existencii odborovej organizácie a o aktualizáciách v jej štruktúre.
Vo Francúzsku a v Európe všeobecne zohrávajú odbory výraznú úlohu pri obhajobe práv zamestnancov, boji proti nekalým praktikám a vyjadrovaní nesúhlasu s vládnymi opatreniami. V súčasnom evropskom kontexte je dôležité sledovať aj otázky minimálnych miezd a kolektívneho vyjednávania, ako aj dopad špeciálnych kultúrnych a politických situácií na sociálny dialóg a pracovné podmienky.
tags: #francuzske #zvazove #odbory