Jedlé gaštany (Castanea sativa) patria medzi výnimočné plody jesene a zimy. Hoci sa často zaraďujú medzi „orechy“, výživovo sa od klasických orechov líšia - obsahujú viac sacharidov, menej tuku a sú prirodzene jemne sladké. Práve preto sú gaštany veľmi obľúbené ako sýta a výživná súčasť jedálnička, najmä v chladnejších mesiacoch. Z výživového hľadiska sú zaujímavé najmä obsahom vlákniny, vitamínu C, minerálov a antioxidantov, ktoré sa spájajú s podporou trávenia, imunity a srdcovo-cievneho zdravia. Veľkou výhodou gaštanov je aj ich široké využitie - dajú sa piecť, variť, mixovať na pyré, sušiť alebo použiť do sladkých aj slaných jedál.
Jedlé gaštany sú plody gaštana jedlého (Castanea sativa). Gaštany sú výnimočné aj tým, že po tepelnej úprave chutia úplne inak než v surovom stave. Gaštany majú prirodzene sladkastú chuť a po upečení výraznejšiu arómu. Surové sú tvrdé, menej chutné a ťažšie stráviteľné, preto sa zvyčajne pečú alebo varia. Gaštany sú výnimočné plody, ktoré sa vyznačujú sladkou chuťou a výživovými hodnotami. Na rozdiel od mnohých iných „orechov“ obsahujú gaštany aj vitamín C, ktorý podporuje imunitný systém a pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom. Vláknina v gaštanoch podporuje trávenie, pravidelnosť a pocit sýtosti. Gaštany obsahujú polyfenoly, teda rastlinné antioxidanty, ktoré sa spájajú s ochranou buniek pred oxidačným stresom. Gaštany sú dobrým zdrojom minerálov, najmä draslíka, horčíka a železa.
Gaštany obsahujú viac prirodzených sacharidov než väčšina orechov, preto sú výborným zdrojom energie. Gaštany sa spájajú najmä s podporou trávenia, imunity, srdca a celkovej vitality. Vitamín C a antioxidanty v gaštanoch sa často spájajú s podporou imunity a ochranou buniek pred oxidačným stresom. Vláknina v gaštanoch podporuje trávenie a môže prispieť k lepšej pravidelnosti. Draslík a horčík v gaštanoch sa spájajú s podporou krvného tlaku a správnej funkcie svalov vrátane srdca. Gaštany sú prirodzene sýte a vďaka obsahu komplexnejších sacharidov poskytujú energiu postupnejšie než sladké snacky.
Pečené vs. surové gaštany: pečené majú širšie využitie v kuchyni a výborne sa hodia do sladkých aj slaných jedál. Surové gaštany sú tvrdé a ťažšie stráviteľné, preto sa odporúča ich tepelná úprava. Porcia gaštanov býva podľa zhody v literatúre aj v praxi často vyššia, ak sú súčasťou hlavného jedla (na pyré alebo prílohu).
Gaštany ako súčasť zimného kŕmenia zveri
Zima je pre voľne žijúce zvieratá náročným obdobím, keď majú obmedzený prístup k prirodzenej potrave. Prikrmovanie zveri môže byť užitočné, ale je dôležité vedieť, ako na to správne, aby sme zvieratám neublížili. Prikrmovať divo žijúcu zver ukladá užívateľom revírov zákon a najlepšie je, ak to robia skúsení poľovníci podľa potrieb zvierat a počasia.
Do skupiny tzv. dužinatých krmív patria ovocie a zelenina. Najvhodnejšie na prikrmovanie sú mrkvy, zemiaky alebo repa, a v menšom množstve možno použiť aj jablká, hrušky alebo slivky. Pri slabších mrazoch alebo koncom zimy príde zveri vhod aj dužinaté krmivo, ako je repa, zemiaky, topinambury a mrkva. Všeobecne vhodným doplnkovým krmivom je aj repa, mrkva, topinambury, siláž, či dokonca rôzne výpalky z liehovarov, ktoré obľubujú najmä diviaky.
Objemové krmivá sú základom zimnej kŕmnej dávky zveri, najmä kvalitné seno, prípadne senáž. Jadrové krmivá zahŕňajú kukuricu, ovos, gaštany, slnečnice, žalude, bukvice, proso, pohánka a ďalšie. Gaštany sú medzi jadrovými krmivami, no treba dávať pozor na ich obsah saponínov (escín 8-28 %). Dužinaté krmivá zahŕňajú napríklad kel, repa, zemiaky, mrkva a jablká, pričom gaštany sa odporúčajú skôr v zmesiach alebo ako doplnok, nie ako samostatné krmivo.
Podľa zistení z praxe a literatúry existujú riziká spojené s podávaním gaštanov a iných dužinatých krmív divokej zveri. Nadbytočný prísun ľahko stráviteľných sacharidov a nízky obsah vlákniny môže viesť k acidóze tráviaceho traktu. Pri acidóze vznikajú ťažkosti ako znížená motorika bachora, hnačka, úbytok vody a potravy, zmeny správania až smrť. Preto je dôležité postupné zavádzanie nových komponentov do dávky a sledovanie zdravotného stavu zveri.
Pri skladovaní dužinatých krmív je potrebné zabezpečiť, aby krmivo nezamrzlo a nesplesnivelo. Zver by mala byť prikrmovaná v kvalitných zastrešených kŕmidlách, aby nebolo vystavené vlhkosti a dažďu. Plesne a mykotoxíny z plesní môžu výrazne zhoršiť zdravie zveri, najmä u mladých jedincov. Správna forma predkladania dužinatych krmív a ich trvanlivosť sú kľúčové pre bezpečné prikrmovanie.
Pri výbere druhu dužinatého krmiva zohľadňujeme aj jeho výživnú hodnotu. Napríklad najvyšší obsah metabolizovateľnej energie (13,1 MJ kg-1) má sušina tekvice. Tekvica má zároveň vysoký obsah tukov, dusíkatých látok, vlákniny a minerálnych látok. Repa a zemiaky majú vysoký podiel energie, no nižší podiel dusíkatých látok a minerálnych látok. Jablká a hrušky majú nižší obsah dusíkatých látok, no vyššiu vlákninu a energia býva zvyčajne menej dostupná v surovom stave.
Dôležité upozornenia pri kŕmení pagaštanmi a gaštanmi
Pagaštany obsahujú saponíny (escín 8-28 %) a vysoký obsah škrobu (50-60 %). Saponíny môžu byť pre srnčiu alebo jeleňiu zver jedovaté, zvlášť nebezpečné sú pre daniele, ktoré môžu utrpieť úhyn. Preto je treba gaštany dávať do zmesí, nie samotné, a ich podiel v zmeske by mal byť do 20-30 %. Žalude, kukurica alebo hrášok môžu byť ponúkané v primeranom množstve.
Všeobecne sa odporúča, aby krmivá pre zver boli rozdelené do troch kategórií: objemové, jadrové a dužinaté. Základom je kvalitné objemové krmivo so štruktúrovanou vlákninou; jadrové krmivá by mali obsahovať primerané množstvo energetických komponentov a dužinaté krmivá by mali slúžiť ako doplnok, nie ako hlavný zdroj energie. Pri dávkovaní treba postupovať opatrne a pomaly zvyšovať energetickú zložku dávky počas približne dvoch týždňov, aby sa predišlo acidóze a poruchám trávenia.
- Bežná porcia gaštanov sa v kontexte hlavného jedla môže pohybovať vyššie, ak sú pripravené formou pyré alebo prílohy k jedlu, inak je porcia nižšia a cielene rozložená v rámci dávky.
- Pri skladovaní dužinatých krmív je optimálne 2-4 °C nad nulou a predkladanie by malo byť do krátkodobých dávok, ktoré zvieratá zvládnu skonzumovať v priebehu niekoľkých dní.
- Pri silných mrazoch alebo v prípade zimy s výdatnými zrážkami je potrebné dbať na suchosť a ochranu krmív pred plesňami a vlhkosťou, aby sa znížilo riziko mykotoxínov.
Praktické poznámky z praxe
V praxi sa ukazuje, že gaštany môžu predstavovať cenný doplnok zimnej kŕmnej dávky, ak sú používané v primeraných množstvách a v kombinácii so sacharidmi zo siláže, kukuričného šrotu a iných jadrových krmív. Niektorí poľovníci uvádzajú skúsenosti so zmesami, kde sa gaštany drvia a miešajú s pšenicou, otrubami a ďalšími komponentmi, pričom známe je, že srnčia zver dokáže gaštany výborne konsumentovať, pričom sa ukazuje vysoká atraktivita a rytmická konzumácia aj cez zimné obdobie. Upozorňujeme však, že priveľa gaštanov môže u niektorých druhov zveri viesť k tráviacim problémom a u danielov k výraznému zhoršeniu trávenia.
Pri kŕmnych zariadeniach je dôležité zabezpečiť dobrú izoláciu pred vlhkosťou a primerané teplotné podmienky; krmivo by sa nemalo zamrznúť alebo plesnivieť. Plesne produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus zvierat a môžu poškodzovať dýchací systém a tráviaci trakt. Správna forma predkladania dužinatých krmív a ich trvanlivosť sú kľúčové pre zdravie zveri, najmä v období dlhších mrazov a zmien počasia.
Infografika: Zloženie gaštanov a ich využitie
Video: Ako správne prikrmovať zver v zime
PRIKRMOVANIE LESNEJ ZVERI
Okrem gaštanov sa v dužinatých krmivách často používajú aj ďalšie plody a zelenina ako kel, repa, zemiaky, mrkva, jablká a hrušky. Soľ je dôležitým doplnkom krmív, ktorý pomáha tráveniu, pričom treba dbať na celoročnú dostupnosť soľných doplnkov. Pečivo, aj keď býva tradične súčasťou krmív, je rizikové, ak je mokré alebo plné náplní a príchutí; vždy ho podávame iba riadne vyschnuté a v primeraných množstvách.
V prípade gaštanov a pagaštanov je potrebné mať na pamäti ich odlišnosti: gaštany (Castanea sativa) sú jedlé plody ľudského jedla aj krmivo pre zver, pagaštany (Aesculus hippocastanum L.) sú štandardne nefetované pre jedle a ich plody sa pre ľudskú spotrebu a bežné krmivo zvierat nestoja často na rovnakej úrovni; sú však súčasťou jadrových krmív a majú špecifické zloženie s vysokým obsahom escínu a škrobu. Pri ich použití je dôležité poznať riziká a zabudovať ich do mixov tak, aby nedošlo k nežiaducim účinkom na zver.
V zimnom období je kŕmenie zveri rozhodne súčasťou starostlivosti o ich zdravie a prežitie. Správne zvolené krmivo, jeho správne dávkovanie a bezpečné skladovanie sú kľúčmi k tomu, aby zvieratá prežili náročné mesiace a na jar dosiahli dobré prírastky a zdravé parožia.