Hlad, ktorý pretrváva a zabíja, je celosvetový problém. Jeho trend sa vo svete postupne zhoršuje, a to najmä tam, kde klimatické zmeny sú dennou realitou, alebo kde pretrvávajú konflikty a kolabuje ekonomika. Pápež František označil už existenciu hladu vo svete za zločin proti základným ľudským právam. V pandemickom roku 2020 sa situácia s hladom vo svete dramaticky zhoršila, a odhaduje sa, že v minulom roku bolo 9,9 percenta ľudí podvyživených a trpelo hladom. Tieto čísla sú vyjadrením toho, že veľká časť populácie nemá dostatok jedla a potrebného energetického príjmu.
Správu OSN vydávajú spoločne FAO, IFAD, UNICEF, WFP a WHO. Katarína Žigmundová z UNICEF potvrdzuje, že pandémia covid-19 ešte viac skomplikovala situáciu v krajinách, ktoré prechádzajú humanitárnymi krízami. Vidíme, čo táto situácia robí so silnými ekonomikami, a preto si môžeme predstaviť, čo sa deje v krajinách, ktoré sa už pred pandémiou zmietali v krízach. Pandémia zasiahla často už aj tak nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. Globálna správa o potravinových krízach (GRFC) prináša dôležité dáta, fakty a analýzy, ktoré pomáhajú hľadať konkrétne riešenia. Päťfázový rámec GRFC popisuje krajiny podľa úrovne potravinovej neistoty: kríza, pohotovosť a katastrofa/hladomor si vyžadujú okamžité opatrenia.
V roku 2020 sa 155 miliónov ľudí nachádzalo v tretej - krízovej fáze. Až 66 percent z nich žilo v desiatich krajinách, pričom medzi nimi sú Demokratická republika Kongo, Jemen, Sudán a Afganistan. Stereotypné predsudky a mávanie rukou nad touto situáciou nie sú namieste - aj v týchto krajinách ľudia poznajú pocit hladu. Výživový špecialista UNICEF upozorňuje, že scenáre vývoja hladu do budúcnosti očakávajú zhoršenie bez intenzívnych opatrení, aj napriek humanitárnej pomoci. Pandémia, klimatická kríza a zvyšujúce sa napätie túto krízu len zhoršujú.
Najaktuálnejší prípad Afganistanu ukazuje, že bez okamžitej pomoci môže trpieť podvýživou milión detí do piatich rokov a viac ako 12 miliónov ľudí bude vystavených potravinovej neistote. Ambiciózny plán OSN ukončiť hlad do roku 2030 sa čoraz viac vzďaľuje od reality minimálne v 37 krajinách. Svetový index hladu (GHI) ukazuje, že v niektorých regiónoch zostáva slabá úroveň hladu aj napriek celosvetovému poklesu. Pokles hladu je evidovaný najmä v Južnej Amerike a Južnej Ázii, no Afrika a Blízky východ ostávajú problémovými oblasťami, kde populačný rast, konflikty a inflácia zhoršujú situáciu.
Úloha vyspelých krajín v boji proti chudobe ostáva kľúčová. Väčšina štátov poskytuje značnú časť prostriedkov cez multilaterálne inštitúcie (OSN, WB, IMF), pričom bilaterálna pomoc je často viazaná politickými a ekonomickými podmienkami. Kritici upozorňujú na to, že dlhodobé udržiavanie chudoby a zadlženosti môže zväzovať rozvojové krajiny a brániť ich samostatnému rastu. V texte sa objavujú aj také mechanizmy ako odpustenie dlhov a reformy, ktoré majú za cieľ zvýšiť investície do vzdelania, zdravotníctva a poľnohospodárskej produkcie.
| Faktory chudoby | Opis |
|---|---|
| Demografia | Rastúce populácie zvyšujú tlak na zdroje a infraštruktúru, čo vedie k zvýšenej chudobe a nižšej kvalite života. |
| Ekonomika a dlhy | Nárast dlhov, exportná orientácia a nekritické implementovanie štrukturálnych reforiem vedú k zhoršovaniu potravinovej bezpečnosti a verejného zdravia. |
| Vzdelanie a ľudský kapitál | Nedostatočné investície do vzdelávania vedú k nižšej produktivite, menej príležitostí a pokračujúcej chudobe. |
| Nedostatočná infraštruktúra a konflikty | Konflikty zabraňujú výrobným kapacitám, obchodným tokov a humanitárnej pomoci, čo prehlbuje hlad a chudobu. |
Podľa údajov OSN a GRFC sú hlavnými problémami v Afrike konflikty, extrémne počasie a inflácia, ktoré zhoršujú prístup k potravinám a znižujú dostupnosť služieb. V Južnej Amerike a juhovýchodnej Ázii dochádza k zlepšeniam, zatiaľ čo Afrika zostáva regiónom s najväčším podielom podvýživy. Štúdie ukazujú, že koordinovaná podporovaná práca na znižovaní dlhov a zlepšovaní vzdelávania a zdravotníctva je kľúčom k dlhodobému znižovaniu hladu.
Príčiny hladu v Afrike: štruktúra spoločnosti a ekonomiky
Podľa konceptu „Bludný kruh chudoby“ sú príčiny hladu v Afrika navzájom previazané. Slabá výroba na jedného obyvateľa vedie k nízkej životnej úrovni, čo znižuje úspory a investície, čo ďalej brzdí výrobu a spotrebu. V afrických regiónoch je veľká časť obyvateľstva na vidieku, čo spolu s tradičnými spoločenskými štruktúrami a nedostatočnou integráciou do svetového trhu komplikuje prechod k trhovým poľnohospodárskym praktikám. Demografia zohráva významnú úlohu: rýchly rast populácie v 60. až 80. rokoch minulého storočia spôsobil skokový nárast obyvateľstva bez primeraného zvýšenia produktivity a investícií.
Ekonomika a zadlženie sú ďalším kľúčovým faktorom: priemyselné projekty a zlé riadenie hospodárstva viedli k vysokým úrokom a rastúcej zadlženosti, čo v konečnom dôsledku znižovalo prostriedky na vývoj poľnohospodárstva a verejné služby. Etnická rozmanitosť a politická nestabilita zapájajú do hry prehlbujúce sa konflikty a slabú infraštruktúru vlád, ktoré nedokážu zabezpečiť dlhodobú potravinovú bezpečnosť. Vzdelanie, výskum a rozvoja ľudského kapitálu sú až príliš často nedostatočne financované, čo ďalej znemožňuje zmenu a rozvoj v regióne.
Ďalšou témou sú reformy a odpustenie dlhov. Iniciatívy na odpúšťanie dlhov a programy IMF a Svetovej banky majú potenciál uvoľniť zdroje pre zdravotníctvo, vzdelanie a potravinovú bezpečnosť, avšak často sú sprevádzané kritikami, že sú zamerané na stabilizáciu rozpočtu a export, než na priame zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva. Kritici tiež upozorňujú na riziká, že odpustenie dlhov by mohlo viesť k ďalšiemu zadlžovaniu a k prehĺbeniu závislosti na západných veriteľoch. Napriek tomu existuje nádej na efektívnejšie a férovejšie modely pomoci, ktoré by umožnili rozvojovým krajinám investovať do poľnohospodárstva a vzdelávania a znížiť tak chudobu na dlhodobú udržateľnú úroveň.
Spôsoby riešenia chudoby a hladu
Odpustenie dlhov je jedným z návrhov, ktoré môžu zmeniť scenár v najchudobnejších regiónoch. Príklad Mozambiku ukazuje, že odpustenie dlhu umožnilo vláde investovať do vakcinácie a zlepšiť zdravotnú starostlivosť. Tanzánia a Benin tiež zaznamenali pozitívne dopady na vzdelávanie a prístup k službám. Napriek tomu nie všetky dlhy zmiznú a otázka správy a efektivity prostriedkov zostáva otvorená. Kritici tiež upozorňujú na riziká nadmerného odpúšťania dlhov bez základných reforiem a stabilizácie politickej situácie.
Ďalším smerom je reformný dialóg s medzinárodnými finančnými inštitúciami a zlepšenie koordinácie medzi donorom a prijímateľom rozvojovej pomoci. Väčší dôraz na vytváranie miestnych kapacít, zlepšenie vzdelávania a posilnenie verejného sektora (zdravotníctva, poľnohospodárstva, infraštruktúry) by mal priniesť udržateľný rozvoj a zníženie závislosti na dlhovej pomoci. Tiež je potrebné prehodnotiť podporu geneticky modifikovaných potravín a zaistiť, aby humanitárna pomoc nebola nástrojom hospodárskej politiky, ktorá by potláčala domácu produkciu a dlhodobo znižovala odolnosť krajín voči krízam.
Podľa expertov OSN je dôležité zamerať sa na dlhodobé zlepšenie potravinovej bezpečnosti, ktoré zahŕňa:
- zvýšenie poľnohospodárskej produktivity a diverzifikáciu výroby;
- zlepšenie prístupu k vode, sanitácii a nutričným programom pre deti a tehotné ženy;
- posilnenie vzdelávania, najmä dievčat a mladých žien, a podpora lokálnych expertíz;
- zdravotnícke reformy zamerané na prevenciu a dostupnosť liečby;
- udržateľné ekonomické politiky, ktoré znižujú zraniteľnosť voči kolapsu cien komodít a konfliktom.
Niektorí experti diskutujú aj o úlohe potravinovej pomoci a geneticky modifikovaných obilnínách. Zastávajúci modifikované obilniny argumentujú, že ide o prostriedok na záchranu životov v núdzi, keďže ide o rýchlu a lacnú formu platného potravinového zásobovania. Oponenti však upozorňujú na kontroverziu okolo dlhodobého dopadu na domácu produkciu a na možnú závislosť od nadnárodných spoločností. Konflikt medzi rôznymi názorovými prúdy ukazuje, že riešenie hladu nie je jednofarebné a vyžaduje komplexný a citlivý prístup s dôrazom na miestne podmienky a udržateľnosť.
Food Safety Training Video
Prípad Afganistanu a globálne súvislosti
Afganistan predstavuje prípad, ktorý ilustruje, ako nestabilita a konflikty zhoršujú potravinovú bezpečnosť aj pri prítomnosti medzinárodnej pomoci. Podľa Kataríny Žigmundovej hrozí v Afganistane do konca roka 2021 milión podvyživených detí a veľký počet ľudí vystavených potravinovej neistote. Táto situácia ukazuje, že bez okamžitej a koordinovanej pomoci sa rýchlo zhoršuje aj zdravotná starostlivosť a ekonomická stabilita, čo má dlhodobé následky pre populáciu.
OSN a GRFC zdôrazňujú potrebu okamžitých krokov a dlhodobej spolupráce na systémových zmenách - zlepšenie riadenia, zväčšenie dostupnosti potravín a posilnenie kapacít miestnych organizácií. Efektívna stratégia by mala kombinovať humanitárnu pomoc s politickou a hospodárskou reformou, ktorá znižuje zraniteľnosť obyvateľstva voči konfliktom a klimatickým výzvam. Významný je aj prístup k vzdelávaniu a zvyšovanie odolnosti komunit voči opakovaným krízam.
