Roman Slanina z Rimavskej Soboty sa do povedomia širokej verejnosti dostal cez postavu štamgasta Kokosa zo seriálu Horná Dolná na TV Markíza. Seriál sa už síce nevyrába, no Roman sa naďalej venuje hraniu. Robí pouličné i detské divadlo i zdravotníckeho klauna pre Červený nos CLOWNDOCTORS.
Hovorí, že postavu Kokosa považuje vo svojej televíznej kariére za najvýraznejšiu, keďže predtým hral v televízii len malé, epizódne úlohy. „V Rimavskej Sobote som začal hrávať ochotnícke divadlo a neskôr sme skúsili urobiť komediálne projekty, kabarety ktoré by sa dali komerčne predať. Podarilo sa, a tak som sa dostal do povedomia. Keďže ľudia z divadelnej brandže sa väčšinou poznajú, dostal som sa do kastingovej databázy TV Markíza,“ povedal pre vobraze.sk Roman Slanina.
„Jedného dňa ma kontaktovali, že ma chcú obsadiť, lebo sa im typovo hodím na konkrétnu postavu. Že budú robiť nejaký seriál z dedinského prostredia, kde budú nejakí miestni štamgasti a na toto by som sa mohol hodiť. Tak som išiel na kamerové skúšky, kde boli ďalší herci. Povedali, zahrajte toto, zahrali sme im, a že potom sa ozvú. Neskôr, asi o dva týždne, ma pozvali na ďalšie kamerové skúšky. Tam už ale boli iní herci, len ja som bol ten istý, lebo stále mali toho Kokosa na mňa nastaveného. A keď sme nakoniec prišli na pľac, zase boli niektorí povymieňaní, aj postavu Maťa Landla mal hrať pôvodne niekto iný. Za necelé tri týždne sme natočili osem dielov a išlo to do vysielania. Čísla sledovanosti boli abnormálne a mne sa tak na deväť rokov zmenil svet. Z tohto pohľadu je tá postava pre mňa výrazná,” priblížil Slanina, ako sa dostal do komediálneho seriálu Horná Dolná.
Tvrdí, že sa s postavou Kokosa osobne nestotožňuje. „Kokos bol slobodný, stále si hľadal ženu, pričom ja som ženatý. Bol plačlivý, čo bola jeho komická stránka i strachopud, preto musel mať stále pri sebe kamarátov. A všetky peniaze dal na alkohol,“ podotkol herec a pridal aj jednu perličku. Kokos mal mať pôvodne podľa scenára len jedno oko. „Na skúšku priniesli tri typy pások na oko. Vyskúšal som prvú, režisér hovorí, to je zlé, dole. Druhú, zase vravel, to je zlé, dole. Tretiu pásku som vyskúšal a opäť zlé. Režisér povedal dobre, on budę mať obidve oči.”
Veľa ľudí pred Slaninom poukazuje na to, že to musí byť vysnívaná práca, keď tam môže byť človek celý deň opitý. Herec reaguje, že technicky sa to nedá. Ako zdôraznil, všetko pivo, ktoré mali v seriáli na stole, bolo nealkoholické a teplé. „Dokonca penu na ňom našľahávali pomocou šľahača peny na kávu,“ spomenul.
Seriál Horná Dolná sa síce prestal natáčať, no Roman sa ďalej venuje iným aktivitám. „Intenzívnejšie robím zdravotného klauna. Predtým som robil a teraz robím veľa pouličné divadla a divadlo pre deti, potom rôzne moderovania a aktivity ktoré fungujú hlavne v letnej sezóne. To znamená, že hrávame v rôznych mestách či pre rôzne firmy veľké pouličné predstavenia,” uviedol a doplnil, že okrem toho robí aj táborového manažéra umeleckého tábora Letavy.
Roman sa ako jeden z mála môže pochváliť, že hrával vo dvojici s legendárnym Júliusom Satinským. „V Rimavskej Sobote dávnejšie vznikol projekt agentúry Zebra 03, ktorá spolupracovala s Danielom Hevierom, ten chodieval na Letavy ako lektor. V tom období vznikla knižka Rozprávky uja Klobásu, ktorú napísal Satinský a vydal Daniel Hevier. My sme urobili s Danom divadelné predstavenie a ja som v ňom hrával so Satinským vo dvojici. On bol ujo Klobása a ja Slanina,” ozrejmil Roman, ktorý s Júliusom Satinským zažil mnoho úsmevných situácií.
Roman Slanina pracoval desať rokov v Slovenskom rozhlase. „Konkrétne išlo o Sobotník, ktorý vyrábali v Banskej Bystrici. Mali svoj názov i vysielací čas, no už nemali nový obsah. V rozhlase urobili tender a ja som bol oslovený, aby som vypracoval projekt. Tak som vymyslel koncept. Boli sme prihlásení traja. Môj sa im najviac páčil, no bol príliš divadelný, a tak mi povedali, nech ho prerobím na rozhlasové podmienky a potom by sme to mohli skúsiť. Prerobil som to, natočili sme pilotnú časť a oni povedali, berieme to,” spomína Slanina.
Roman vyštudoval na UMB v Banskej Bystrici učiteľstvo prvého stupňa základnej školy so špecializáciou na hudobnú výchovu. Prezradil, že nejaký čas aj učil, ale nie odbor, ktorý vyštudoval.
Doma počas Vianoc dodržiavajú zvyky a tradície. Nechýba vianočný stromček, na štedrovečernom stole musí byť ryba, šalát a kapustnica. „Vyrastal som v prostredí, kde musela byť typická kapustnica. U nás sa volala „kyseľ“ a pochádza z Hrnčiarskych Zalužian a nie je v nej mäso. No je to taká delikatesa, že aj tí, čo majú radi kapustnicu s klobásou, tak keď ju ochutnajú, hovoria, že je to výborná polievka. Varí sa dlhšie, nie je v nej ani mäso, ani zemiaky, len čistá kapusta a hríby. Napriek tomu je hustá,” prezradil Slanina a dodal, že k tejto polievke sa podáva špeciálny chlieb takzvaný „ľapien“. Ten dodnes pripravuje jeho mama, ktorá ho vie najlepšie upiecť. Ako hovorí, „ľapien“ i „kyseľ“ si už väčšinou dá len u nej, lebo manželka priniesla do vzťahu vlastné zvyky. „U nej varia hríbovú polievku, kde je aj klobása. V detstve dodržiavali aj gazdovské tradície, čiže dávali pod obrus peniaze, pod stolom bola reťaz alebo sa otváral orech. Časť týchto tradícií si doniesol do vlastnej rodiny, s ktorou žije v Rimavskej Sobote. Medzi kuriózne vianočné zážitky zaraďuje ten, keď im počas Vianoc spadol v noci stromček. „Spomínam si, že sme na Štedrý večer išli odhŕňať sneh, aby sme sa dostali do kôlničky, kde bolo drevo na kúrenie. Aj s týmto sa mi spájajú Vianoce,“ poznamenal.
Jeho život je intenzívne spätý so spomínanou obcou Hrnčiarske Zalužany, odkiaľ má oboch rodičov a aj manželkina celá rodina z maminej strany pochádza z tejto dediny. Detstvo rád trávil na dedine pri starých rodičoch. Vozil sa tam vláčikom Poltárska strela. „Odmalička sme chodili vlakom do Zalužian. Bola to súčasť môjho života a tú trasu poznám úplne naspamäť.
Romana Slaninu osobitne teší projekt Kampendure, do ktorého je zapojený a je venovaný deťom na onkologickom oddelení v B. Bystrici. Symbolom projektu je postavička Kampendure, ktorú vytvoril Tibor Lajgút na jednom z ročníkov Letáv. Neskôr dostala vyšší cieľ a stala sa ikonou pomoci pre ťažko choré deti. „ Aj tento rok boli všetky darčeky deťom doručené do Vianoc. Taká bola dohoda a máme ešte aj dve pozitívne reakcie. Dve deti z onkológie v B. Bystrici si vyžiadali ďalšiu komunikáciu s tými, čo im napísali pohľadnice zo školy v R. Sobote a chceli s nimi komunikovať ďalej a už si dopisujú“ uviedol Slanina a dodal, že takáto reakcia tu ešte nebola. Výťažok zo zbierky, ktorú realizovali študenti Gymnázia I. Kraska v R. Sobote, doručia medzi sviatkami, čo má byť ďalším aktom tejto peknej myšlienky. „Pohľadnice písali deti zo Základnej školy P. Dobšinského ako pre kamarátov. Nevedeli síce, kto presne ich dostane, ale vedeli, že niekto tam je a je chorý a chceli im zaželať, aby sa skoro vyliečili,“ vysvetlil Slanina.
SŠA, či USA? Kultúra a peniaze | Dana Kleinert a Roman Malatinec, poslanci NR SR
Slanina je absolventom Gymnázia v R. 13. 3. 2016, 6:00 (aktualizované: 26. 5. 2020, 8:54)Zdroj: TV MarkízaMilujeme Hornú Dolnú a jej hercov. V úlohe starostu Petra Sklára či v role Ďura zasa Dana Heribana... Iných si už ani nevieme predstaviť. Lenže pôvodne mali tvorcovia markizáckeho seriálu úplne iné predstavy. Netušené zákulisie odhalil Roman „Spery“ Slanina, ktorý v seriáli hrá večne ožratého štamgasta Kokosa. Hoci si hereckým chlebíkom zarába celý život, sláva a popularita prišli až ruka v ruke s úspešným markizáckym seriálom Horná Dolná. Nie je Romanovi Slaninovi aj trocha ľúto, že sa úspech nedostavil skôr?„Z môjho uhla pohľadu to neprišlo neskoro a nevhodne. Pozerám sa teraz na to ako na čerešničku, lebo tá torta bola aj predtým. Kedysi by som o tú slávu aj stál, no dnes o ňu paradoxne veľmi nestojím,“ priznáva. Fanúšikovia Hornej Dolnej ho teraz spoznávajú na každom kroku. „Minule som sa fotil s fanúšikmi už aj v ordinácii u doktora a keď vkročím u nás do supermarketu, všetci si začnú šuškať a tajne na mňa ukazovať prstom, čo nie je vždy príjemné,“ vysvetľuje herec žijúci v Rimavskej Sobote. Ale s úsmevom sa zdôveruje, že ľahké to nemá ani doma, keďže aj tam ho už vnímajú ako „celebritu“. Pozrite sa spolu s nami do „kuchyne“ príprav Hornej Dolnej - jedného z najdlhšie vysielaných pôvodných seriálov na našich obrazovkách.
Horná Dolná sa začala vysielať 6. januára 2015. Ani samotné načasovanie seriálu nenasvedčovalo tomu, že by s ním mala televízia Markíza veľké plány, nieto aby počítala s jeho výrobou niekoľko sezón dopredu. Pôvodne to totiž mal byť iba 10-dielny letný seriál. Keď sa však pred šiestimi rokmi dostal na obrazovky prvý diel, spustil sa tým novodobý fenomén. Diváci si okamžite obľúbili svojské postavičky, osvojili vtipné hlášky a stotožnili sa tiež s mnohými príbehmi, ktoré by sa pokojne mohli odohrať v hociktorej slovenskej dedinke. Dnes je vo vysielaní v poradí 11. séria a my sme boli pri jej výrobe.
Otec seriálu
Za úspechom Hornej Dolnej bol v prvom rade nápad, za ktorým stál Tomáš Jančo. Ten v minulosti pracoval po boku Andyho Krausa a odkedy sa osamostatnil, jeho hviezda stúpa. Inšpiráciu na vznik seriálu mal pritom pred očami od svojho detstva. „Ako dieťa som veľa času trávil u starkej na dedine. Dá sa povedať, že som všetky charaktery našiel vo svojom detstve. Všetky tie postavy mám takpovediac pod kožou.“ Keď sme zisťovali, ktorá z postáv mu najviac prirástla k srdcu, bez váhania odpovedal: „Je to Ďuro. Ten má predobraz v troch ,týpkoch‘ z našej dediny. Dedinskí frajeri, za ktorými sme ako deti doliezali,“ priznal nám so smiechom.
Jedinečná lokácia
To, prečo sa s Hornou Dolnou dokážu mnohí stotožniť, je práve prostredie dedinky Nová Lehota, ktorá sa nachádza kúsok od Piešťan, v pohorí Považský Inovec. Ide o približne 115 natáčacích dní v roku, keď sa hviezdne herecké obsadenie zžije so životom obyčajných dedinčanov. Novú Lehotu sa pritom podarilo objaviť Alexandrovi „Šaňovi“ Zemanovi. Je to člen produkcie, takzvaný lokačný, ktorí si zaspomínal na neľahké začiatky hľadania ideálneho miesta nakrúcania.
„Na začiatku, keď sa seriál vytváral, bola predstava, že sa dej odohrá v malej dedinke so štvorcovým námestím, ktoré obkolesujú domy a budovy. Bolo treba nájsť dedinu, v ktorej je dom kultúry, starostov dom, Sojkov, krčma a podobne. Jednoducho pekne všetko pokope. Navyše tam malo byť pekné futbalové ihrisko, cintorín a jazero s tým, že tam nesmie byť kostol. To sa ukázalo ako problém, pretože väčšinou sa kostoly nachádzajú v strede dediny. V Novej Lehote sú v jej samotnom strede rovno dva kostoly… (Smiech.) Celkovo sme pri hľadaní malebnej rázovitej slovenskej dedinky prešli asi 4 000 km. Do užšieho výberu sa dostali 4 obce. Nová Lehota tesne porazila svojho suseda Starú Lehotu, ktorá sa nakoniec v seriáli objavuje tiež. Odohráva sa v nej dej susednej rivalskej obce Dolná Dolná,“ povedal nám Šaňo s tým, že víťazná obec aj tak nespĺňala všetky stanovené podmienky. Nemala napríklad jazero. To sa preto nakrúca na viacerých miestach.
Presťahovať veľkú seriálovú produkciu do dedinského prostredia nebolo v začiatkoch nakrúcania vôbec jednoduché. Ľudia zo štábu preto fungovali doslova ako kočovníci. Väčšinu kostýmov a techniky mali uskladnenú v hoteli, kde boli (a stále bývajú) ubytovaní. Potrebné veci bolo treba každé ráno zbaliť do auta a odviesť do dediny, tam následne rozložiť, pripraviť, použiť a potom opäť všetko zabaliť a vziať do hotela. Dva roky sa herečky a herci líčili a obliekali v garáži domu manželov Kováčikovcov. Dom v deji slúži ako starostov.
V dedinke Nová Lehota vďaka seriálu Horná Dolná stúpol aj počet turistov. „Myslím si, že tu vzniklo to čaro a iskra seriálu. Vzájomná blízkosť, súdržnosť, zžitie sa s ním, hercami, štábom a domácimi obyvateľmi. To vytvorilo mix neopakovateľných zážitkov, ktoré nám dovoľujú sa cítiť v práci ako doma,“ povedal nám Šaňo Zeman s dôvetkom: „Napríklad, keď nám nebohá Anka Kováčiková neraz s láskou napiekla šišky pre celý štáb, keď nám domáci obyvatelia otvorili nielen svoje domovy, kde môžeme nakrúcať dej Hornej Dolnej, ale aj svoju náruč a prijali nás medzi seba. Po šiestich rokoch, ktoré sme už v tejto obci prežili, sa medzi štábom a domácimi obyvateľmi vytvorili priateľské vzťahy a neopakovateľná atmosféra, za čo sme obyvateľom Novej, ale aj Starej Lehoty nesmierne vďační.“ Len pre doplnenie uvádzame, že dnes sa už ako maskérňa, kostymérňa, zázemie pre štáb aj parkovanie rapidky využívajú priestory Obecného úradu Nová Lehota.
Dedinka, rovnako ako jej okolie chytilo za srdce aj samotných hercov. Istý čas si v týchto krajoch dokonca Matej Landl (57) aj Roman Slanina (50) aktívne hľadali nehnuteľnosti na rodinné chalupárčenie. S prekvapením zistili, že v priebehu roka stúpla v tejto lokalite cena domov trojnásobne. Pravidelne sem chodieva veľa turistov z celého Slovenska a Česka, ktorí sú zvedaví na nakrúcanie. Bezkonkurenčne najznámejším dedinčanom a zároveň komparzistom zo seriálu je pán Vendelín, s ktorým sa aj mnohí často fotia.
Neskutočné kostýmy a rekvizity
To, čo navyše dotvára celkový vzhľad seriálu, je podľa názoru Eriky Bednáriikovej, teda Petry Polnišovej (44) stopercentná práca rekvizitárov, o ktorých sa viackrát v rozhovoroch vyjadrila, že ich miluje. Aktuálne sa na projekte podieľajú dvaja a inšpiráciu nachádzajú najmä v scenároch a v bežnom živote. Jednou z vtipných rekvizít sú napríklad ordinačné hodiny u doktora určené v podstate pre všetky živé tvory Hornej Dolnej. „Vymyslel ich rekvizitár Šuli pri pive, pretože sa mu dvere lekárskej ambulancie zdali prázdne. Podľa jeho slov, čím väčšia somarina, tým lepšie.“
Rapidka sa stala témou mnohých autičkárov. Tento rok oslávila tridsiatku. Za jeden z najväčších pokladov sa však dá považovať „rapidečka“, na ktorej sa vozí miestny frajer Ďuro Brmbalík v podaní Dana Heribana (40). Toto auto, mimochodom, oslávilo tento rok úctyhodnú tridsiatku. O jej jazdných vlastnostiach a aktuálnom stave sa na internete objavilo hneď niekoľko článkov od skúsených autičkárov. Práve preto sme boli zvedaví, ako je to s legendárnym vozidlom nostalgickej hodnoty v skutočnosti. „Rapidka je od začiatku pôvodná, boli na nej vykonané iba nevyhnutné opravy. Asi pred 2,5 až 3 rokmi bola prelakovaná, prestriekaná, pretože už bola pooškieraná a nakrúcanie sa na nej odzrkadlilo. Boli robené bežné opravy - gumy, nápravy, tlmiče, struny, filtre a podobné veci. V servise je priemerne 2 či 3 razy do roka,“ povedala nám Adriana Podobová z Markízy.
Samostatnou kapitolou v rámci seriálu sú tiež spomínané kostýmy a profesionálna práca kostýmovej výtvarníčky Hany Převrátilovej, na ktorú nedá dopustiť ani seriálová Erika. Podľa jej vlastných slov pre ňu Hanka zháňa poriadne „šialenosti“. Kde ich nakupuje? „Zdroje sú rôzne. Záleží, samozrejme, na konkrétnej postave, ktorú obliekam. Veľa veci kupujem v bežných obchodoch hoc aj v obchodných centrách, ale pre niektoré kúsky sa musím vybrať aj do sekáčov či na povestnú miletičku. Často mi ,zachránia život‘ aj internetové obchody a veľa vecí pre nás podľa môjho návrhu ušije aj šikovná krajčírka Ľudmilka,“ prezradila nám Hana Převrátilová.
Upozorňuje, že za jej prácou by oko diváka nemalo hľadať len možnosti a finančné zdroje, ktoré na to vďaka televízii má. „Je to najmä o kombinácii jednotlivých kusov oblečenia. Naši herci často hrajú v bežne dostupných veciach, ktoré sú však nakombinované nie úplne bežným spôsobom. Umenie nie je pozháňať čo najšialenejšie kúsky, ale poskladať z nich tu správnu mozaiku,“ doplnila.
Módna ikona. Podľa kostýmovej výtvarníčky Hany Převrátilovej má Petra Polnišová spomedzi všetkých hercov najbohatšiu garderóbu.
Ide o prácu, ktorá je vo všeobecnosti dosť náročná, neoblieka totiž hercov podľa svojho vycibreného vkusu, ale podľa scenára a jednotlivých charakterov postáv. „Snažím sa preto vnímať svet ich očami. Často si v obchode kladiem otázku, či by si toto ešte Erika či iná postava obliekla, alebo už nie. Veľmi dôležitý je aj názor režiséra či kameramana. Robiť film, seriál či reklamu je kolektívna práca, kde sa jednotlivé kreatívne profesie vzájomne ovplyvňujú a dopĺňajú. Ak je ten kokteil dobre namiešaný, na konci môže byť úspech.“ Keďže Hanu táto práca baví, nezvykne si na pľaci pripúšťať komplikácie. Tie môžu spôsobovať aj rôzne maniere hercov. Stretáva sa s nimi? „Sú herci, ktorí odev riešia viac, a aj takí, ktorí neriešia kostým až tak do detailu. Platí však, že pre herca je jeho kostým obrovskou pomocou a aj inšpiráciou pri tom, ako stvárňuje svoju postavu. Mojím cieľom je, aby veril mne a aj kostýmu, ktorý mu nachystám, lebo len v takom prípade dokáže podať ten správny výkon. Je to naše spoločné dielo a každý z nás sa snaží urobiť svoju prácu najlepšie, ako sa dá. Musím povedať, že v tomto seriáli sme všetci tak správne naladení na rovnakú vlnu. Už na začiatku sme si aj s Tomášom Jančom a hercami pri kostýmových skúškach zadefinovali jednotlivé charaktery a toho sa snažíme stále čo najviac držať.“ Mimochodom, jedným z najobľúbenejších kúskov seriálovej trendsetterky Eriky bola neónovožltá bunda z umelej kožušiny.
Romana Slaninu z R. Soboty (vpravo) vždy poteší, keď aj pri iných nakrúcaniach stretne niekoho zo seriálu Horná Dolná. Herec Roman Slanina z Rimavskej Soboty, známy aj vďaka postave Kokosa z televízneho seriálu Horná Dolná na TV Markíza, sa venuje ďalšiemu seriálovému nakrúcaniu. Ide o menšie epizódne postavy, ktoré točil minulý rok. Posledne si tak zahral v seriáli Nemocnica na TV JOJ. Ide o časti, ktoré ešte len budú odvysielané. Ako pre vobraze.sk Roman Slanina ďalej uviedol, je to celkom zaujímavá postava pacienta, dedinského pomocníka, ktorý celý život nerozprával. Po úspešnej operácii, pri ktorej našli dlhoročnú krvnú zrazeninu, sa jeho príbeh nekončí tichým uzdravením. Naopak, muž začne priveľa rozprávať a odhaľuje tajomstvá dediny. Tie postrehol, alebo mu všetky vyrozprávali ľudia, keďže ho považovali za nemého. „Viac uvidíte v seriáli,“ avizuje Slanina, ktorého kariéra je mozaikou rôznych postáv, ktoré ho vystihujú ako všestranného umelca. Roman spomenul, že keď príde do nejakého seriálu, tak ho poteší, keď stretne niekoho z “televíznej rodiny” Horná Dolná. Podľa jeho slov si s nimi udržuje stále úzke kontakty. „Sme ako jedna veľká rodina. V uplynulej dobe si zahral aj postavu riaditeľa školy v kriminálnom seriáli. Dej sa odohráva v malom meste, kde škola ukrývala nevyriešené záhady a bola miestom, kde sa stali znepokojujúce udalosti. „Táto postava bola úplne iná. Riaditeľ bol zdanlivo obyčajný muž, no mal tajomstvá,“ doplnil Roman, pre ktorého je každá postava výzvou.
Aktuálne herec pracuje na projekte, ktorý nazýva svojou srdcovkou. Zbiera historky z Hrnčiarskych Zalužian, ktoré so svojím bratom plánujú ďalej šíriť medzi ľudí. Vysvetlil, že ide o zbierku veselých príbehov, ktoré si ľudia v jeho rodnom regióne odovzdávajú z generácie na generáciu. Sú plné humoru, dôvtipu a typického zalužanského nárečia. Jedným z týchto príbehov je napríklad dedinský krčmár. Traduje sa o ňom historka, že krčma bola jeho domovom a deň čo deň bol za pultom a nalieval štamgastom. Jedného dňa niekto z dediny vošiel do krčmy a uvidel Lumpa pred pultom. „Každý príbeh je jedinečný. Sú to príhody zo školy, vtipné momenty z krčmy alebo drobné nedorozumenia z dedinského života,” načrtol Roman. Tieto historky plánuje spracovať do rôznych umeleckých foriem, či už to bude stand-up, divadelné predstavenie alebo krátky film. Svoje herecké skúsenosti zužitkoval aj ako umelecký riaditeľ zábavného parku v Liptovskom Mikuláši. Podarilo sa mu v jednej sezóne oživiť bývalé zanedbané mestečko neďaleko aquaparku. Prerobil ho do iného štýlu a naplnil ho šesťdesiatdňovým programom. Záujem to podľa neho splnilo, no projekt pribrzdila ďalšia vlna pandémie, čo majitelia už po ďalších obmedzeniach vzdali. Okrem toho stále robí aj pouličné divadlo na rôznych podujatiach, ktoré funguje len v letnej sezóne.
| Postava | Herec |
|---|---|
| Kokos | Roman Slanina |
| Ďuro Brmbalík | Dano Heriban |
| Starosta Karol Frlajz | Peter Sklár |
| Asistentka starostu Erika Bednáriková | Petra Polnišová |
| Policajt Stano Sojka | Michal Kubovčík |
Roman Slanina sa narodil v Rimavskej Sobote, kde prežil väčšinu svojho života. Detstvo trávil u starých rodičov na dedine. Až na dve prestávky, keď chodil na vysokú školu v Banskej Bystrici a na prelome tisícročí sa pokúšal presadiť v hlavnom meste, stále je v Rimavskej Sobote.
K herectvu nemal vždy blízko. Prvá herecká skúsenosť prišla už v škôlke, kde hral v predstavení Čin-Čin. Neskôr, na základnej škole, mal hrať vojaka s jedinou replikou: „Rozkaz!“. Tréma mu však zabránila vysloviť jediné slovo, čo ho viedlo k presvedčeniu, že herectvo nie je pre neho.
Počas štúdia na vysokej škole v Banskej Bystrici pôsobil v silnom divadle Knap, no odmietal sa k nim pridať, pretože bol folklórista. Až po návrate do Rimavskej Soboty, keď videl predstavenie divadla malých javiskových foriem Pictus, sa rozhodol zmeniť názor a zapojil sa do ich skúšok.
Slanina vyštudoval učiteľstvo pre prvý stupeň základnej školy so špecializáciou na hudobnú výchovu na UMB v Banskej Bystrici. Hoci vyštudoval tento odbor, neskôr sa mu nevenoval naplno.
Divadelná kariéra
Jeho divadelná kariéra začala v Rimavskej Sobote, kde hrával v rôznych ochotníckych súboroch. Postupom času začal s partiou hercov robiť predstavenia na komerčný predaj, čo mu prinieslo nové príležitosti. S kamarátmi založil viacero komických skupín, najdlhšie pôsobilo zoskupenie pod názvom Hotovo. Robili niečo ako dnešné stand-up comedy, respektíve kabaret.
Pôsobenie v médiách
Okrem divadla pôsobil desať rokov v Slovenskom rozhlase, kde mal vlastnú reláciu, ktorú písal, režíroval a účinkoval v nej. Šesť rokov robil pre STV skrytú kameru.
Neskôr prišli menšie role vo filmoch a seriáloch. Prelom nastal vďaka seriálu Horná Dolná, kde stvárnil postavu Kokosa.
Horná Dolná a postava Kokosa
Roman Slanina sa dostal do povedomia širokej verejnosti práve vďaka postave štamgasta Kokosa v seriáli Horná Dolná na TV Markíza. Na kamerové skúšky sa dostal cez kastingovú databázu TV Markíza, kde ho oslovili, aby zahral opitého. Postavu Kokosa považuje za najvýraznejšiu vo svojej televíznej kariére.
S postavou Kokosa sa osobne nestotožňuje. Kokos bol slobodný, stále si hľadal ženu, bol plačlivý a strachopud, pričom Slanina je ženatý a má rodinu. Pivo, ktoré mali v seriáli na stole, bolo nealkoholické a teplé.
Ďalšie aktivity
Po skončení nakrúcania seriálu Horná Dolná sa Roman Slanina venuje viacerým aktivitám. Intenzívnejšie sa venuje zdravotnému klaunstvu v združení Červený nos CLOWNDOCTORS. Ďalej robí pouličné divadlo a divadlo pre deti, moderovania a aktivity, ktoré fungujú hlavne v letnej sezóne.
Okrem toho robí aj táborového manažéra umeleckého tábora Letavy.
Spolupráca s Júliusom Satinským
Slanina mal možnosť hrať vo dvojici s legendárnym Júliusom Satinským. V Rimavskej Sobote vznikol projekt agentúry Zebra 03, ktorá spolupracovala s Danielom Hevierom. Urobili divadelné predstavenie Rozprávky uja Klobásu, kde Slanina hral so Satinským vo dvojici.
Vianočné tradície
Počas Vianoc dodržiavajú zvyky a tradície. Nechýba vianočný stromček, na štedrovečernom stole musí byť ryba, šalát a kapustnica. Varí sa špeciálna kapustnica „kyseľ“ bez mäsa a podáva sa s chlebom „ľapien“.
Projekt Kampendure
Romana Slaninu osobitne teší projekt Kampendure, ktorý je venovaný deťom na onkologickom oddelení v Banskej Bystrici. Symbolom projektu je postavička Kampendure, ktorú vytvoril Tibor Lajgút. Výťažok zo zbierky doručujú medzi sviatkami.
Osobný život
Roman Slanina žije v Rimavskej Sobote. Je ženatý s manželkou Denisou, s ktorou má syna Valenta. Manželku spoznal v hoteli, v ktorom pracovala. Tvrdí, že sú rodina - majú spoločného prapredka.