Hudobná skupina Dezert a jej kulinárska inspirácia v hudbe a interpretácii

Hudobná skupina Dezert si získala popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale aj vďaka originálnemu prístupu k hudobnej tvorbe a interpretácii. Tento originálny prístup je pozoruhodne spojený s témou jedla a kulinárskych inšpirácií, ktoré sa objavujú v hudbe naprieč storočiami a žánrami.

Hudba a jedlo: Zaujímavé spojenie

Mnohí hudobníci, skladatelia aj interpreti patrili medzi známych gurmánov. A mnohí z nich túto svoju vášeň preniesli aj do hudby. Keď sa povie hudba a jedlo, nemožno si nespomenúť na text slávnej árie anglického barokového skladateľa Henryho Purcella If Music Be the Food of Love s citátom zo Shakespearovho Večera trojkráľového: „Ak je hudba pokrmom lásky, tak hraj ďalej!“ Ide, samozrejme, o metaforu, no v hudbe od stredoveku po barok existujú aj explicitnejšie odkazy na jedlo, veď nielen hudbou je človek živý.

Kulinárske motívy v klasickej hudbe

Medzi výnimočné diela s odkazmi na jedlo patria:

• Mozartov Chlieb s maslom.
• Mendelssohnovo gastronomické vyznanie so sladkým názvom Grand Duet pre parené buchty a tvarohovú štrúdľu.
• Bohuslav Martinů v jazzovom balete Kuchynská revue s podtitulom Pokušení svatouška hrnce, kde spolu tancujú časti kuchynského náčinia.
• V Orffových Carmina Burana v časti Olim Lacus Colueram zase spieva pečená labuť: „Beda mi, ležím na tanieri celá čierna a opečená!“
• Zaujímavé je aj „zmrzlinové sexteto“ Ice Cream Sextet z opery Street Scene Kurta Weilla.
• Dokonca aj taký „vážny“ skladateľ, akým bol Luciano Berio, vo svojej skladbe pre zbor pod názvom Cries of London používa text inšpirovaný zvolaniami londýnskych pouličných predavačov: „Cesnak, dobrý cesnak, je liekom na všetky choroby a keď zdravie stratíš, bež si kúpiť cesnak...“

Čo sa nachádza v názve (klasickej hudby)?

Kávová kantáta Johanna Sebastiaba Bacha, Schweigt stille, plaudert nicht BWV 211, známe aj pod názvom Kávová kantáta, patrí medzi svetské kantáty Johanna Sebastiana Bacha. Skladba vznikla niekedy medzi rokmi 1732 a 1735. Libreto Bachovho diela naznačuje, že niektorí ľudia v 18. storočí považovali pitie kávy za zlozvyk.

Súbor Collegium musicum, ktorý založil Georg Philipp Telemann v roku 1702, mal pravidelné koncerty v Zimmermannovej kaviarni neďaleko lipských mestských hradieb, tu sa uskutočnila aj premiéra Kávovej kantáty. Káva dorazila do Európy približne v časoch Bachovho narodenia a na začiatku 18. storočia ovplyvnilo nadšenie pre kávu v západnej Európe takmer celú pruskú ekonomiku.

Gioachino Rossini a láska k jedlu

Gioachino Rossini bol jedným z najpopulárnejších a najúspešnejších operných autorov všetkých čias. Ako 38-ročný mal za sebou 38 opier a bol svetovou celebritou, preto sa druhú polovicu života rozhodol stráviť na odpočinku. Okrem Talianska žil aj v Paríži a v posledných rokoch života písal v rámci série Péchés de vieillesse (Hriechy staroby).

Medzi známymi dielami je aj trojčasťová skladba Ode à la gastronomie, ktorá oslavuje bohyňu Gastéréu ako „desiatu z múz“. Rossini sa vyznačoval ako vtipný človek a jeho babička bola pekárka; sám sa vyučil za mäsiara a bol domáci kuchár. Traduje sa, že v živote plakal iba trikrát: prvýkrát, keď počul spievať jedného skladateľa, druhýkrát na premiére Barbiera zo Sevilly a tretíkrát, keď mu spadlo plnené kura do rieky.

Leonard Bernstein a La bonne cuisine

Skladby Leonarda Bernsteina dokázali preklenúť priepasť medzi klasikou a populárnou hudbou, často využívajúc tonálny základ s 12-tónovým systémom. Bernstein bol známy bonviván, trávil veľa času v reštauráciách, mal rád jedlo, pitie a fajčenie. Z jeho salónov v New Yorku vznikla tradícia večerného posedenia a stolovania s hudbou.

Najznámejšie diela z tohto priestoru zahŕňajú La bonne cuisine (dobrá kuchyňa) z roku 1948, cyklus pre speváčku Jennie Tourelovú, ktorý vznikol na základe diela La bonne cuisine française od Emila Dumonta. Z Dumontovho menu si Bernstein vybral plum pudding, queues de boeuf, Tavouk Gueunksis a Civet à Toute Vitesse. Tento minicyklus piesní o jedle mal premiéru 10.

Jazz a jedlo: Rytmus a kulinárske pôžitky

V oblasti jazzu sa jedlo v názvoch skladieb často objavovalo v 50. a 60. rokoch 20. storočia, čo súviselo so spoločenskou atmosférou barov a reštaurácií, kde sa hudba a pôžitok bežne prelínajú.

All That Meat and No Potatoes (Fats Waller) - jedna z najznámejších skladieb s jedlom v názve, ktorá mohla znamenať bujné tvarové krivky alebo jednoducho nespokojnosť s porciou mäsom bez zemiakov. Louis Armstrong nahral Struttin’ with Some Barbecue, text tejto piesne od Lil Hardin odráža kultúrnu praxu a Harlem žargón, kde „barbecue“ znamená priateľku či krásku. Tea for Two (Youmans) zo sakroviže No, No, Nanette spievalo sa aj v Sovietskom Rusku a stalo sa jazzovým štandardom.

Frim Fram Sauce (Nat King Cole Trio) - pôvodne skladba z roku 1945, text je dielom Redd Evansa a hudbu napísal Joe Ricardel. Texty a interpretácie ju urobili populárnou; názov „frim-fram“ je často vysvetľovaný ako doo-wop forma alebo dočasná metafora pre nedosiahnuteľnú omáčku.

Koncept „Dezertu“ v hudobnom programovaní

Okrem priameho odkazu na hudobnú skupinu, slovo „dezert“ sa v hudobnom kontexte objavuje aj ako označenie pre špecifické programové segmenty alebo záverečné vystúpenia na podujatiach. Napríklad, v rámci festivalu micro.Wilsonic bol dezert na záver podávaný hudobníkom Foolkom, čo symbolizuje sladké ukončenie hudobného večera. V kontexte rôznych hudobných podujatí sa objavujú programové bloky s názvom Teraz dezert!, ktoré predstavujú rozmanitých umelcov a ich príspevky (Príklad: BCC Worship & Michal Kevický: Teraz dezert!).

Možné tabulkové zobrazenie vývoja kulinárskeho motívu v hudbe

tags: #hudobna #skupina #dezert