Suchovská hus predstavuje najmladšie slovenské národné plemeno hydiny, ktoré bolo vyšľachtené v obci Suchá nad Parnou v okrese Trnava koncom 80. rokov 20. storočia. Jej vznik je výsledkom dlhoročnej šľachtiteľskej práce Pavla Ilavského a členov Klubu chovateľov vodnej hydiny.
História a šľachtenie
Prvé kroky k vyšľachteniu tohto plemena viedli v 70. rokoch 20. storočia, keď sa v chovoch v Suchej nad Parnou objavili husi s neobvyklým žltohnedo strakatým sfarbením. Základná biela farba s pravidelnou kresbou zaujala chovateľov a v roku 1978 začali s cieľavedomou šľachtiteľskou prácou. Snahou bolo tento unikátny znak zvýrazniť a upevniť.
Postupne však nastali problémy spojené s príbuzenskou plemenitbou, čo si vyžiadalo zabezpečenie "osvieženia krvi". V Topoľčianskom okrese boli objavené ďalšie žlté husi, avšak bez strakatosti. Tieto husi mali sfarbenie podobné divým jedincom, no namiesto sivohnedej farby boli žltohnedé. Spojením s pôvodným plemenným materiálom sa podarilo získať potomstvo s celkovo žltým sfarbením.
Na zvýšenie celkovej hmotnosti boli v ďalších fázach šľachtenia využité aj iné plemená husí, ako napríklad tulúzske, landeské, pomoranské sivé a steinbašské modré. Produktom tohto kríženia bola hus, ktorá veľkosťou pripomínala landeskú hus, ale vynikala zaujímavým žltým divokým sfarbením.
V roku 1991 si členovia Komisie pre chov hydiny ÚV SZCH a Klubu chovateľov vodnej hydiny ujasnili predstavy o úžitkových vlastnostiach, telesných tvaroch a sfarbení týchto husí. Slovenský zväz chovateľov napokon suchovskú hus uznal za čistokrvné plemeno 20. októbra 1995 na okresnej výstave zvierat v Nitre.

Chovný cieľ a charakteristika plemena
Hlavným cieľom šľachtenia bolo vyšľachtiť hus stredného až väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, s kompaktným, pevne stavaným a mierne šikmo držaným telom. Suchovská hus je typickým pastevným typom, nenáročným a vhodným pre drobnochovateľské podmienky.
Telesné znaky
- Hlava: stredne veľká, dlhšia, plochá, nie príliš široká.
- Zobák: kratší, klinový, pri koreni silnejší, oranžovočervený s výrazným bledým nechtom.
- Oko: živé, hnedej farby, umiestnené bližšie k čelu a temenu, obkolesené výraznou oranžovožltou obočnicou.
- Krídla: stredne dlhé, vysoko nesené, dobre priľahlé k telu.
- Lýtka: silné, dobre osvalené, pokryté perím.
Rozdiely medzi gunárom (samcom) a husou (samicou) sú minimálne. Gunár je spravidla mohutnejší, najmä v oblasti hrude, má vyššiu hmotnosť, dlhší krk, širšiu hlavu a trup držaný kolmejšie.

Úžitkové vlastnosti a hmotnosť
Suchovská hus je plemeno väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, kompaktné a pevne stavané, s telom držaným skoro vodorovne. Je to nenáročný pastevný typ, vhodný pre drobnochovateľské podmienky. Živá hmotnosť gunára sa pohybuje v rozmedzí 6,5 až 7,5 kg, zatiaľ čo hus váži 5,5 až 6,5 kg.
Plemeno sa vyznačuje znáškou 14 až 16 vajec s priemernou hmotnosťou 140 g. Husi si zachovali pud kvokavosti a sú schopné samostatne vyviesť húsatá.
Súčasný stav a ohrozenie plemena
Napriek tomu, že suchovská hus je uznaným národným plemenom, jej populácia má v posledných rokoch premenlivý charakter. Výskumy Univerzity SPU v Nitre, ktoré sa dlhodobo zaoberajú sledovaním diverzity národných plemien hydiny, poukázali na klesajúci početnosť populácie. V rokoch 2001 až 2010 bola suchovská hus kvalifikovaná ako ohrozené plemeno vzhľadom na nízku efektívnu veľkosť populácie.
V súvislosti s ohrozením plemena sa kladie zvýšený dôraz na chovateľov a posudzovateľov pri oceňovaní zvierat na výstavách. Okrem chýb v telesných partiách je dôležité venovať pozornosť aj kondícii zvieraťa.
Sevastopoľská hus Všetko, čo potrebujete vedieť
Výber a starostlivosť o chovné jedince
Najlepšiu znášku majú husi vo veku od 2 do 5 rokov, avšak na chov sú vhodné až do 10. roku života. Gunáre sa zvyčajne menia skôr, okolo 8. roku života.
Pred pridaním gunára do chovného kŕdľa je dôležité vyšetriť jeho anatomickú dokonalosť penisu. Štyri týždne pred začiatkom znáškového obdobia sa odporúča zvýšiť príjem dusíkatých látok, čo stimuluje pohlavnú aktivitu. Do kŕmnej dávky sa pridáva sušená lucerna alebo ďatelinové seno, strúhaná kŕmna či červená repa, mrkva a ovos (aj naklíčený).
Párenie husí prebieha najčastejšie ráno, často na vode, čo je pre gunára stimulom a u ťažších plemien nevyhnutnosťou na úspešné oplodnenie.
Rozlišovanie pohlavia
Určenie pohlavia mladých husí nemusí byť vždy jednoznačné, nakoľko vonkajšie znaky nie sú vždy výrazné. Existujú však viaceré metódy:
- Vytlačenie penisu: U gunára je možné pokúsiť sa o vytlačenie zakrpateného penisu z kloaky.
- Hlasové prejavy: U starších jedincov je pohlavie často možné rozpoznať podľa hlasu.
- Sfarbenie peria: Sfarbenie peria je viazané na pohlavie. Všetky gunáre sú spravidla svetlejšie ako husi, čo umožňuje ich rozoznanie na prvý pohľad. Táto vlastnosť je dôležitá pri zostavovaní chovných kŕdľov.
Pri posudzovaní na výstavách sa okrem telesných znakov venuje pozornosť aj kondícii zvieraťa a špecifickým plemenným znakom, ako je napríklad dvojitý podbrušok u landeských husí, ktorý je pri suchovskej huse tiež dôležitým znakom.
| Kategória | Priemerná hmotnosť (kg) | Rozpätie hmotnosti (kg) |
|---|---|---|
| Gunáre (ročník 1995) | 5,36 | 4,10 - 6,20 |
| Husi (ročník 1995) | 4,46 | 3,50 - 6,00 |
| Gunáre (staršie ako 1 rok) | 5,58 | 5,00 - 6,50 |
| Husi (staršie ako 1 rok) | 5,06 | 4,00 - 5,80 |
