Vplyv informačného pretlaku na mladú generáciu a duševné zdravie

Najvýraznejší prejav vplyvu AI na duševné zdravie mladých sa ukazuje v čase, keď došlo k masovému rozšíreniu smartfónov a sociálnych sietí. Miera depresie u dievčat v tínedžerskom veku sa medzi rokmi 2010-2019 zdvojnásobila. Počet urgentných návštev kvôli sebapoškodzovaniu u dievčat vo veku 10-14 rokov vzrástol o 189 % medzi rokmi 2009-2019. 40 % študentov stredných škôl uvádza pretrvávajúce pocity smútku - v roku 2013 to bolo len 30 %.

Rozdiely medzi pohlaviami sú výrazné: 53 % dievčat uvádza pretrvávajúce pocity smútku alebo beznádeje. Výrazný zlom nastal okolo roku 2012 - súbežne s masovým rozšírením smartfónov a sociálnych sietí. Od roku 2012, keď sa smartfóny stali bežnou súčasťou života, pozorujeme alarmujúce zmeny v duševnom zdraví mladých. Miera depresie u tínedžeriek sa medzi rokmi 2010-2019 zdvojnásobila. Priemerná dĺžka spánku sa od roku 2000 skrátila o 1,2 hodiny denne. 53 % dievčat uvádza pretrvávajúce pocity smútku alebo beznádeje.

Tieto javy nie sú náhodné. Ilustračný obrázok. Internet dosiahol za posledné roky veľký rozmach, a tak prináša so sebou mnohé nástrahy, ktoré majú dosah aj na zdravie. Vedci z University College London v nedávno uverejnenej štúdii opisujú, čo sa deje v mozgu mladých ľudí, keď prepadnú závislosti od internetu. Závislosť bola definovaná ako neschopnosť odolať nutkaniu používať internet, ktorá negatívne ovplyvňovala psychické rozpoloženie, pocit vnútornej pohody a život mladých v sociálnej, akademickej alebo pracovnej oblasti.

Podľa štúdie majú vplyv na častejšie a intenzívnejšie návykové správanie mladých ľudí. Pri závislosti od internetu ide o problém, s ktorým sa stretáva čoraz viac mladých ľudí. Hlavný autor štúdie Max Chang uvádza, že „výsledky našej štúdie ukazujú, že to môže viesť k potenciálne negatívnym zmenám v správaní a vo vývoji, ktoré by mohli ovplyvniť život dospievajúcich.“ Autori ponúkajú radu, ako zabrániť vzniku prípadnej závislosti, vrátane vzdelávania rodičov ako preventívneho opatrenia.

Vznik a rýchly rozvoj informačných a komunikačných technológií (IKT) mal dramatický vplyv na deti a mládež. Digitálne médiá majú ústredné miesto v spoločenskom živote mladých ľudí. Kvalifikované využívanie týchto technológií sa stáva predpokladom ich začlenenia do spoločnosti. Sociálne médiá sú silný nástroj, ktorý zmenil spôsob medziľudskej komunikácie. Niet divu, pretože prinášajú veľa pozitív: môžete sa porozprávať so spolužiakom, ktorého ste desaťročia nevideli, čo zaujíma osobu, ktorá sa vám páči a podobne.

Sociálne médiá sú rýchlym zdrojom informácií, nápadov a myšlienok, majú potenciál vzdelávať a poskytovať priestor pre kreativitu a sebavyjadrenie - ak ich použijeme správne. Avšak majú aj svoje tienisté stránky. Prieskum Common Sense z roku 2015 ukázal, že tínedžeri trávia v online priestore až 9 hodín denne. Kanadská štúdia z roku 2017 ukázala, že študenti používajúci sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť duševných porúch, najmä problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy a pocit menejcennosti. Kyberšikana tiež predstavuje významný faktor.

Podľa prieskumu JRC Publications Repository z roku 2020 až 50 % mládeže vo veku 10-18 rokov zažilo kyberšikanu. Virtuálny svet predstavuje sociálne prostredie, ktoré mladistvým ponúka množstvo informácií a spolupráce, no zároveň sa objavujú riziká ako nevhodné obsahy, nátlak, vydieranie a šírenie škodlivých klebiet. Centrum vedecko-technických informácií SR eviduje vysokú penetráciu zariadení: 96,3 % žiakov má mobilný telefón s prístupom na internet, 71,1 % notebook, 79,5 % USB kľúč a 65,0 % tlačiareň. Takmer všetkým aktivitám sa žiaci stredných škôl venujú na internete takmer každý deň.

Dievčatá s vyššou intenzitou na internete četujú, realizujú sa na sociálnych sieťach, čítajú správy a získavajú praktické informácie. Výskum RSPH z Veľkej Británie ukazuje, že sociálne médiá spôsobujú revolúciu v spôsobe, akým zostávame medzi sebou v kontakte, s najvyššou mierou využívania u mladých vo veku 16-24 rokov. Významný nárast online aktivít možno sledovať za posledné roky: v roku 2006 bolo 35 % populácie online denne, v roku 2016 až 82 %. Odborne sa ukazuje, že najväčší negatívny dopad na duševné zdravie má intenzívne používanie sociálnych sietí na spánok, úzkosť a depresiu, k čomu sa pridávajú aj problémy so sebou a s identitou.

Na druhej strane sociálne médiá prinášajú aj pozitíva: priamu komunikáciu, začlenenie do komunít, rozvoj kreativity, prístup k informáciám a rozvoj kritického myslenia. Medzi pozitívne ciele patria aj lepšia jazyková pripravenosť a tvorivá sebavyjadrenie. Coyne a kol. vo svojom výskume zistili, že obsah, ktorý sledujú tínedžeri, má väčší vplyv na duševné zdravie než samotný čas strávený online. Tri odporúčané stratégie zdravšieho používania sociálnych sietí sú: byť aktívnym užívateľom, obmedziť čas online pred spaním a mať vedomý úmysel pri používaní zariadení.

Rodičia a školy by mali vytvárať podporné prostredie a rozvíjať mediálnu gramotnosť. Upravené pravidlá používania digitálnych zariadení a otvorená komunikácia patria medzi kľúčové preventívne opatrenia. Zdroje ako zodpovedne.sk, ovce.sk, pomoc.sk, internetovazavislost.sk a stopline.sk predstavujú preventívne nástroje v školách a v rodinách. Skúsenosti z praxe ukazujú, že zdravý mediálny balans je výsledkom kombinácie osobnej zodpovednosti, podpory okolia a rozvinutých mediálnych zručností.

Rodičia a pedagógovia by mali budovať otvorenú komunikáciu a spoločné pravidlá pre používanie digitálnych zariadení. Školy by mali posilňovať mediálnu gramotnosť prostredníctvom projektov a diskusií a podporovať spoluprácu medzi školou a rodinou. Príkladom je vytváranie podporných skupín, kde môžu mladí zdieľať skúsenosti a riešiť témy súvisiace s médiami. Dôležité je, aby dospelí boli pozitívnym príkladom a mladí videli zdravé mediálne návyky. Zdravý mediálny balans vychádza z osobnej zodpovednosti, podpory okolia a vedomého prístupu k médiám. Jedným zo spôsobov je plánovanie času online a vytváranie offline zón, napríklad bez mobilu pri jedle či pred spaním.

V súčasnosti sa často diskutuje o tom, či sociálne siete spôsobujú kolaps duševného zdravia mladých. Financial Times (2023) uvádza, že „duševné zdravie mladých kolabuje“, a kniha The Anxious Generation (2024) sa stala bestsellerom. Kritici upozorňujú na nedostatok jednoznačných dôkazov o negatívnom vplyve smartfónov, pričom odborníci sa v súčasnosti zhodujú na potrebe ďalšieho výskumu a prevencie. Hry a interakcie môžu tiež plniť dôležitú rolu v sociálnom vývoji detí, ak sú vedené správne a vyvážene.

tags: #informacny #pretlak #a #mladez