jadierka marhúľ a rakovina prsníka účinky a riziká

Rakovina je veľmi komplexná choroba. Existuje mnoho rôznych typov rakoviny, ako aj veľa možných príčin. Hlavnými faktormi, ktoré zohrávajú úlohu, sú genetická výbava a rodinná anamnéza. Jedným z najdôležitejších aspektov, ktoré treba zvážiť pre zdravý život, je strava človeka. Niektoré potraviny môžu zvýšiť riziko 2. typu cukrovka a obezita, ktoré súvisia s niektorými typmi rakoviny. Je však pozoruhodné, že vystavenie karcinogénom nie vždy spôsobuje rakovinu.

1. Akýkoľvek druh mäsa, ktorý sa konzervuje údením, solením, nakladaním alebo konzervovaním, je spracované mäso. Väčšina spracovaného mäsa je červené mäso. Karcinogény sa môžu vytvárať metódami používanými na výrobu spracovaného mäsa. Konzervovanie mäsa dusitanmi môže vytvárať karcinogény nazývané N-nitrózozlúčeniny. Spracované mäso je hlavným rizikovým faktorom pre kolorektálny karcinóm a tiež sa zistilo, že súvisí s rakovinou žalúdka.

2. Keď sa škrobové potraviny varia pri vysokých teplotách, vzniká zlúčenina nazývaná akrylamid. Vyprážané škrobové jedlá vrátane vyprážaných zemiakových výrobkov, ako sú hranolky a zemiakové lupienky, majú veľmi vysoký obsah akrylamidu. Jesť príliš veľa vyprážaných jedál zvyšuje riziko cukrovky 2 obezita.

3. Karcinogény môžu produkovať prevarené potraviny, najmä mäso. Varenie mäsa pri vysokej teplote vytvára karcinogénne PAH a heterocyklické amíny (HCA), ktoré môžu zvýšiť riziko rakoviny zmenou DNA ľudských buniek. Tvorba akrylamidu sa zvyšuje prevarením škrobových potravín, ako sú zemiaky.

4. Mliečne výrobky vrátane mlieka, syra a jogurtu môžu zvýšiť riziko rakovina prostaty.

5. Riziko rakoviny môžu nepriamo zvýšiť sladké jedlá a rafinované sacharidy. Konzumácia potravín s vysokým obsahom cukru a škrobu môže človeka vystaviť väčšiemu riziku vzniku Typ 2 diabetes a obezitou. Oba tieto stavy podporujú zápal a oxidačný stres. Riziko rakoviny vaječníkov, prsníka a endometria (maternice) zvyšuje diabetes 2. typu.

6. Keď človek konzumuje alkohol, jeho pečeň rozkladá alkohol na karcinogénnu zlúčeninu nazývanú acetaldehyd. Alkohol zvyšuje hladinu estrogénu v tele žien. Alkohol pri trávení v tele produkuje karcinogény. Na zníženie rizika rakoviny by sa ľudia mali snažiť obmedziť spotrebu týchto potravín a zamerať sa na zdravý životný štýl.

Bez chirurgie a chemoterapie sa pri najčastejšom nádorovom ochorení žien tak skoro nezaobídeme. Karcinóm prsníka je zhubným nádorom vznikajúcim v bunkách prsníkov. Zhubný nádor tvorí skupina rakovinových buniek, ktoré môžu prerásť do okolitého tkaniva alebo sa šíria do ďalších častí tela.

Rakovina prsníka: fakty o výskytu, diagnostike a liečbe

V ostatných rokoch stúpa miera výskytu rakoviny prsníka, úmrtnosť však vďaka prevencii, novým diagnostickým prístupom a inovácii v liečbe stabilne klesá. Presná príčina vzniku rakoviny prsníka nie je známa. Asi 5 - 10 % prípadov rakoviny prsníka môže byť dedičných - ochorenie je v takom prípade spôsobené chybou v génoch, ktorá je zdedená od rodiča. Existuje niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko jej objavenia. Niektoré rizikové faktory sa nedajú ovplyvniť - patria medzi ne pohlavie, vek, rasa, či zdravotné okolnosti. S rakovinou prsníka môžu súvisieť aj niektoré externé faktory vyplývajúce zo životného štýlu. Prítomnosť alebo neprítomnosť rizikových faktorov ešte neznamená diagnózu.

Veľa žien v ranom štádiu ochorenia nemá žiadne príznaky, k zisteniu choroby tak dochádza vtedy, keď žena alebo lekár objaví hrčku v ženskom prsníku. Biopsia: ak má lekár po vyšetrení s pomocou mamografie či ultrazvuku podozrenie na karcinóm, vykoná ešte biopsiu - odoberie vzorku tkaniva z podozrivej oblasti, ktorú následne skúma patológ. Biopsia je jediným spôsobom, ako definitívne povedať, či ide alebo nejde o rakovinu. S pomocou zobrazovacích metód je možné zistiť aj cysty či nevzhubné nádory, v ktorých nie sú prítomné rakovinové bunky. Laboratórne testy po biopsii už dokážu určiť nielen to, či je rakovina prítomná, ale aj o aký typ ide. Ak je prítomné dostatočné množstvo tkaniva, patológ dokáže určiť, či ide o neinvazívnu alebo invazívnu rakovinu. Invazívna rakovina prsníka je taká, ktorá už narástla za vrstvu buniek, v ktorých začala. Väčšina prípadov je práve invazívnych.

Špecialisti (genetici, patológovia) majú z odobraného tkaniva možnosť zistiť prítomnosť vybraných markerov a tak lepšie predikovať správanie ochorenia. Dnes sa bunky v odobranom tkanive testujú na prítomnosť estrogénových a progesterónových receptorov (ER a PR, spolu predstavujú hormonálne receptory) alebo HER2/neu (HER2) proteínov. Normálne bunky v prsníku a niektoré rakovinové bunky obsahujú receptory, ktoré sa vedia pripojiť k estrogénu a progesterónu. Tieto hormóny sú často tými, ktoré poháňajú rast rakovinových buniek. Tieto prvky sú v diagnostike a liečbe rakoviny prsníka relatívne novou záležitosťou, prvé náznaky ich užitočnosti prišli v osemdesiatych rokoch. Pokrok v medicínskych technológiách a vývoj špecifických protilátok vtedy pomohol k tomu, aby sa začalo so skúmaním niekoľkých biomarkerov.

Podľa biomarkerov a typov rakoviny prsníka

HER2+ rakovina prsníka znamená prítomnosť proteínu, ktorý podporuje rast rakovinových buniek. Prítomnosť HR+ hovorí, že rakovina môže byť liečená hormónovou terapiou, ktorá blokuje hormónom prístup k rakovinovým bunkám. HER2+ rakovina zvykne slabšie reagovať na hormonálnu liečbu, čo môže byť zapríčinené väčšou agresivitou tohto typu rakoviny. Ide o najčastejší typ rakoviny prsníka, s výskytom asi 70 % zo všetkých prípadov. HR+ rakovina je zvyčajne najskôr liečená hormónovou terapiou, ktorá pomáha zastaviť rast nádoru. Táto kombinácia sa vyskytuje iba v 1 - 5 % diagnostikovaných prípadov (v USA), obvykle sú diagnostikované v mladšom veku (medián 57 rokov, ostatné typy majú medián 62). HR- rakoviny prsníka nereagujú na hormonálnu terapiu a HER2+ nádory zvyknú byť agresívnejšie. HR- a HER2- rakovina prsníka sa nazýva Triple negatívna, a týka sa asi 15 - 20 % zo všetkých ochorení rakovinou prsníka. Častejšie sa vyskytuje u mladších žien, Afroameričaniek a žien s mutáciou BRCA1 génu. Triple negatívne tumory môžu byť agresívne a majú zlú prognózu v porovnaní s ostatnými formami choroby.

Pri liečbe sa kombinuje chirurgická liečba, radiačná terapia a chemoterapia. Medicínsky a technologický posun ostatných desaťročí, ktorý je viditeľný pri diagnostike, sa prejavil aj v liečbe. Ako nevyhnutné a užitočné sa ukazuje prepájanie viacerých prístupov. V niektorých prípadoch je operácia prvým krokom v liečbe, v inom prípade môže prísť až po užívaní liekov. Niekedy je možné vyhnúť sa jej úplne. Každý liečebný postup sa stále vyvíja a okrem hľadania nových ciest, ako pacientkam pomôcť, výskum pracuje na zlepšovaní toho, čo sa už dnes bežne používa. To sa prejavuje aj v štatistikách, podľa ktorých sa miera 5-ročného prežitia žien s karcinómom prsníka výrazne zlepšila.

Liečebné prístupy a ich kombinácie

Liečba rakoviny prsníka môže byť lokálna (lieči tumor v mieste jeho výskytu, bez zásahu do zvyšku tela - operácie, radiačná terapia) alebo systémová (liečba s pomocou liekov, ktoré sa dostávajú do celého tela - chemoterapia, hormonálna terapia a cielená terapia).

Chirurgická liečba je najstarším spôsobom boja proti rakovine prsníka a väčšina žien s týmto ochorením absolvuje niektorý zo zákrokov. Chirurgovia stále znižujú nutný rozsah operačných zákrokov a preferované sú najmä operácie zachovávajúce prsník (odstraňuje sa iba nádor a časť okolitého tkaniva) a onkoplastické operácie. Mastektómia (odstránenie celého prsníkového tkaniva) nastupuje iba v nevyhnutných prípadoch. Podľa odhadu jedného z lekárov klesol počet mastektómií v porovnaní so sedemdesiatymi rokmi 20. V raných štádiách ochorenia si veľa žien môže vybrať medzi operáciou zachovávajúcou prsník (OZP) a mastektómiou. Hlavnou výhodou OZP je, že žena si zachováva väčšinu prsníka. Dlhodobé štúdie, ktoré sledujú tisíce žien viac ako dvadsať rokov ukazujú, že mastektómia nezvyšuje šance na prežitie v tých prípadoch, kde sa mohla spraviť OZP. Mastektómia znižuje riziko výskytu rakoviny, resp. rozvinutia ďalšej rakoviny, v tom istom prsníku. Rakovinové bunky sa ale môžu o niekoľko rokov objaviť v iných častiach tela.

Cieľom ožarovania je zničenie rakovinových buniek a často nastupuje po operáciách zachovávajúcich prsník, aby sa znížilo riziko opätovného návratu ochorenia. Najčastejším spôsobom je externé ožarovanie a rozsah a konkrétne miesta na ožarovanie sa určia podľa druhu operácie a prípadného poškodenia lymfatických uzlín. Externá radiačná terapia je podobná röntgenu, ale žiarenie je silnejšie. Samotná procedúra je bezbolestná a trvá niekoľko minút. Hlavnými krátkodobými vedľajšími príznakmi sú opuchnutie, zmeny kože v ožarovanej oblasti a únava. V niektorých prípadoch je prsník po ožarovaní menší a pevnejší, čo spôsobuje komplikácie pre plastickú chirurgiu. Alternatívou k externému ožarovaniu je vnútorné, tzv. brachyterapia. Rádioaktívne pilulky sa umiestnia do zariadenia v prsníkovom tkanive tam, kde sa vyskytuje rakovina.

Jedna z ciest inovácií v liečbe smeruje aj k efektívnemu spájaniu chirurgických zákrokov a ožarovania. Cieľom je zvýšenie doby prežívania pacientok, ale aj vývoj liečby, ktorá bude menej fyzicky a časovo náročná.

Chemoterapia, ktorá oslabuje a zabíja rakovinové bunky, je najúčinnejšia v kombinácii viac ako jedného lieku. Najčastejšie sa tento spôsob liečby využíva pri skorých štádiách invazívnej RP na odstránenie chorých buniek, ktoré mohli v tele ostať po vykonanej operácii. V prípade rozvinutého štádia ochorenia slúži chemoterapia na poškodenie a zničenie čím väčšieho množstva rakovinových buniek. Niekedy je chemoterapia podávaná pred chirurgickým zákrokom ako prostriedok na zmenšenie nádoru. Chemoterapeutické lieky pôsobia nielen proti rakovinovým bunkám, ale aj proti zdravým, rýchlo sa množiacim bunkám. To spôsobuje niekoľko vedľajších účinkov, medzi ktoré patrí strata vlasov, zvracanie, nestála chuť do jedla a podobne. Táto liečba sa najčastejšie používa po operačných zákrokoch na zníženie rizika návratu rakoviny, no môže sa nasadiť aj v iných prípadoch.

Hormonálna liečba významne prispela k zmene liečby rakoviny prsníka, ale aj rakoviny prostaty. Estrogén podporuje rast tých typov rakovinových buniek, ktoré majú hormonálne receptory (ER pozitívne). S vývojom tohto typu liekov sa začalo v druhej polovici 20. storočia, a najskôr boli vedľajším produktom výskumu antikoncepcie. Prvé klinické štúdie prebiehali v sedemdesiatych rokoch a ukázali presvedčivý efekt na liečbu pokročilej rakoviny prsníka, až sa z hormonálnej liečby časom stal zlatý štandard. O desaťročie neskôr sa ukázal v kombinácii s chemoterapiou aj účinok pri skorých štádiách rakoviny prsníka. Najčastejšie vedľajšie účinky sú únava a nevoľnosť, návaly tepla a zmeny nálady.

V biologickej liečbe sa dá rozlíšiť niekoľko prístupov: cielená terapia, imunoterapia, využívanie biologických látok, biological response modifiers. Veľká časť z liekov spadajúcich pod biologickú liečbu je stále experimentálnych a vyvíja sa. Jeden liek funguje na spôsobe monoklonovej protilávky - ľudsky vyrobenej verzie špecifického proteínu imunitného systému. Iné lieky slúžia na blokovanie mTOR, tyrozínkinázy (TK), či PI3K. Ide o proteíny v bunkách, ktoré za normálnych okolností podporujú ich rast a delenie. Každá diagnóza rakoviny prsníka je jedinečná a smerom k väčšej individuálnosti sa posúva aj liečba tohto ochorenia. Výskum stále pokračuje v snahe porozumieť tomu, ako ochorenie vzniká a akú rolu majú gény.

Nové chemoterapeutické lieky sa zameriavajú na rakovinu spôsobenú mutáciou BRCA génu. Táto skupina liekov, nazývaná PARP inhibítory, ukazuje v klinických skúšaniach sľubné výsledky pri liečbe rakoviny prsníka, vaječníkov a prostaty. Hormonálna a biologická liečba sa stále viac prepájajú, čo sa odráža aj v lepších výsledkoch rôznych kombinácií viacerých druhov liečby. Jednou z výziev v cielenej terapii je výroba efektívneho očkovania proti rakovine. Podľa odhadov WHO sa asi jednej tretine prípadov rakoviny dá predísť. Súvisí to predovšetkým s vonkajšími rizikovými faktormi ako sú fajčenie, požívanie alkoholu, či množstvo fyzickej aktivity. Hoci pravidelné prehliadky u špecialistov (či samovyšetrenia) nedokážu zabrániť ochoreniu, vedia odhaliť ochorenie v skoršom štádiu, kedy je jednoduchšie aj jeho liečenie. Pacientky, ktoré majú v rodine prípady rakoviny prsníka alebo majú zdedené zmeny v génoch BRCA1 a BRCA2 majú vyššie riziko, že sa u nich ochorenie nakoniec prejaví.

Jadielka marhúľ (amygdalín) a otázky bezpečnosti

Sušité jadierka marhúľ sú predmetom diskusií o ich údajnom protirakovinovom účinku. Amygdalín, známy tiež ako vitamín B17 alebo laetril, sa nachádza v marhuľových jadrách a iných ovocných semienkach. Podľa niektorých zdrojov môže mať potenciálne ochranné účinky proti rakovine, no zároveň obsahuje kyanidová zložka, ktorá môže byť nebezpečná. Dôsledky konzumácie sa líšia v závislosti od množstva a od druhu jadier. EFSA a ďalšie inštitúcie varujú pred vysokým príjmom a upozorňujú na možné toxické účinky. Niektoré štúdie uvádzajú, že u rakovinových buniek môže amygdalín pôsobiť ako proliečivo aktivované β-glukozidázou, čo vedie k uvoľneniu kyanidu v tkanivách nádorov. Avšak klinické použitie amygdalínu je kontroverzné a nie je bežne odporúčaným alebo schváleným štandardom liečby onkologických ochorení. Odporúča sa opatrnosť a konzultácia s lekárom, najmä pri súbežnej onkologickej liečbe.

Podľa dostupných informácií by sa malé množstvo marhuľových jadier mohlo zahrnúť do vyváženej stravy, avšak treba dbať na denné odporúčané dávky a výživové odporúčania výrobcov. Dávky sa líšia - niektoré zdroje uvádzajú 6-10 jadier denne, iné menej ako 2 jadrá denne podľa bezpečnostných noriem. Pred oprávnenou definitívnou konzumáciou by mali ľudia zvážiť riziká a prínosy a zohľadniť individuálne zdravotné situácie. Okrem amygdalínu existujú aj ďalšie látky s protirakovinovým potenciálom, ako OPC (oligomérne proantokyanidíny) z hroznových jadierok, zinok a rôzne zeleninové a ovocné bioaktívne zložky, ktoré môžu podporovať antioxidáciu a imunitu tela.

Naproti tomu, okrem mastných a spracovaných potravín, životospráva z hľadiska prevencie zahŕňa aj pravidelné preventívne prehliadky a zdravý životný štýl. Medzi dôležité faktory patrí vyvážená strava, primeraná aktivita a vyhýbanie sa potentným karcinogénom. Metódy ako Breussová kúra sú uvedené ako súčasť alternatívnych postupov, avšak ich účinnosť nie je vedecky potvrdená v konvenčnej onkologickej praxi. Preventívne prehliadky u všeobecného lekára, zubného lekára a urológa sú kľúčové pre skorú diagnostiku a lepšie prognózy.

Certifikované informácie a tabuľky

Najčastejšie použité liečebné modality sú lokálne (operácia, externá ožarovacia terapia) alebo systémové (chemoterapia, hormonálna a cielená/biologická liečba). Pokroky v diagnostike a liečbe vedú k lepšiemu prežívaniu a personalizácii liečby, pričom kombinácie viacerých prístupov sa stávajú bežnou praxou.

Všeobecné odporúčania pre prevenciu zahŕňajú udržiavanie zdravej hmotnosti, obmedzenie alkoholu, vyhýbanie sa spracovaným mäsám a vyhľadávanie preventívnych prehliadok. WHO odhaduje, že asi tretina prípadov rakoviny je možné predísť preventívnymi krokmi. Vysvetlené sú aj riziká spojené s diétami založenými na amygdalíne a marhuľových jadierkach. Pred ich užitím je potrebné brať do úvahy bezpečnostné odporúčania a konzultáciu s lekárom.

Vplyv diétnych a lifestyle faktorov na riziko a liečbu

Stredomorská strava bohatá na ovocie, zeleninu, olivový olej a varenú zeleninu môže znížiť riziko karcinómu prsníka. Metaanalýza ukazuje, že izoflavóny zo sóje môžu znižovať riziko rakoviny prsníka pri dostatočnom dennom príjme. Pohyb a udržiavanie zdravej hmotnosti znižujú hladiny estrogénov a inzulínu, čím môžu zlepšovať prognózu a redukovať riziko recidívy. Dôležité je tiež pochopenie vzťahu medzi mikrobiomom prsnej žľazy a hormonálnymi procesmi: baktérie môžu ovplyvňovať syntézu estrogénov a ich zloženie môže reagovať na estrogény obsiahnuté v liekoch.

tags: #jadierka #marhuli #rakovina #prsnika