Používame súbory cookie, aby sme vám umožnili pohodlné prehliadanie webovej stránky a vďaka analýze neustále zlepšovali jej funkcie, výkon a použiteľnosť. Kakao historicky pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky a je úzko prepojené s kultúrou Olmékov, Mayov a Aztékov. Odtiaľto sa postupne rozšírilo do ďalších oblastí tropického pásma. Jeho „zóna 20/20“ je 20 ° zemepisnej šírky na sever a na juh od rovníka, teda Stredná a Južná Amerika, Stredná Afrika a rovníková Ázia (vrátane Oceánie). Momentálne je oblasťou s najväčšou svetovou produkciou kakaa západná Afrika (konkrétne Pobrežie Slonoviny, Ghana, Kamerun a Nigéria), odkiaľ pochádza väčšina lacného kakaa určeného na produkciu komerčnej čokolády (v roku 2019 to bolo viac ako 75 % svetovej produkcie kakaa!).
Západná Afrika ako srdce svetovej produkcie kakaa
Podľa ICCO a ďalších zdrojov je Afrika veľkou zónou produkcie, pričom najväčšie množstvo kakaa pochádza z Pobrežia Slonoviny a Ghany, ktoré spolu produkujú viac než 60 % svetovej produkcie. Najväčšími svetovými producentmi sú Pobrežie Slonoviny (približne 40 %) a Ghana (cca 20 %), nasledované Indonéziou, Ekvádorom a Nigériou. Produkcia v západnej Afrike je vysoko citlivá na výkyvy počasia, choroby a environmentálne šoky; napríklad čierna hniloba a CSSVD vírus ovplyvňujú úrody.
![Infografika:[Globálna produkcia kakaa podľa regiónov]](https://donaskapizzekosice.sk/recepty/i/img22889_0.jpg)
Ekonomické a sociálne rozmery kakaa v Afrike
Kakao predstavuje významný exportný aj hospodársky pilier pre Západnú Afriku, pričom Pobrežie Slonoviny a Ghana spoločne dodávajú približne dve tretiny svetového zberu kakaa. Pestovanie prebieha prevažne na malých rodinných farmách s rozlohou niekoľkých hektárov. Avšak napriek dôležitosti kakaa ako zdroja príjmov zostávajú farmári často podslabší v reťazci, s malým podielom zo konečnej ceny pre pestovateľov. Napríklad v Ghane a na Pobreží Slonoviny vlastní menšia skupina výrobcov a obchodníkov veľký vplyv na ceny a udržateľnosť sektora.
Ekonomický a sociálny vplyv kakaa presahuje samotnú ekonomiku: príjmy z predaja kakaa určujú, či rodiny môžu posielať deti do školy, zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a investovať do ďalšieho rozvoja pestovania. Na druhej strane rastú aj výzvy ako nestály dopyt, klimatické zmeny, starnutie plantáží a nízke výnosy. V roku 2024 sa napríklad uvádza zvýšenie výkupných cien na Pobreží Slonoviny voči farmárom o 50 % (z 1000 CFA na 1500 CFA za kilogram od 1. mája 2024) ako snaha o lepšie faktory odmeňovania farmárov.

Riziká a výzvy v kakaovom priemysle
- Klimatické zmeny a choroby rastlín: Dážďové extrémy a premrštené slnečné podmienky znižujú výnosy a podporujú šírenie chorôb ako čierna hniloba alebo CSSVD. Podľa Wageningenskej univerzity by do roku 2060 mohlo Pobrežie Slonoviny stratiť až 50 % vhodných oblastí na pestovanie kakaa.
- Starnutie plantáží a pracovná sila: Priemerný vek pestovateľov v kakau dosahuje okolo 55 rokov; mladí ľudia odchádzajú do miest, čo znižuje dostupnosť pracovnej sily na plantážach.
- Hyperkoncentrácia produkcie: Len štyri spoločnosti vlastnia takmer dve tretiny svetovej kapacity na mletie; 10 spoločností z vyspelých ekonomík ovplyvňuje viac než 40 % maloobchodného trhu s čokoládou, čo sťažuje vstup novým hráčom.
- Dopyt a ceny: Napriek rastúcemu dopytu po čokoláde, ceny kakaa sa pohybujú na vysokých úrovniach a očakáva sa ich dlhodobé udržanie vznášajúce sa nad 10 000 USD za tonu; v roku 2023/2024 došlo k významnému poklesu produkcie a špecificky k poklesu spracovania v Ázii a Európe, čo signalizuje slabší dopyt zo strany niektorých regiónov.
Zber kakaových plodov - Spracovanie kakaových bôbov - Spracovanie kakaa na výrobu čokolády v továrni
Choroby, odrodu a udržateľnosť
Medzi dôležité témy patrí aj choroby ako Frosty Pod Rot a vplyv na plodiny; tiež existuje množstvo odrôd kakaovníka - Criollo, Forastero, Trinitario a ďalšie regionálne odrody ako Nacional, Chuao či Carenero Superior, ktoré prinášajú rozdielne chuťové profily. Kakaové bôby tiež prechádzajú rôznymi fázami fermentácie a sušenia, ktoré určujú kvalitu koncového produktu. Ruby čokoláda, ktorá sa objavuje na trhu, je špeciálnou formou výrobku z rubínových kakaových bôbov a je výsledkom špecifického spracovania a kyslosti procesu.
Udržateľné pestovanie a iniciatívy sú čoraz častejšie podporované cez projekty ako Raisetrade a iniciatívy Cocoa & Forests Initiative (CFI). Cieľom je znižovať odlesňovanie a zabezpečiť spravodlivejší podiel zo zisku pre pestovateľov kakaa. Ferrero a ďalšie spoločnosti sa angažujú v zabezpečení dodávok kakaa z oblastí bez odlesňovania a v podpore udržateľných poľnohospodárskych postupov a prevencie detskej práce.

Historické a kultúrne súvislosti kakaových bôbov
Kakaové bôby slúžili aj ako platidlo v Mayovskej civilizácii, pričom okolo 30-40 bôbov nachádzajúcich sa v každom struku bolo považovaných za hodnotu, ktorú bolo možné vymeniť za tovary. Kakaové struky a bôby sa zrodili v strednej Amerike a jeho španielske zavlečenie do Európy v 16. storočí spolu s ďalšími komoditami ovplyvnili aj vývoj spracovania a výroby čokolády, ktorej moderná podoba vznikla v 19. storočí vďaka vynálezom ako lis na tuk a prvým čokoládovým tyčinkám.
V súčasnosti je Afrika jedným z hlavných regiónov z hľadiska produkcie kakaových bôbov a pôsobí ako významný výrobný centrálny bod v globálnom dodávateľskom reťazci, hoci len malé percento z produkcie čokolády sa vyrába v samotnej Afrike. Baracoa na Kube a ďalšie regióny predstavujú regionálne špecifiká v spracovaní kakaa, ktoré odrážajú diverzitu terroiru a technológiu produkcie na celom svete.
Budúcnosť kakaového priemyslu v Afrike
V budúcnosti sa očakáva posun k širšiemu rozšíreniu agrolesníctva a regeneratívnych poľnohospodárskych systémov, ktoré kombinujú pestovanie kakaa s inými plodinami v biodiverzitných ekosystémoch. Dopyt po kakaa aj naďalej porastie, no ceny zostávajú citlivé na klimatické a geopolitické faktory. Z dlhodobého hľadiska hľadajú kľúčové krajiny stratégie, ktoré zlepšia odolnosť plantáží voči suchu, chorobám a zároveň zabezpečia spravodlivý príjem pestovateľov.