Kamenné námestie je čiernou dierou Bratislavy. Bratislavské verejné priestory a viaceré lokality trpia investičným dlhom. Je ale len málo viac zdevastovaných a v kontexte celého mesta hanebných priestranstiev ako Kamenné námestie. Úplné jadro metropoly jedného z členských štátov Európskej únie je narušeným dedičstvom veľkorysých plánov, konfrontovaných s trpkou realitou miestnej neschopnosti.
Kamenné námestie bolo kedysi drobným námestím, kde sa predávali náhrobné kamene. Išlo totiž o pozemok kamenára Rumpelmayera, ktorý ho využíval na prezentáciu svojich produktov. V tom čase sa pripravila nová regulácia priestoru, v zmysle ktorej sa rozbehli asanácie starších nižších domov a výstavba nových. Námestie malo byť obklopené domami s výškou 18 metrov (teda približne päťpodlažné budovy), otvorené malo byť jednak do prestavanej Špitálskej, ako aj do novej ulice v predĺžení Cintorínskej. Následne ale došlo k zániku celej pôvodnej štruktúry v súvislosti s výstavbou komplexu Prior a hotela Kyjev.
Pôvodná vízia architekta Ivana Matušíka rátala s takmer kompletným odstránením staršej zástavby v bloku medzi Špitálskou, Rajskou, Dunajskou a Námestím SNP. V takejto podobe sa Kamenné námestie zachovalo dodnes. Popri veľkorysom obchodno-hotelovom komplexe vznikla séria nesúrodých plôch s rozličnou formou aj využitím. Celé územie je tak neujasnené, bez zrozumiteľnej koncepcie i filozofie. Roky bez riadnej údržby sa podpísali na jeho podobe. Napriek určitým zásahom v nedávnej minulosti zostáva hanbou mesta, a to v priamom dotyku s historickým jadrom Bratislavy.
Akýmsi symbolom osudu námestia bol strom paulownia plsnatá. Podľa nepotvrdených informácií rástla vo dvore niektorého z domov na Dunajskej ešte predtým, ako bol zbúraný. Neskôr prežila aj na novovytvorenom námestí, aby sa okolo nej na začiatku 21. storočia koncentrovala komunita, usilujúca sa o zachovanie Prioru, hotela Kyjev aj celého Kamenného námestia. Smutný stav stromu v posledných rokoch dobre ukazoval úpadok, do akého sa priestor dostal, rovnako ako nemohúcosť samosprávy s ním čokoľvek hodnotné spraviť.
V rámci iniciatívy Živé námestie síce prebehli viaceré pozitívne zásahy, vo výsledku to ale neurobilo z Kamenného námestia príjemné pobytové miesto. Stále ide o fyzickú definíciu ohavného miesta. Ocenená študentská práca navrhuje zástavbu dnes prázdnych plôch. Hlavné mesto sa už dlhšie stotožňuje s myšlienkou, že stav priestoru je neúnosný.
Približne od roku 2016 - teda takmer desaťročie - rozvíja vyššie zmienený zámer Živého námestia. Ide o širšiu koncepciu revitalizácie celého Námestia SNP a Kamenného námestia. Víťazom sa stala nemecká kancelária Atelier Loidl Landscape Architects Berlin spoločne s dopravnými poradcami BPR Dr. Schäpertons Consult. Koncept je založený na vytvorení série priestorov s rozličným charakterom a náplňou. Kamenné námestie má byť v tomto zmysle „herným“ priestorom, tvoreným „mestskými kopcami“.
Práve tieto garáže sú kameňom úrazu, keďže majú obsahovať niekoľko stoviek (teoreticky až 500) parkovacích miest. Pôjde o finančne mimoriadne náročný zámer. Reálne tak možno rekonštrukciu predpokladať až ku koncu tohto desaťročia, ak nie neskôr. V súvislosti s celkovou obnovou tejto časti mesta vznikne v mieste styku Špitálskej a Námestia SNP najrušnejší električkový uzol v meste.
Aj napriek uvažovanej investícii je ale namieste otázok, či zlepšenie verejného priestoru bude stačiť na to, aby bol problém lokality naozaj vyriešený. Námestie totiž nefunguje urbanisticky, a to aj v dôsledku existujúcich reliktov pôvodnej zástavby či osadeniu Prioru do prostredia bez rešpektu k lokalite.
Na prvý pohľad radikálne riešenie je tak len obnova kedysi lepšie fungujúceho prostredia. Bratislava je napriek rozličným modernistickým pokusom naďalej európskou metropolou, ku ktorej centru patrí určitá miera hustoty zástavby, striedanie funkcií, mix veľkých aj komornejších verejných priestorov, pasáže, priehľady a vysoká štýlová a výrazová variabilita architektúry.
Odstránenie paulownie by malo byť vnímané ako symbolické odomknutie potenciálu územia. Namiesto revitalizácie by malo mesto uvažovať nad výstavbou - či už vo vlastnej réžii, alebo réžii developera, ktorý by mohol zároveň prispieť na obnovu okolitého priestoru. V každom prípade, problém tohto územia treba vyriešiť.
O bitke pri Moháči a stratených kostoloch sv. Vavrinca a sv. Michala z predmestia stredovekej Bratislavy, o opevnení zachytenom na Fricsovom pláne z roku 1766, o pamiatkach viažucich sa na epidémie, kde všade boli v meste cintoríny, ako vyzeral a kde bol vstup na Ondrejský cintorín a aké osobnosti sú tam pochované. Kde sa v Bratislave deti a študenti učili, kde bola postavená prvá škôlka - ovoda. V knihe nájdeme aj unikátny plán električkovej železnice, ktorá na začiatku 20. storočia premávala medzi Prešporkom a Viedňou aj zaujímavosti z Petržalky - o pôvodných plánoch Divadla Arény, o kaplnke neďaleko dostihového areálu, o asanovanom kine Eldorádo.
PhDr. Viera Obuchová, CSc. (1951, Bratislava), vyštudovala históriu na FiF UK v Bratislave. Od roku 1974 pracuje ako historička v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Je autorkou a spoluautorkou odborných a populárno-náučných publikácií o histórii Bratislavy: Ondrejský cintorín, Cintorín pri Kozej bráne, Priemyselná Bratislava, Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, Príbehy z dejín Bratislavy.
Do popredia sa dostávajú aj ďalšie texty a ponúka sa pohľad na vývoj sídlisk a industriálnych zón. Na miestach, kde ešte nedávno stáli fabriky a robotnícke štvrte, dnes vyrastá nová zástavba. Evanjelický cintorín pri Kozej bráne bol založený koncom 18. storočia a nachádza sa uprostred evanjelickej štvrti, ktorú ohraničuje Župné námestie, Suché mýto, Palisády, Kozia a Šulekova ulica. Mená na náhrobkoch svedčia o bohatej histórii tejto časti mesta.
Sú medzi nimi známe osobnosti z obdobia národného obrodenia, významní profesori a ďalšie významné mena mesta. Autorka dáva prierez históriou, ktorá spája architektúru, kultúru a urbanizmus Bratislavy. Dozvieme sa zaujímavosti o miestnostiach v palácoch, o tom, ako sa bývalo a čo jedávali ľudia v 19. a 20. storočí.
Na Kamennom námestí a v jeho okolí sa postupne prelínajú príbehy architektúry, urbanizmu a sociálnej histórie mesta. Prechádzka po jednom z najstarších zachovaných cintorínov, ktorého vznik sa viaže k roku 1784, pripomína bohatú históriu Prešporka - Bratislavy. Viac ako 170 osobností a vyše 200 dobových fotografií dokumentuje tento kus mesta.
Tomáš Berka, Ján M. Kniha o architektúre a životnom štýle vo vilovej časti Bratislavy obsahuje takmer 700 vilových domov na Hradnom vrchu, na Slavíne, na Kalvárii a v priľahlom Horskom parku. Autori zachytávajú ich podobu od stredoveku po súčasnosť a približujú vývoj sídelnej štruktúry mesta. Tomáš Berka (1947, Bratislava) je významný architekt a scenograf, ktorý spolupracoval s početnými divadelnými a filmovými projektmi.
V knihe o histórii mesta a jeho architektúre sa objavujú aj mená ako Ján Andreas Bäumler či Ján Levoslav Bella, ktorí svojim dielom formovali kultúrny a umelecký obraz Bratislavy. Tieto kapitoly sú súčasťou širšieho obrazu mesta, ktoré sa neustále vyrovnáva s územnými stratégiami, investičnými projektmi a entuziastickými aj kritickými názormi verejnosti.
- Historické korene kamennej výstavby a stavebných zásahov do života mesta.
- Organizácia verejného priestoru a myšlienky na revitalizáciu Kamenného námestia.
- Riešenia smerujúce k napojeniu Kamenného námestia na priľahlé bloky a dopravné uzly.
- Dotýkanie sa tém pamiatkovej ochrany a kultúrneho dedičstva Prešporka-Bratislavy.
Niektoré pasáže textu pripomínajú aj temnú stránku mesta - popisy popráv a ich historického kontextu, ktoré sú späté s mestom. Popraviská stáli na viacerých miestach a patrili k tradičnej forme verejného práva; dnes už po nich niet stopy. Takto sa prepojila historická pamäť s súčasnými predstavami o využití územia a architektúre.
Najväčšie výzvy a vízie budúcnosti Kamenného námestia
Hlavné mesto plánuje urbanistickú a architektonickú súťaž, ktorej cieľom je nájsť konsenzus medzi historickým odkazom a modernými potrebami mesta. Peniaze na súťaž a na regeneráciu by mali byť vyčlenené v mestskom rozpočte a proces by mal viesť k reálnemu riešeniu problémov priestoru.
Koncept Územia SNP a Kamenného námestia počíta s vytvorením série priestorov s rôznymi charaktermi, kde hlavnou myšlienkou je vytvorenie „herných“ priestorov s mestskými kopcami a novou architektúrou, ktorá bude primeraná okoliu. Súčasne sa riešia otázky, ako začleniť pôvodné domy a bloky do novej funkčnej štruktúry.
Podľa študentskej práce Henriety Horváthovej z Fakulty architektúry STU je možné radikálne, no zároveň príťažlivo riešiť problém prostredia prostredníctvom zmeny využitia plôch a výstavby, ktorá by bola citlivá k lokalite. Jej práca, ktorá získala cenu PRO URBIS, predstavuje víziu, ktorá zároveň navrhuje aj výstavbu na mieste parkoviska popri Špitálskej.
Odborníci zdôrazňujú potrebu zohľadniť aj širší urbanistický kontext Bratislavy - hustotu zástavby, mix funkcií, verejné priestory a kvalitu architektúry. Pri realizácii projektov sa vyžaduje súlad medzi snahou o modernizáciu a ochranou historických hodnôt mesta.
Všetky tieto kroky smerujú k uzavretiu dlhodobej kapitoly o chápaní verejného priestoru - od popísaných záznamov až po súčasný dialóg medzi kompetentnými a obyvateľmi mesta. V Európe je Bratislava stále metropolou s výraznou hustotou, s tým, že inteligentná urbanizácia by mala kombinovať tradíciu a inovácie, aby sa vytvorilo príjemné a fungujúce centrum mesta.