Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny. V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík. Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny. Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča.
Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín. Kapusta (hlávková) je pochopiteľne z čelade kapustovité a patrí do triedy magólií. Kapusta je taktiež veľmi zdravou zeleninou pre svoj veľký obsah vitamínov, ako sú provitamín A, B1, B2, B9, C, E a K. Ďalej obsahuje aj síru, železo, selén, vápnik, kyselinu listovú a draslík. Veľmi podobné vlastnosti má kel. Tento druh kapusty je rozdielny aj svojim tenším koreňom. Je vyšlachtená z hlúbovej zeleniny, tiež ako je hlávkový kel, kaleráb a karfiol.
Kapusta hlávková
Pestovanie hlávkovej kapusty: Hlávková kapusta je podľa štatistiky jednou z najobľúbenejších, nenáročných plodín. Záhony udržujeme bez burín a v lete a počas horúcejších dní výdatne zalievame. Vyhovuje jej pôda s pH 6 - 7, s obsahom humusu, stredne ťažká a hlinitá. Viac živín a vlahy potrebujú ranné odrody. Zberáme od mája do januára a čas výsevu závisí od danej odrody. Zimné odrody majú vegetačné obdobie 240 - 250 dní. Vysádzame ich do konca septembra a zberáme od januára. Jesenné odrody majú vegetačnú dobu 102 - 106 dní. Vysádzame od začiatku júla a zberáme v auguste, alebo v septembri. Ranné odrody majú vegetačné obdobie 50 - 70 dní.
Kapusta hlávková biela a červená - význam a využitie: Kapusta je jednou z najzdravších zelenín, bohatá na vitamíny a minerály. Význam kapusty spočíva v jej širokom spektre použití - surová do šalátov, dusená ako príloha, varianta do polievok či fermentácie. Kyslá kapusta alebo nakladaná kapusta sa tradične pripravuje z bielej hlávkovej a je dôležitým zdrojom probiotických baktérií a vitamínu C. Červená kapusta ponúka oproti bielej vyšší obsah vitamínu C, draslíka a selénu, a tiež antioxidantov antokyanín, ktoré majú protirakovinové a protizápalové účinky.
Výživový profil kapusty
- Vitamíny: A, C, K, E, B skupiny (B1, B2, B7, B9, B12), β-karotén (provitamín A).
- Vláknina a minerály: draslík, vápnik, horčík, železo, síra, fosfor, sodík.
- Antioxidanty: flavonoidy, antokyány (v červenej kapuste).
Kapusta čínska a pekinská kapusta
Čínska kapusta (bok choy, pak‑choi) a pekinská kapusta sú významné pre nízku energetickú hodnotu a vysokú neuronálnu zásobu živín. Čínska kapusta obsahuje vitamíny C a B a minerály ako draslík, vápnik a železo. Pekinská kapusta je základnou súčasťou ázijskej kuchyne a hodí sa do šalátov aj tepelných úprav ako woku.
Ostatné druhy hlúbovej zeleniny
Kel hlávkový a kel ružičkový predstavujú ďalšiu skupinu hlúbovej zeleniny s bohatým obsahom vitamínov K a C, vlákniny, horčíka a železa. Ružičkový kel je obľúbený ako doplnok do šalátov a ako príloha. Kel kučeravý ponúka široké možnosti prípravy - dusenie, kari, polievky alebo chipsy. Karfiol je nielen čiernobielou hviezdou v kuchyni, ale aj zeleninou vhodnou na náhradu múky a zemiakov v receptoch; má výrazný obsah vitamínu C a vlákniny. Brokolica, ďalšia hlúbová zelenina, je bohatá na vitamíny A, C a kyselinu listovú a má silné antioxidačné účinky, ktoré prispievajú k zníženiu rizika chronických ochorení.
Zaujímavosť o pestovaní a výrobe
Hlúbová zelenina patrí do Brassicaceae a väčšina druhov je dvojročná rastlina; karfiol a brokolica sú však jednoročné. Pestovanie kapusty vyžaduje dôslednú prípravu pôdy, pravidelnú zálievku, a tiež rotáciu plodín. Hlávková kapusta vyžaduje suché a výživné pôdy, vhodné sú lúčne aj humusové pôdy, a výsadba sa riadi podľa druhu kultivaru a odrody. Zber hláv kapusty sa postupne realizuje od jari po jeseň v závislosti od odrody a typu.
Využitie kapusty v kuchyni a recepty
Kapusta je jednou z najs multipotenciálnych zelenín. Z bielej kapusty sa pripravuje coleslaw a šaláty, kyslá kapusta sa používa v polievkach ako kapustnica či kyselé jedlá na zimné obdobie. Červená kapusta sa hodí do šalátov, dusených jedál a ako príloha k mäsu; hodí sa aj s balzamikovým octom či červeným vínom. Pekinská kapusta sa perfektne hodí do šalátov a miešaných jedál; čínska kapusta do ázijských receptov a kimči tiež nachádza uplatnenie. Karfiol a brokolica nachádzajú uplatnenie ako náhrada múky či zemiakov, príprava polievok, zapekaných jedál a zdravých príloh.
V ďalšom si môžete vybrať medzi priamym konzumom alebo spracovaním na uskladnenie, napríklad kyslá kapusta vydrží dlhšie a prináša prospešné baktérie. Fermentácia, ako je kimči, zlepšuje nutričnú hodnotu a chuť. Pri pestovaní kapusty je dôležitá rotácia plodín a správne predplodiny, aby sa predišlo chorobám spôsobeným pôdnou patogénou.
Pestovanie kapusty: Podrobný návod pre začiatočníkov - Poľnohospodárstvo
Podrobnosti o konkrétnych druhoch kapusty a pestovateľských postupoch sú uvedené vyššie a doplnené praktickými receptmi na využitie hlúbovej zeleniny v každom ročnom období.
Najdôležitejšie poznámky k pestovaniu a výbere odrôd
- Kapusta hlávková vyžaduje pôdu s pH 6-7 a pravidelné zalievanie; odrody sa líšia vegetačnou dobou a veľkosťou hláv.
- Čínska a pekingská kapusta majú nízku kalorickú hodnotu; vhodné pre ľahké jedlá a šaláty.
- Kel hlávkový, kel ružičkový a kel kučeravý ponúkajú široké možnosti využitia, od priameho konzumovania po varenie a dekorácie.
- Kyslá kapusta je dôležitým zdrojom probiotík a vitamínu C; domáca fermentácia zachováva viac živín.
- Karfiol a brokolica poskytujú významné množstvo vitamínov a minerálov a majú protirakovinové účinky.