rozdiel medzi kapustné a kapustové: podrobný sprievodca typmi, využitím a zdravotnými účinkami

Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu a je jednou z najstarších a najuniverzálnejších plodín v záhradách. Táto výživná zelenina je základom mnohých tradičných jedál a je bohatá na vitamíny C, K, vlákninu a antioxidanty. Kapusta je odrodovo pestrá zelenina a vďaka nasledujúcim riadkom budete presne vedieť, ako rôzne druhy správne využiť pri varení.

Červená a biela kapusta: Ktorá je zdravšia?

Medzi červenou a bielou kapustou nie je z hľadiska ich vplyvu na naše zdravie príliš veľký rozdiel. V porovnaní s bielou kapustou má červená viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, ale o niečo nižšie sú hodnoty betakaroténu. V červenej kapuste je navyše pigment antokyán, ktorý chráni mozgové bunky. Ide o silné antioxidanty s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Pomáhajú tiež znižovať hladinu cholesterolu a chrániť mozgové bunky.

Červená kapusta je chuťovo o čosi jemnejšia, aj na tanieri vyzerá lepšie. Má o čosi viac vitamínu C, draslíka, železa ako jej biela príbuzná, účinky na zdravie majú obe rovnaké. Červená kapusta má trochu užšie využitie. Je vhodná najmä ako dusená príloha k mäsu, súčasť šalátov, pečená či sterilizovaná.

Výskumy potvrdili, že stačí zjesť 1 porciu kapusty za týždeň, aby sa znížilo riziko rakoviny žalúdka, hrubého čreva, pečene, pľúc a prsníka. Ak chcete protirakovinové účinky ešte zvýšiť, tak si dajte kyslú kapustu, ktorá má silnejšie protirakovinové účinky ako surová.

Existuje mnoho druhov kapusty

Medzi druhy kapusty, ktoré sú bežne dostupné v našich obchodoch, patria kapusta hlávková, ružičková kapusta a kapusta kadeřavá.

Hlávková kapusta

Hlávková kapusta sa pestuje v bielej a červenej variante a mnohých odrodách, okrúhlych, ale aj špicatých. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajné, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.

Mladá a neskorá kapusta

Mladá kapusta sa zbiera v ranom štádiu rastu, zvyčajne na jar. Má jemné, jasne zelené listy a je ideálna na šaláty a ľahké jedlá. Neskorá kapusta má tmavozelené listy, ktoré sú hrubšie a kompaktnejšie; hlávka je ťažšia a výborne sa hodí na varenie, dusenie, nakladanie a pečenie.

Červená kapusta

Červená kapusta má výraznú fialovo-červenú farbu, pevnejšie a kompaktnejšie listy a ostrejšiu chuť, ktorá po uvarení zosladne. Často sa používa do šalátov, zaváranín, marinád a dusených pokrmov.

Čínska kapusta

Pekinská kapusta má podlhovasté svetlozelené listy a voľnú štruktúru hlávky. Je základnou zložkou ázijskej kuchyne, najmä v jedlách ako kimči, vyprážané jedlá a šaláty. Surová je vhodná do šalátov, tepelne upravená do zeleninového woku.

Kapusta savojská (kučeravá)

Savojská kapusta má tmavozelené zvrásnené listy, jemnú chuť a výborne sa hodí na varenie, dusenie a plnenú kapustu.

Zdravotné účinky kapusty

Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu a obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré sú kľúčové pre organizmus. Vitamín K je v kapuste vo veľkom množstve a pomáha pri zrážanlivosti krvi a pevnosti kostí. Vitamín C posilňuje imunitu a pôsobí ako silný antioxidant; kyslá kapusta obsahuje ešte viac antioxidačných látok ako surová. Vitamín A (betakarotén) je dôležitý pre dobrý zrak a ochranu pokožky. Vitamín E patrí medzi významné antioxidanty v tele. Vitamíny skupiny B tvoria kapustu ako B-komplex; B12 je v kapuste významný pre vegetariánov ako rastlinný zdroj tohto vitamínu. Inositol podporuje tvorbu bunkových membrán a má pozitívne účinky na svaly a mozog. Vitamín U prispieva k hojenie žalúdočných vredov a pomáha pri pálení záhy. Vláknina podporuje činnosť čriev a udržiava črevnú mikroflóru. Minerály ako draslík, vápnik, horčík, sodík a železo patria k zásadám tejto zeleniny. Antioxidant antokyán v červenej kapuste má silné protirakovinové a protizápalové účinky.

Kyslá kapusta - elixír zdravia

Kyslá kapusta (kvasená) je považovaná za najzdravšiu zo všetkých a obsahuje baktérie kyseliny mliečnej, ktoré zbavujú telo škodlivých látok, znižujú cholesterol a krvný tlak, zlepšujú črevnú flóru a posilňujú imunitu. Je zdrojom vitamínu C, vlákniny a vitamínu B12, dostupného v špecifickom množstve aj v kvasenej kapuste. Výskumy ukazujú, že kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky ako surová a obsahuje viac antioxidantov, najmä vitamínu C.

Pestovanie kapusty

Pestovanie kapusty je relatívne jednoduché. Výsev zo semien v interiéri 6-8 týždňov pred posledným mrazom, presádzanie do záhona po mrazoch. Rozostupy 45-60 cm, slnečné stanovište s aspoň 6 hodinami slnečného svetla denne. Pôda úrodná a dobre priepustná, s mierne kyslým až neutrálnym pH 6,0-7,0. Pravidelná zálievka, mulčovanie a hnojenie (kompost alebo organické hnojivá). Skladba škodcov a chorôb: kapusta býva napádaná kapustovými muškami, voškami, slimákmi a húsenicami; choroby ako plesne a múčnatka. Rotácia plodín a dobrá cirkulácia vzduchu sú dôležité.

Kapusta v kuchyni: recepty a tipy

Surová kapusta v šalátoch: coleslaw zo 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, cibuľa, zálievka z olivového oleja, majonézy, jogurtu, citrónovej šťavy, horčice a korenia. Červená kapusta ako šalát so cibuľou, olivovým olejom, octom a korením. Pekinská kapusta do šalátov a studenej kuchyne; do polievok a woku ako tepelne upravená zložka.

Varená a dusená kapusta: ideálne aj ako príloha k mäsu; dusená kapusta sa dá dochutiť jablkom alebo karamelizovanou cibuľou. Kyslá kapusta vyskúšaná v polievkach ako kapustnica či kyselica, alebo ako súčasť zabíjačkovej kapusty; v prípade surového alebo tepelne upraveného podania ju môžete doplniť zemiakmi, cestovinami alebo knedľami.

1. Kapusta je univerzálna a mala by byť zaradená do jedálnička niekoľkokrát týždenne.
2. Najzdravšia sa často označuje kyslá kapusta, no treba striedať druhy kapusty kvôli odlišným chuťovým a nutričným profilom.
3. Kvasenie najlepšie zachováva a zvyšuje bioaktívne látky a vitamíny, najmä vitamín B12 pre vegetariánov.

Tabuľka - porovnanie hlavných druhov kapusty

tags: #kapustne #alebo #kapustove