Kam presne streliť diviaka: anatomické zásahové zóny a etický prístup k lovu

Diviačia zver schádza z lesov nižšie, k obytným plochám. Stráca prirodzenú plachosť. Láka ju tam dostatok potravy a neudržiavané plochy, ktoré slúžia ako dobré a bezpečné útočisko. Z tohto dôvodu dochádza k zvýšenej pravdepodobnosti stretu voľne žijúcej zveri s ľuďmi v intraviláne obcí. ŠVPS SR ani regionálne veterinárne a potravinové správy (RVPS) nemajú kompetencie v týchto prípadoch konať. Ide hlavne o výskyt diviakov a líšok v intravilíne obcí, na uliciach a v blízkosti ľudských obydlí, ktorý je čoraz frekventovanejší a s ním narastá aj počet žiadostí o riešenie situácie, ktoré sú doručené na orgány štátnej veterinárnej správy. Okrem miestnych samospráv hlásia ich aj občania, ktorí boli týmito úradmi presmerovaní na úradných veterinárnych lekárov.

Právne rámce a kompetencie v riešení problémov s diviačou zverou

Diviačia zver a líšky je voľne žijúca - poľovná zver a jej obhospodarovanie sa riadi zákonom o poľovníctve. To znamená že loviť, odchytávať alebo ináč manipulovať s takouto zverou môžu len užívatelia poľovných revírov, okrem prípadov nutnej obrany a krajnej núdze. Zákon č. 274/2009 Z. z. § 2 Vymedzenie základných pojmov) lovom zveri získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky,§ 56 Mimoriadne povolenie lovu. Ak vznikne potreba obmedziť stavy niektorého druhu zveri na nepoľovných plochách okrem farmových chovov, povoľuje lov zveri na týchto plochách na žiadosť ich užívateľov príslušný okresný úrad. Vykonaním lovu poverí okresný úrad užívateľa poľovného revíru, v ktorého obvode sa nepoľovné plochy nachádzajú. Ak sa nepoľovné plochy nachádzajú na hranici poľovných revírov, poverí vykonaním lovu užívateľa poľovného revíru s najdlhšou spoločnou hranicou.

Pomoc zo zákona poskytujú okresné úrady. V zmysle uvedeného, orgány veterinárnej správy pri výskyte zdravých diviakov a líšok na nepoľovnej ploche nemajú žiadne kompetencie konať a preto ani nie je dôvod takýto výskyt im hlásiť. Keďže intravilán obce je nepoľovnou plochou, použitie strelnej zbrane v zmysle zákona o zbraniach a strelive je zvyčajne obmedzené. Zákon o poľovníctve pod pojmom lov zahŕňa aj odchyt, ktorý je možné vykonať aj na nepoľovnej ploche. Jediný orgán, ktorý v danej veci zo zákona môže konať, je príslušný okresný úrad, ktorý poverí lovom (kde patrí aj odchyt) užívateľa najbližšieho poľovného revíru. Ak užívateľ poľovného revíru nevie sám tuto činnosť zabezpečiť, môže si ju zmluvne objednať lov u inej osoby - organizácie alebo fyzickej osoby vybavenej na takúto činnosť, kde je jednou z možnosťí aj súkromný veterinárny lekár. Vždy by tieto osoby mali spĺňať požiadavky zákona o poľovníctve (mať poľovný lístok a povolenie na lov), inak by mohli svojou činnosťou naplniť skutkovú podstatu trestného činu pytliactva.

Úlohy RVPS pri riešení chorôb voľne žijúcej zveri

Orgány veterinárnej správy (RVPS) nemajú kompetencie vykonávať lov a ani usmrcovanie voľne žijúcej (poľovnej) zveri. Môžu konať len pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte choroby uvedenej v legislatíve. U voľne žijúcej zveri však aj v prípade podozrenia na chorobu alebo pri výskyte choroby nariaďuje orgán veterinárnej správy opatrenia užívateľovi poľovného revíru (alebo najbližšieho poľovného revíru), ktorý je povinný ich vykonať. Miestne príslušné RVPS sú spravidla súčinné s orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva v riešení vzniknutej situácie, vzhľadom na zabezpečenie prevencie a zabránenie šírenia afrického a klasického moru ošípaných v populácii diviačej zveri alebo besnoty.

Znižovanie hustoty diviačej zveri a prevencia v intraviláne

Nielen bezpečné úkryty, ľahšia dostupnosť potravy, ale aj nedostatok prirodzených predátorov vedú k premnoženiu diviačej zveri. Ich kontakt s ľuďmi predstavuje bezpečnostné riziko. Ďalším orgánom, ktorý má zákonnú možnosť vo veci konať, je príslušný úrad miestnej samosprávy. Pri riešení tejto problematiky úloha obce je napomôcť zabrániť prítomnosti diviačej zveri v obci tým, že pravidelne odstraňuje z obce zdroj potravy pre diviaky, hlavne biologický odpad a tiež vyžaduje od vlastníkov pozemkov odstraňovanie burín na neobrábaných pozemkoch, ktoré diviakom poskytujú úkryty. Každé odchytené voľne žijúce zviera v intraviláne obce má zvyčajne už narušený prirodzený inštinkt plachosti a ak by bolo vypustené do voľnej prírody, určite by sa opäť vrátilo do intravilánu obce. Preto je odsúdené žiť v zajatí, alebo ak nie je možné takéto zviera umiestniť do chovného zariadenia z rôznych dôvodov, vrátane jeho prílišnej agresivity, musí byť utratené. ŠVPS SR ani RVPS nevlastnia odchytové zariadenia (klietky). Ak príslušná RVPS poskytuje súčinnosť pri utrácaní odchytených diviakov, je to len v rámci jej dobrovoľnosti. Zo zákona o veterinárnej starostlivosti je povinnosť hlásiť RVPS jedine zvieratá podozrivé z nebezpečnej nákazy, čo bežný výskyt zveri bez príznakov ochorenia v intraviláne obce nie je.

Ako reagovať pri stretnutí s diviakom a líškou

Situácia: Odporúčané správanie. Utekať alebo zostať? Neutekajte panicky. Pomaly cúvajte a zväčšujte vzdialenosť. Ísť iným smerom? Áno, pokojne sa zvieraťu vyhnite - zmeňte trasu bez prudkých pohybov. Rozprávať alebo kričať? Hovorte pokojne, aby vás zviera zaregistrovalo. Nekričte hystericky. Strašiť zver alebo hádzať predmety? Nie. Môže to vyvolať útok, najmä ak sa zviera cíti ohrozené. Zachovať pokoj? Áno. Väčšina diviakov sa snaží kontaktu vyhnúť. Samica s mláďatami vs. samec. Samica s mláďatami je najnebezpečnejšia - môže útočiť pri pocite ohrozenia a preto sa vyhnite situácii, keď oddeľujete matku od mláďat. Samec je skôr samotár, ale tiež môže byť nebezpečný. Kedy volať pomoc? Ak sa zviera pohybuje opakovane v obci, je agresívne alebo zranené. Kam volať (mimo úradných hodín)? Polícia (158) alebo mestská/obecná polícia - zabezpečia ďalší postup. Fotiť alebo natáčať? Áno, ak je to bezpečné. Materiál môže pomôcť pri riešení situácie. Psa udržujte v pokoji. Robí vám spoločnosť na prechádzke psík? Uviažte ho na vôdzku, snažte sa ho ukľudniť a zabrániť agresívnym prejavom. Pripravte sa na diviaky, aby ste si na spoločnej poľovačke neurobili hanbu.

Etický a efektívny prístup k spoločným poľovačkám

Mnohí začínajúci poľovníci opisujú svoju premiéru na spoločnej poľovačke s rozčarovaním. Ich predstava sa často rozchádza s realitou. Moment odpálenia strely na bežiaceho diviaka je akoby finále, do ktorého sa treba najskôr prebojovať. Aby sa to podarilo, je nutné v rámci prípravy zvládnuť akési poľovnícke desatoro. Nasleduje stručný prehľad:

1. Výber zbrane - voľba vhodnej zbrane je základom úspechu; dôležité je komfortné manipulovanie a vhodný kaliber.
2. Výber kalibru - najpoužívanejšie sú kalibry ako .30-06 Springfield, .270 Win, .7x64, .7 Rem. Mag., .300 Win. Mag.; ťažšie strely so silným účinkom majú svoj význam na behúť bežiacej zveri.
3. Výber optiky - na spoločnú poľovačku je vhodný „nadhánkový“ puškohľad alebo kolimátor; kolimátor poskytuje rýchly prehľad, no vyžaduje tréning.
4. Nastrelenie zbrane - ide o krok k presnému zásahu; ideálne nastreliť na 50 metrov na stred, prípadne v strelnici dva až tri mesiace pred sezónou.
5. Výber výstroja - reflexné prvky, nepremokavé materiály, teplo udržiavajúce konštrukcie, obuv s dobrým členkom a vhodný batoh s poľovnou stoličkou.
6. Fyzická príprava - posilnenie chrbtových, ramenných a prsných svalov; dolné partie pre dobrý postoj; tréning v posilňovni a simulácie držania pušky.
7. Vitálne zóny - účinok na komoru a vitálne orgány, alebo za ucho - zasiahnutie za ucho má okamžitý kolaps; zásah musí byť čo najpresnejší a čo najhumánnejší.
8. Suchá streľba - dôležitá súčasť tréningu na statickom cieľi a postupné prechádzanie k pohyblivému cieľu.
9. Streľba na statický a pohyblivý cieľ - systematický tréning na 50 metrov; postupný rozvoj techniky pre bežiaceho diviaka, vrátane horizontálneho ťahania zámernej osnovy a rotácie trupu.

Bonusová lekcia: Neželané zásahy. Zásah za ucho je vyžadujúci skúsenosť; zasiahnutie spodnej čeľuste, rebrá alebo slabiny môže spôsobiť vážne poranenia a zver sa často nezotaví okamžite. Chrbtica je posadená nižšie, než mnohí poľovníci predpokladajú, a nesprávny zásah môže spôsobiť len čiastkové zranenie alebo dočasné ochromenie. Streľba na bežiaceho diviaka je náročná disciplína, ktorá si vyžaduje zručnosť, prax a dôkladné pochopenie techniky.

Techniky streľby na bežiaceho diviaka

Kľúčové faktory úspešnej streľby zahŕňajú výber zbrane a streliva, pravidelný nácvik na strelnici, poznanie anatómie diviaka a vždy aj bezpečnosť. Medzi najpoužívanejšie techniky patria Swing-through (prehupnutie), Sustained lead (udržiavaný náskok) a Snap shooting (rýchla streľba). Dôležité sú aj aspekty ako náskok, sledovanie cieľa, a kontrolované stlačenie spúšte. Opora, dýchanie a koncentrácia sú kľúčové pre etický a úspešný zásah.

Zbrane a strelivo a ich rôzne typy v poľovníctve: Brokovnica so 12 alebo 16 kalibrom, guľovnica s kalibri 8x57 či iné; konštrukcia nábojnice, prachová náplň a mieridlá, ako aj spúšť a poistky. Zameriavacie ďalekohľady: klasické puškové alebo kolimátor; výkonnosť ďalekohľadu sa posudzuje podľa zorného poľa a svetelnosti, najmä za šera.

Bezpečnosť a manipulácia so zbraňou

Pri držbe zbrane musí dotyčná osoba mať zbrojný preukaz. Zbraň by sa mala prepravovať v pevnom kufríku a na nosenie by mala mať remeň. Zbraň v aute musí byť vybitá, pri prestávkach a na chate tiež. Zbrane čistíme po každom použití; hlaveň čistíme vrchným smerom od komory k ústiu. V byte uložíme pušku a uzávery oddelene spolu s nábojmi. Zbrane súdobe a pravidlá musia byť vždy dodržané, aby sa zabránilo nebezpečenstvu.

Praktický prehľad postupu na riešenie situácie s diviačou zverou v obci

• Oslovte príslušný okresný úrad, ktorý môže poveriť lovom alebo odchytom, ak situácia vyžaduje zásah voči nepoľovným plochám.
• Spolupracujte s RVPS v prípadoch podozrenia na choroby alebo pri implementácii opatrení na zabránenie šírenia chorôb vo zveri.
• Obce by mali odstraňovať zdroje potravy a buriny, aby znižovali prilákanie diviakov do intravilánu.
• Pri stretnutí s diviakom alebo líškou dodržiavajte pokyny uvedené vyššie a v prípade potreby volajte políciu.

Praktický pohľad na vitálne zóny: najbezpečnejší zásah je do komory a vitálnych orgánov, alebo za ucho do mozgu - tieto zóny poskytujú najrýchlejšie ukončenie konfliktu so zverou. Treba však zdôrazniť, že presný zásah pri behu vyžaduje veľkú skúsenosť a etický prístup k lovu.

Fotografie a videá môžu slúžiť ako doplnok pre lepšie pochopenie odporúčaní, no vždy treba pamätať na bezpečnosť a zákonné rámce. Suchá streľba a postupné zvyšovanie náročnosti tréningu prispievajú k zlepšeniu presnosti a k etickému prístupu k lovu.

Tabuľka: základné kalibre a ich charakteristiky

V závere je dôležité pripomenúť: kľúčom k úspešnému a eticky správnemu lovu bežiaceho diviaka je dôkladná príprava, znalosť anatómie zveri a dodržiavanie platných zákonov a pravidiel bezpečnosti. Táto kombinácia minimalizuje riziká a zvyšuje šancu na humánne ukončenie stretu bez zbytočného utrpenia zveri.

tags: #kde #strelit #diviaka