Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg. Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
Kapusta hlávková a ďalšie hlúboviny
Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra) je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov. Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov). Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v roku 2018 eviduje odrody kapusty hlávkovej bielej: Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora; a kapusty hlávkovej červenej: Buscaro, Lectro, Primero.
Nároky ma prostredie a prípravu pozemku
Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predpredplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba...
Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy. Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakovalo, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie v období rastu
Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby. Množstvo osiva na 1 ha závisí od techniky predpestovania a klíčivosti semien.
Pri priamej sejbe 1 kg/ha. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4-5 litrov vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru a účelu pestovania. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 × 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 × 0,5 m, poloskorá 0,5 × 0,5 m a neskorá 0,6 × 0,5 m a viac.
Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou. Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Hlavné jednotky zberu a úrody
Zber hlávkovej kapusty: skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere. Letná kapusta na technologické spracovanie a skladovanie sa zberá jednorazovo podľa dozrievania hlávok do trhovej veľkosti. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha. Kapusta ku tradičným výstupom prispieva aj vďaka spracovateľským linkám a spolupráci so spracovateľskou sieťou.
Kel hlávkový a ďalšie hlúboviny
Kel hlávkový - rovnako ako kapusta - je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Má však rozdielnu štruktúru listov a vďaka skučeraveným obalovým listom je odolnejší voči nízkym teplotám. Význam, použitie a konzumná hodnota sú podobné ako u kelu, s dôrazom na priamy konzum a spracovanie. Kultivary kelu hlávkového sú skoré, neskoré a ozimné. Úrody kelu hlávkového sa pohybujú od 15 do 50 t/ha.
Kel ružičkový - podobne ako kel hlávkový - je dvojročná rastlina bez hlávky, s ružičkami na stonke. Zber ružičiek sa organizuje v októbri až novembri a úroda sa pohybuje okolo 6-12 t/ha. Rastliny sa zberajú tak, aby sa zachovalo čo najviac ružičiek a stonky sa ponechajú pre ďalšiu úrodu. Nie sú evidované odrody LRO k 2018.
Kel kučeravý - kel bez hlávky, no ružicový listová sústava je kučeravá a odolná voči mrazu. Zber je podobný ako u kelu ružičkového, s možnosťou zimného použitia. Úrody sa pohybujú približne 15-50 t/ha v závislosti od kultivarov a podmienok.
Medzikultúry, biodiverzita a zásady pestovania
Medzikultúry a zmiešané kultúry lepšie využívajú priestor, odolávajú škodcom a chorobám a zlepšujú pôdnú štruktúru. Rotácia plodín, výber správnych predplodín a výživa pôdy zvyšujú úrodnosť. Prínosom je aj udržiavanie biodiverzity, podporovanie užitočného hmyzu a znižovanie rizika chorôb. Rastliny reagujú na skorý zber, výsadby v optimálnych intervaloch a pravidelnú zálievku. Zber a načasovanie úrody je možné posúvať cez postupné výsevy a výsadby, čo predlžuje sezónu a zvyšuje celkovú úrodu.
Praktické tipy na maximalizáciu úrody z metra štvorcového
- Pri výbere plodín používajte medzikultúry a rozličné kultivary na optimalizáciu priestoru.
- Strihanie vonkajších listov a ponechanie stredových častí u listových šalátov a koreňovej zeleniny umožňuje pokračujúci rast a ďalšiu úrodu.
- Zber plodov včasný a pravidelný zabezpečuje lepšiu chuť a kvalitu, pričom predĺženie sezóny je možné pravidelným a rýchlym zberom mladých plodov.
- Pri cuketách a ďalších plodinách je odporúčané zberať plody skôr, než dosiahnu chuťový ideál, aby rastlina mohla pokračovať v ďalšom raste a tvorbe nových plodov.
- Pri rajčinách a paprikách je dôležité udržiavať vyváženú zálievku a vyhnúť sa prehrievaniu pôdy, aby plody dosiahli plnú chuť a farbu.
- Pravidelná závlaha večer alebo ráno a vyvarovanie sa prelievania sú kľúčové pre kvalitu a trvanlivosť plodov.
- Kopcovité alebo hlinité pôdy vyžadujú dlhodobú starostlivosť o pôdu a pravidelné prihnojovanie, aby sa zachovala vhodná štruktúra a živiny pre rastliny.
Prílohy a vizuálne doplnky
Pestovanie kapusty od siatia až po zber
Pri riešení konkrétnych techník pestovania a zberu zohľadnite miestne podmienky a odporúčania STN. Pôdu je potrebné doplniť vhodnými živinami a dbať na ochranu proti chorobám a škodcom.
tags: #kolko #vypestujeme #na #m2 #zelenina