Začíname priamo pod zjazdovkou lyžiarskeho strediska Lopušná dolina, kde teraz vládne mimosezónny kľud a pokoj. Vydávame sa južným smerom, do doliny potoka Jaškovec, prechádzame okolo chát, hotela a zakrátko sme pred Štefánikovou horárňou. Dolina sa tu rozdvojuje; my sa však vydávame doľava a postupujeme hlbšie do pohoria.
Kráčame po výraznej spevnenej lesnej ceste a o chvíľu sme pred ďalším vetvením doliny. Tu opúšťame potok Jaškovec a mierime doprava hore do bočnej dolinky, kam tiež vedie pohodlná zvážnica. Terén sa začína znateľnejšie dvíhať. Kým na svahoch napravo zväčša absentuje les, po našej ľavej strane rastie hustý lesný porast, vďaka čomu kráčame chladným zatieneným dnom dolinky.
Postup na hrebeň a výstup na Kozí kameň
Výstup zo severu po hrebeni Strmý svah naľavo je zároveň ten, na ktorého chrbát chceme vyjsť, pretože nás neomylne zavedie až priamo na vrchol Kozieho kameňa. Netrvá dlho a v lese nachádzame nenápadnejšiu zvážnicu mieriacu strmo nahor. Nechávame sa ňou pozvať, keďže mieri presne tam, kam sa potrebujeme dostať. Pohodový postup dolinami Kozích chrbtov sa týmto končí a začína naozaj výživný výstup.
Tempo rapídne upadá, zato pribúdajú výškové metre. Postupne sa prepracujeme na hrebeň, ktorý je takmer celý odlesnený s výnimkou jedného či dvoch lesných ostrovčekov. Len čo opustíme les a prvýkrát vojdeme do otvoreného terénu, začínajú sa za nami otvárať prvé krásne pohľady na zasnežené Vysoké Tatry. Celým hrebeňom vedie viac či menej zreteľná zvážnica, zablúdiť sa teda nedá. Zvážnica sa roky nepoužíva a preto postupne zarastá trávou. Spolu s dvíhajúcou sa mladinou po stranách vďaka tomu trochu zmierňuje celkovo negatívny dojem, ktorý človek musí nevyhnutne nadobúdať zo zdevastovaných lesov Kozích chrbtov.
Stopovanie mačky S postupným získavaním výšky sa rozsah výhľadov neustále zväčšuje. Z neustáleho otáčania sa ma už začína bolieť krk. Prezradím to rovno bez mučenia, všetko to otáčanie a neustále fotenie z ešte väčšej výšky som si mohol ušetriť, nakoľko najlepší a najkomplexnejší výhľad je tesne pod vrcholom. Ako sa tam blížime, na zemi sa začínajú objavovať snehové fľaky, ktoré sa udržali od posledného sneženia. A o chvíľu zbadáme v snehu krásne mackove stopy. Vedú presne tam, kam ideme, teda ho chtiac-nechtiac stopujeme.
Tesne pod vrcholom sa nachádza posledný kúsok lesa, zároveň sa tu končí zvážnica, ktorá kedysi slúžila na zvážanie dreva. Teraz sa na nich dvíha mladina, ktorá za pár rokov zlikviduje akékoľvek výhľady. Zatiaľ sú však a sú nádherné. Nachádzame sa odhadom 50 výškových metrov pod vrcholom Kozieho kameňa a to je dostatočne vysoko na rozhliadanie po okolí. Snehom vyzdobené Tatry sú najdominantnejším objektom; sme pri nich tak blízko, že zaberajú celý severný horizont. Pekne je vidieť aj Poprad v Popradskej kotline s Levočskými vrchmi za ňou.
Vrchol Kozieho kameňa a zostup
Na vrchole Kozieho kameňa nachádzame tri panie turistky, ktoré sú prekvapené, že sme sem prišli z opačnej strany. Zaujímavý je fakt, že hrebeň Kozích chrbtov tvorí rozvodnicu medzi Čiernym a Baltickým morom. Z vrcholu je ešte lepší pohľad na Poprad a okolie; zbližšia sa výhľady na Kozí kameň a celý úsek hrebeňa smerom na juhovýchod. Zostávame kúsok pod vrcholom na otvorenej terase a doprajeme si obed s famóznym výhľadom na Tatry. Potom prechádzame na jeseň súvislý hrebeň smerom na Čiernu (Končiar) a Kováčovú (1092 m).
Na Čiernej, stále odlesnenej vrchovej oblasti, sa zastavujeme a vychutnávame si podvečerný pohľad na Bránu Tatier. Kopec má jednu charakteristiku - vrchol a severné svahy sú odlesnené, čo umožňuje ničím nerušený pohľad dole do krajiny. Tatry v tejto časti pôsobia majestátne; Gerlachovský štít je len 15 km od nás. Rozhodneme sa tu ostať a pozorovať zapadajúce slnko, ktoré dáva útulný podvečerný dojem na okolitú krajinu a Tatry.
Po krásnej výhľadovej prestávke pokračujeme po hrebeni na Kováčovú (1092 m). Kráčame po nevýraznom trávnatom chodníku, ktorý je skôr pozostatkom zvážnice než turistickým chodníkom. Z vrcholu opäť vidíme Popradskú kotlinu a Spišský hrad v diaľke; Tatry sú stále na dohľad a pôsobia majestátne. Ešte sa obzrieme po západe na zoznam ďalších hrebeňov a znova nás očarí výhľad na Vysoké Tatry.
Návrat a opätovný pohľad na Tatry
Pred nami je strmý zostup k hornému koncu lyžiarskeho svahu strediska Nová Lopušná dolina. Chvíľu klesáme priamo po zjazdovke až do miesta, kde sa stáča doprava. Pokračujeme cez sedielko ďalej po hrebeni, zdolávame poslednú menšiu vyvýšeninu a prichádzame na horný koniec zjazdovky Lopušná dolina. Z nej zídeme priamo k autu, čím uzatvoríme dnešný okruh.
Zo hornej polovice lyžiarskeho svahu je pekne vidieť východnú časť Vysokých Tatier; zapadajúce slnko dáva symbolickú bodku za vydareným dňom. Absencia značenia nie je problém; vizuálna orientácia nás nesklamala ani raz. Terén mimo značiek je v podstate bezproblémový, čo ocení aj naše zdatné publikum.
Informácie o trase a výhľady
- Trvanie trasy: približne 3,2 až 3,5 hodiny.
- Najvyšší bod: Kozí kameň (1255 m n. m.).
- Najnižší bod: začiatok z Vikartoviec alebo Lopušná dolina (približne 750-769 m n. m.).
- Výhľady: na Vysoké a Nízke Tatry, Poprad a okolitú krajinu; výnimočné sú pohľady z Kozieho kameňa na Tatry na východe a juhovýchode.
- Trasa vedie po neoznačenom hrebeni s časťou značkovanou cez sedlo Tabličky a následný úsek na Čiernu (Končiar) a Kováčovú; hlavná časť hrebeňa je prevažne odlesnená.
Najdôležitejšie body trasy sú: štart pod Lopušnou dolinou, postup cez dolinu Jaškovca, výstup na hrebeň Kozích chrbtov, vrchol Kozí kameň a zostup cez hrebeň smerom na Čiernu a Kováčovú, následný návrat zo zlomu do Lopušnej doliny a k autu.
To Kozí kameň from Lopušná dolina | Kozie Chrbty, SK - Lookout Spot inbetween Mountain Chains
Dodatočné poznámky a orientačné tipy
- Trasa nie je vždy označená; vizuálna orientácia a hraňové poznanie terénu sú kľúčové.
- Na hrebeni môžu byť listené plochy a vetrom odolávajúce borovice; počítajte s nepríjemnými výstupmi na počiatku výstupu.
- V medvedie teritórium je potrebné mať na pamäti, že stopy sa môžu objaviť aj mimo sezóny.