Kukurica siata (Zea mays) je kultúrna jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky až 300 cm a má plné steblá. Listy sú veľmi dlhé, široké do 10 cm, s dlhými pošvami. Samčie kvety sú v priamej koncovej metline, samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla; z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm a pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Doviezli ju k nám z Ameriky.
Prítomnosť sneť kukuričnej (Ustilago maydis) patrí medzi tradične obávaných cudzopasníkov, ktorý znetvoruje klasy a premieňa ich na nahrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu, ktorý je toxický.
Historické a botanické východiská
Kukurica siata je jednoročná rastlina z čeľade lipnicovitých. Pôvod má v Amerike, kde bola domestikovaná Indiánmi na území dnešného Mexika. Jej domestikácia je dodnes jednou z najväčších záhad genetiky; vznikla vývojom a selekciou z teosintu, skupiny amerických tráv z rodu Zea. Do Európy prišla po príchode Španielov, na Slovensko sa rozšírila z Maďarska v polovici 18. storočia. V súčasnosti je rozšírená po celom svete a jej adaptabilita je podporená aj cudzoopelivosťou.
Botanický opis
Kukuriica siata dorastá do výšky 1 až 3 metre (niekedy až 4 metre). Má plné, vzpriamené a jednoduché steblo. Listy sú podlhovasto kopijovité, s plochou čepeľou širšou ako 4 cm, veľmi dlhé a s dlhými pošvami. Jazýček pri báze čepele je uťatý a má dĺžku 3-5 mm. Rastlina je jednodomá, čo znamená, že samčie aj samičie kvety vyrastajú na tej istej rastline. Samičie kvety sú usporiadané vo valcovitých paliciach (klasy), ktoré vyrastajú z úžľabia dolných a prostredných listov; k zrelosti sú obalené ochrannými obalmi a z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky, ktoré môžu byť dlhé až 20 cm. Samčie kvety tvoria vrcholovú latu v lichoklasoch. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm a zrná bývajú žltkasté až žemľovožlté, hranato-guľaté.
Podľa tvaru zásobného škrobu v bunkách bielka kukuričných obiliek možno rozoznať 8 skupín kultúrnych kukuríc. Medzi najznámejšie patria ryžové kukurice (končisté), cukrové kukurice (var. saccharata), pukancová (popcorn), tvrdá (duro, flint), škrobnatá (blando) a konský zub (dentado). Kukurica siata pravá (Zea mays subsp. mays) je jediný kultúrny taxón; ostatné poddruhy sú divé teosinty.
Rozdelenie a odrody
Bežne najznámejšie je používanie kukurice ako ryžových kukuríc či cukrových kukuríc, ktoré majú v endosperme rôzny obsah škrobu a iných zložiek. Ďalšie skupiny zahŕňajú pukancovú, tvrdú, škrobnatú a konskú zubovú kukuricu. Dozrievanie a vhodnosť pre určité podmienky je zásadná pri výbere odrody pre konkrétnu lokalitu a účel pestovania (kŕmna, potravinárska, priemyselná).
Ekonomický a spoločenský význam
Kukurica je celosvetovo jednou z najdôležitejších obilnín. V rozvinutých krajinách sa pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok a ako surovina pre spracovateľský priemysel, pričom priama spotreba ako potravina je okrajová, hoci význam sladkej kukurice ako zeleniny rastie. V potravinárskom priemysle slúži ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioetanolu. V rozvojových regiónoch Latinskej Ameriky a Afriky je kukurica hlavným zdrojom kalórií pre dedinské obyvateľstvo. Z globálnej produkcie sa približne 21 % spotrebuje priamo ako potravina.
V súčasnosti existuje veľa použití - od kukuričnej múky a polenty po oleje a bioprodukty. V tradičnej kuchyni sa kukurica využívala ako náhradková potravina; zrno červenej kukurice sa používalo aj v ľudových praktikách a považovalo sa za prosperitný magický prostriedok. Na Slovensku sa z kukuričného šúpolia vyrábajú tradičné bábiky a tradičné produkty sú tiež súčasťou kultúrneho dedičstva.
Výrobky a využitie
Produkty z kukurice zahŕňajú kukuričné cereálie, kukuričnú polentu, kukuričnú múku, extrakt z kukurice a množstvo ďalších výrobkov. Kukurica je cenným zdrojom sacharidov a proteínov; zrno obsahuje až do 80 % škrobu, tuky 2-15 %, bielkoviny až do 20 %. Medzi vitamíny patria vitamíny skupiny B, vitamín C, vitamín E, a minerály ako draslík, fosfor, horčík, jód, molybdén, železo a zinok.
Legislatíva a osivo
Pestovanie a obchodovanie s osivom kukurice je riadené špecifickou legislatívou, ktorá definuje požiadavky na odrody, kategórie osiva (šľachtiteľské, základné, certifikované) a kontrolné procesy. Cieľom je zabezpečiť kvalitu, zdravotný stav a genetickú čistotu osiva. Farby úradných nálepiek často indikujú kategóriu osiva: napríklad biela pre šľachtiteľské osivo, modrá pre základné osivo, červená pre certifikované osivo prvej generácie a zelená pre certifikované osivo druhej generácie.
Existujú aj predpisy týkajúce sa označovania osiva a sprievodných dokladov, ktoré musia obsahovať informácie o štáte pôvodu, názve odrody, čísle šarže, hmotnosti a ďalších údajoch. Vplyv geneticky modifikovanej kukurice (GM) vyvoláva diskusie; Bt-kukurica poskytuje odolnosť voči škodcom, avšak vyvoláva otázky o bezpečnosti a dopadoch na biodiverzitu. V Mexiku sú GM kukurice zakázané s cieľom chrániť lokálne odrody a biodiverzitu; napriek tomu Európa skúma možnosti a regulácie vstupu.
Kultúrne a medicínske aspekty
V tradičnej medicíne sa používajú usušené blizny samičích kvetov kukurice (kukuričné hodvábky) na rôzne účely ako podpora močového systému a tráviaceho traktu; Amylum maydis (kukuričný škrob) sa používa v lekárstve a priemysle ako biely prášok získaný mechanickým spracovaním zŕn.
Jsme AGROFERT: Co vše vyrábíme z kukuřice ?
Rady pre pestovanie a praktické tipy
- Kukurica na zrno uprednostňuje hlboké a dobre zásobené pôdy; vzhľadom na rýchle zohriatie pôdy sú výhodné dobre prevzdušnené pôdy.
- Pre pestovateľský manažment je potrebné zvoliť vhodnú odrodu podľa lokality a cieľa pestovania - potravinárska, krmivová alebo priemyselná výroba.
- Jeden výsev sprevádza používanie herbicídov; v neskoršom období rastu sa používajú fungicídy alebo insekticídy iba vo výnimočných prípadoch.
- Hubové ochorenia a ich riziká je možné eliminovať vhodnou rotáciou plodín a výberom odrody; infekcie sa zisťujú po zbere prostredníctvom hodnôt mykotoxínov v plodine.
Historické a súčasné súvislosti
Kukurica je kultúrna plodina s významnou historickou trajektóriou a širokým spektrom využitia. Do Európy prišla následkom objavov a obchodov medzi Novým svetom a starým kontinentom, pričom jej domestikácia sa spája s evolučnými zázrakmi genetickej histórie rastlín. Dnes je kukurica nielen základnou potravinovou zložkou, ale aj významným priemyselným zdrojom a témou spoločenských a environmentálnych diskusií.