Kura domáca pochádza z kury divej (Gallus gallus), pričom jej domestikácia prebiehala zhruba 4 000 rokov pred Kristom v juhovýchodnej Ázii, odkiaľ sa postupne dostala do celého sveta. Dnes poznáme 5 typov plemien podľa zamerania úžitkovosti: nosivé, mäsové, kombinované, bojové a okrasné. Sú rôznych veľkostí aj farieb (od bielej, cez hnedú až čiernu). Môžu byť jednofarebné, škvrnité aj s postupne sa prelínajúcimi farbami. Väčšinou obidve pohlavia majú na brade a hlave kožné záhyby nazývané laloky a hrebene. U samcov bývajú zväčša výraznejšie. Samice bývajú oproti samcov zväčša menšie a menej farebne výrazné.
Kura domáca je dôležitý úžitkový vták, ktorý sa chová po celom svete okrem polárnych oblastí. Chová sa pre mäso a vajcia, a v záhradách dokáže spestriť prostredie a produkovať kvalitný hnoj pre rastliny. Tento článok sa zameriava na rozmnožovanie a chov kury domácej, pričom zohľadňuje rôzne aspekty od plemien až po starostlivosť o zdravie.
Výber plemena
Pre začínajúceho chovateľa hrabavej hydiny je dôležitý najmä výber chovaného plemena, pretože nie všetky plemená sú pre začiatočníka vhodné. Treba si uvedomiť, čo je zámerom chovu. Sú to úžitkové vlastnosti, teda vajíčka, alebo mäsová produkcia? Či snáď pocit, že na našom prázdnom dvore niečo chýba? Alebo je to túžba chovať čistokrvné plemeno s cieľom vystavovať?
Na druhej strane, v záujmových chovoch (malochovoch) sa chovajú spravidla čistokrvné plemená, a to nielen na už zmieňované úžitkové účely, ale aj na okrasné alebo terapeutické účely.
Výberu plemena treba venovať dostatočnú pozornosť. Skôr, než si ho zaobstaráme, musíme zvážiť, aké máme možnosti chovu. Rozhodujúce je, či chceme chovať čistokrvné plemeno alebo hybridy, vyšľachtené pre vysokú znášku. Treba vychádzať nielen z toho, ktoré plemeno sa nám páči, ale i z toho, čo od chovu očakávame a aké máme priestorové a finančné možnosti.
Sliepky sa dajú ľahko rozdeliť podľa hmotnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké, a podľa pôvodu na európske alebo ázijské plemená. Najčastejšie sa však klasifikujú podľa toho, na čo sú určené alebo ako vyzerajú: Nosnice - Obľúbené plemeno medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môže zniesť viac ako 300 vajec ročne. Sú aktívne, energické, dobre sa prispôsobujú rôznym chovateľským podmienkam a majú pokojnejšiu povahu. Do tejto kategórie patria napr. Leghornky, Hybridky, atď. Mäsové sliepky - Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa. Plemená ako Brojler a Cornish sú známe svojím rýchlym rastom a vysokou svalovou hmotou. Okrasné sliepky - Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku. Majú nezvyčajné farby peria a tvary. Plemená ako Hodvábnička a Orpingtonka sú populárne medzi chovateľmi a často slúžia aj ako domáce miláčiky a sú známe svojou priateľskou a pokojnou povahou. Bojové sliepky - Sú vyšľachtené na súťaže v boji. Tieto plemená, ako Malajky, sú známe svojou odvahou, vytrvalosťou a agresivitou. Kombinované - Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa. Patria sem plemená ako wiandotky a malajky. Trpasličie sliepky - Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi. Majú kompaktnú veľkosť a rôzne farby peria.
Z čistokrvnej hydiny sa na znášku hodia ľahké a stredne ťažké plemená sliepok. Výhodou ľahkých plemien je vyššia znáška, než pri ťažších plemenách. Medzi najviac obľúbené ľahké plemená patria leghornky, minorky, vlašky, české zlaté kropenaté či hamburčanky.
Stredne ťažké plemená vznikli zo šľachtiteľskej snahy získať sliepky, ktoré by nielen dobre niesli vajcia, ale zároveň boli i zmäsilé. Ich výhodou je, že sa vyznačujú pokojnejšou povahou a majú menšiu snahu lietať než väčšina nosných plemien. Tiež sú prítulnejšie, pričom niektoré plemená sú vynikajúce nosnice. Patria sem amrokska, australka, barneveldka, bielefeldská sliepka, dolnorýnska sliepka, drážďanka, faverolka nemecká, hempšírka, maranska, mechelenka, nemecká ríšska sliepka, oravka, plymutka, rodajlendka, sasexka, sulmtálka, šumavanka, velsumka, vyandotka, žerzejský obor. Vykŕmené prebytočné kohúty stredne ťažkých plemien možno použiť na varenie, preto sa tiež nazývajú plemená s kombinovanou úžitkovosťou.
Plemeno Croad Langshan
Medzi menej bežné, no zaujímavé plemená patrí aj kura domáca Langšan. Poďme sa na ňu pozrieť bližšie.
Pôvod a história
Langšanky sú pôvodom z Číny, i ony patří k plemenům s dlouhou historií a podílely se na vzniku dalších plemen. Jde o původní čínské plemeno pocházející z provincie Langshan, ležící severně od řeky Yangtze. První langšanky prý pocházely z kláštera Lang šan, kde byly přinášeny i jako oběť bohům. Toto plemeno bylo dále šlechtěno v evropských zemích.
Pôvodné langšanky do Anglicka přivezl roku 1872 major A. C. Croad, poté se v roce 1879 dostaly do Německa. V poněkud odlišných typech jsou croad langšanky známé také v USA (uznány 1883) a v Austrálii. Dnes se langšanky v Evropě chovají ve dvou typech, u nás uznané a ve většině evropských zemích zastoupené jsou langšanky německé.
Německé langšanky se objevily na konci 19. století. Vznikaly jak jinak než v Německu, a to křížením croad langšanek s minorkami a plymutkami. Němečtí chovatelé představili plemeno s na tu dobu dobrou snáškou, které nemělo na rozdíl od croad langšanek opeřené běháky.
Rozdíly jsou patrné i v utváření horní linie trupu, která je u anglických croad langšanek tvaru písmene U. Šlechtění zdrobnělých langšanek započalo v roce 1902. Při šlechtění byly použity zakrslé kočinky. Zdrobnělé černé langšanky byly v době šlechtění svými chovateli komentovány slovy „ošklivé jako hřích“. Cíl šlechtění byl ale dále sledován a v roce 1910 byly představeny v průběhu výstavy v hamburské zoo.
Langšanky byly přivezeny i k nám a díky svým užitkovým vlastnostem byly v Čechách roku 1904 zařazeny do zemského sortimentu, ve kterém zůstaly do roku 1920. Langšanky i zdrobnělé langšanky německé se podílely na vzniku dnešních kulturních plemen, dnes jsou ale na červeném seznamu ohrožených plemen.
Plemeno Langshan má zložitú históriu plnú zvratov a intríg. Major Croad bol zodpovedný za prvé dovozy tohto plemena do Spojeného kráľovstva v roku 1872. Dostali sa na brehy USA v roku 1898 a rýchlo sa etablovali ako užitočné plemeno s dvojakým využitím, ktoré produkovalo dobrý počet vajec a navyše aj značného vtáka na stôl. Pôvodne čierne operené vtáky, biele boli vyvinuté, ale vyskytujú sa zriedkavo.
Croad Langshan je silný a energický vták s inteligentnou a zvedavou povahou. Oficiálne sú klasifikované ako ťažké, mäkké operené plemeno, so širokým vzhľadom so sedlom, ktoré dobre vypĺňa uhol medzi krkom a chvostom, čo dáva ohromujúci profil. Kohút Croad Langshan je sošná postava s aktívnym, vzpriameným držaním tela, ktoré popiera jeho 9 lb (4,1 kg) rám. Jeho perie je mäkké a voľné, čo mu pomáha vyzerať ešte väčšie, ako v skutočnosti je. Väčší jednoduchý hrebeň dobre vyvažuje stredne veľké laloky a dáva hlave pekný tvar, zatiaľ čo operenie nôh maskuje dlhonohú povahu plemena.
Charakteristika
Langšanky vynikají velkým tělesným rámcem a vysokým postojem. Hmotnost kohouta v prvním roce je 3,3-4,0 kg, slepice 2,6-3,3 kg, u starších zvířat je to až 4,7 kg u kohoutů a 4,0 kg u slepic. Trup je mohutný, ale ne příliš dlouhý, po celé délce stejně široký, vodorovně nesený. Pro horní linii je typický tvar široké lyry. Záda se jeví jako poměrně krátká, jejich nejnižší bod je u konce krčního závěsu, odkud pak plynule stoupají a přecházejí do ocasu, který připomíná homoli. Je nasazený pod úhlem 30-45°, nejvyšší bod ocasu je ve výši dolního okraje laloků až špičky zobáku.
Holeně jsou delší, běháky dlouhé, jemných kostí. Dlouhonohost není jednoduché v chovu udržet. Menší, užší, lehce klenutou hlavu zdobí malý listový hřeben ideálně s pěti mělce řezanými zuby. Praporek je kratší a odstávající. Podobně jako hřeben jsou malé i laloky a červené protáhlé ušnice. Opeření langšanek musí být bohaté, ale nepříliš kypré.
Zdrobnělé langšanky jsou zmenšenou kopií svých velkých protějšků. Někdy dochází ke křížení s croad langšankami, kříženci pak mívají zachmýřené běháky. Netypické jsou krátké běháky. Nedostatky se vyskytují i v utváření ocasu, ten bývá úzce nasazený, vysoko nebo nízko nesený, řídký nebo nesprávného tvaru. Vadou je velký hřeben, laloky a ušnice.
V našem Vzorníku jsou langšanky popsány ve dvanácti rázech.
Mezi typické znaky patria:
- Veľký telesný rámec
- Vysoký postoj
- Trup mohutný, ale nie príliš dlhý
- Horná línia trupu v tvare širokej lýry
- Ocas nasadený pod uhlom 30-45°
- Holeně dlhšie, beháky dlhé
- Hlava menšia, úzka
- Hrebeň malý, listový
- Laloky a ušnice malé, červené
- Opeření bohaté, ale nie príliš kypré
Využitie a chov
The eggs of the Croad Langshan are brown and, as is common with the dual purpose breeds, the hens are reasonably good layers. The Langshan chicken is an excellent dual-purpose breed, as roosters make delicious roasters and are often castrated into capons to help them grow larger.
Snáška se pohybuje mezi 140 a 160 vejci, může dosahovat i 180 vajec se světle hnědou skořápkou. Uvádí se, že vejce jsou velmi jemné chuti. Minimální hmotnost násadových vajec je 53 g, běžná jsou ale vejce o hmotnosti 58 g.
Langšanky jsou silné a vitální, rychle rostou. Chov údajně není náročný, zařízení je potřeba přizpůsobit jejich velikosti. Dobře využijí velké výběhy, jsou shánlivé. Pokud je chováme v menších výbězích, je potřeba předcházet tučnění a upravit krmnou dávku. Slepice tohoto plemene poměrně často kvokají, jsou spolehlivými kvočnami.
The Croad Langshan is docile and easily tamed by the keeper, showing tolerance towards others within a flock. The Langshan chicken has a sweet, calm, and friendly disposition. Hens and roosters are both considered to be gentle, peaceful birds and should not pose a problem for the novice. These gentle giants make an excellent addition to mixed flocks. While they do not bully other chickens, they are not afraid to stand their ground when necessary.
Because of their sweet and gentle nature, this chicken is an ideal pet for families and gets along well with children. Friendly, inquisitive, and intelligent, these chickens can even be trained to do tricks and respond well to simple commands. For best results, handle hens and roosters several times a week and spend time interacting daily with your flock to prevent them from becoming shy and nervous.
The heavy weight of the Croad Langshans means that they are unlikely to take to the wing and can be easily contained by a low fence. The Croad Langshan has a dedicated following on the exhibition circuit, but it is not a widely encountered breed in sales or auctions. As such, a buyer is likely to need to source directly from a breeder. If langšanky chcete vystavovat, součástí příprav by měla být i klecová drezura.
Zhrnutie
- Snáška: 140-180 vajec ročne
- Farba škrupiny: Svetlohnedá
- Hmotnosť vajec: 53-58 g
- Povaha: Silné, vitálne, rýchlo rastúce
- Využitie: Veľké výbehy, shánlivé
- Kvokavosť: Sliepky často kvokajú, sú spoľahlivé kvočny
The Langshan chicken may not be as popular as the Buff Orpington or Barred Plymouth Rock, but this ancient breed still offers backyard flock enthusiasts and homesteaders a lot of bang for their buck. So, if helping to preserve a rare breed is on your bucket list, why not give the Langshan chicken a try?
Chov a starostlivosť
Sliepky vôbec nie sú náročné. Vedia využiť každý priestor, ktorý máte k dispozícii. Vzhľadom na priestorové možnosti však treba vybrať vhodné plemeno. Čím menej priestoru máte, tým menší počet sliepok a aj menšie plemeno voľte. Zopár zásad je dobré a praktické dodržať. Napríklad sliepky potrebujú mať vždy svoj uzatvárateľný domček - kurín. Vchod je ideálny na juhovýchod. Malé výbehy je lepšie zastrešiť, aby sliepky neboli v daždivom období v blate. Ani tvrdá podlaha v tomto prípade nie je na zahodenie. Ak chcete mať zelený výbeh s trávou, potrebujete na každú sliepočku 10 - 15 m². Inak počítajte s likvidáciou tohto porastu. Voľný pohyb po záhrade je síce najlepší, ale aj najrizikovejší.
Dnešná moderná doba vám aj v malom prídomovom chove umožňuje skoro plnoautomatickú obsluhu, pri ktorej vás sliepky v podstate nebudú potrebovať. Stačí chodiť zbierať vajcia a dopĺňať zásobník s krmivom. Nebojte sa použiť aj ďalšie moderné materiály, technológie a postupy, napríklad automatické napájačky pre hydinu, kŕmidlá, dvierka otvárané a zatvárané senzorom, hniezdo, z ktorého sa vajce samo vykotúľa preč od sliepky ihneď po znesení, či elektrický ohradník ako ochranu pred predátormi.
Nové sliepky odporúčam dávať do kurína až večer, keď sú staré sliepky už uložené na bidlách na spanie. Už sú po celom dni unavené a nové sliepky si nebudú všímať. Aj keď má sliepka veľmi slabý čuch, nové sliepky cíti a dáva im to patrične najavo. Dobrú skúsenosť mám s octovým roztokom v záhradnom postrekovači. Postriekajte ním všetky sliepky a budú „voňať“ rovnako a budú na seba výrazne menej agresívne. Takisto je dobré umiestniť im do výbehu nejakú únikovú prekážku, za ktorú sa môžu nové sliepky schovať. Napríklad debničku, prevrátený fúrik a podobne. Neodporúčam prikladať len jednu novú sliepku, aby sa všetka agresia neobracala iba na ňu. Môže sa stať, že ju medzi seba vôbec neprijmú.
Aby ste pri nosivých hybridoch využili ich nosivý potenciál na 100 % a dosahovali 360 vajec za rok, potrebuje sliepočka perfektnú výživu, vyváženú kŕmnu dávku, optimálnu dĺžku svetelného dňa, optimálnu teplotu, vynikajúci zdravotný stav, žiadny stres a podobné kľúčové faktory.
V prvom rade žerie to, čo dáva domácnosť a výbeh, v ktorom žije. Obarené zemiaky so šrotom, opadané ovocie či odpad z kuchyne. Profi zmeska sa dáva až po vyčerpaní všetkých ostatných možností kŕmenia, lebo to sú peniaze, ktoré odchádzajú z rodiny. A myšlienka dnešného prídomového chovu sliepok je zužitkovanie odpadu v domácnosti, výroba kvalitnej potraviny za lepšiu cenu a snaha vedieť, aké potraviny moja rodina používa v kuchyni. Hobby pohnútky, trávenie voľného času, chovateľské úspechy sú až na poslednom mieste.
Nič lepšie pre zeleninovú záhradu a ovocné stromy nemôžete mať ako slepačí trus. Koncentrovaný trus z kurína buď kompostujte, alebo v sude urobte zákvas a používajte na hnojivovú zálievku. Kvalitným prírodným hnojením nič nepokazíte.
PLÁNY na mobilný kurník svojpomocne ~ ChickShaw 2.0 od Justina Rhodesa
Kurín a výbeh
V výbehu by rozhodne nemal chýbať kurín, teda miesto, kde sa môžu sliepky schovať, kam chodia spať a znášať vajíčka. Ten môže byť buď murovaný, alebo drevený. Oba majú svoje za a proti. Rozdiel je však v cene a náročnosti na údržbu.
Drevený je, samozrejme, lacnejší, má kratšiu životnosť a ľahšie sa doň dostane predátor.
Pri spôsobe chovu vo voľnom výbehu sa udávajú 4 m² na 1 nosnicu a v kuríne maximálne 12 nosníc na 1 m².
V kuríne by mali byť bidlá, na ktoré sliepky večer vyletia a spia. Potrebné sú aj znáškové hniezda. Môžu to byť debničky, košíky, búdky alebo akékoľvek iné miesta, v ktorých je mäkká podstielka.
Oplotenie výbehu patrí medzi základné bezpečnostné opatrenia pred predátormi. Medzi vybavením exteriéru by nemala chýbať ani napájačka na vodu a kŕmidlo.
Netradičný kúpeľ
Dôležitý je priestor na kúpeľ. Áno, aj sliepky sa rady kúpu, ale vodu veľmi neobľubujú. Kúpu sa v hlíně, v ktorej sa váľajú a nohami sa ňou zasypávajú. Okrem hliny môže poslúžiť aj piesok alebo popol.
Popolenie je ich prirodzenou prevenciou sliepok pred vonkajšími parazitmi, perie zbaví nečistôt a prebytočnej mastnoty. Popolisko je špeciálne vyhradené miesto alebo nádoba, ktorá obsahuje zmes popola a jemného piesku. Vykonávajú tu svoju "popolovú kúpeľ" a slúži najmä pre udržanie ich zdravia.
Kŕmenie a výživa
Sliepky domáce odjakživa obľubujú obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica. Okrem obilného krmiva veľmi rád zbiera zelené časti rastlín, vyhrabáva zo zeme dážďovky, slimáky, hmyz, a živí sa aj menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady a myši. Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek. Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo.
Kuriatka nesmú predčasne pohlavne dospieť a dbáme na to, aby nadmerne nestučneli. Keď využívame na kŕmenie kuchynské prebytky, dávame pozor na vysoký obsah soli a tiež tuku, a preto im od 11. týždňa podávame v krmive väčší podiel balastu. Od 16. týždňa nosniciam najviac rastie vajcovod a vaječníky, preto ak sme im predtým krmivo obmedzovali, začneme ich kŕmiť ad libidum (koľko len chcú). Najneskôr od 18. týždňa potrebujú opäť viac bielkovín, prejdeme preto na krmivo pre nosnice (koncentrované krmivá 2/3, objemové krmivá 1/3).
Na zvýšenie znášky stimulujeme ich pohlavné orgány umelým predĺžením svetelného dňa najmä v zimných mesiacoch, a to už od 18. týždňa odchovu - postupne z 8 až 10 hodín na až 15 hodín za deň.
Rozmnožovanie a liahnutie
Kury domáce tokajú prakticky po celý rok, ale najviac obyčajne v apríli a októbri; vtedy kohút nakrýva sliepku. Pomer počtu kohútov a sliepok v kŕdli by mal byť minimálne 1 : 6 až 7. Pri menšom počte sliepok na 1 kohúta obyčajne sliepky viac trpia najmä kohúťou sexuálnou agresivitou. Na rozdiel od mnohých iných samcov je kohút skutočným sexuálnym šampiónom, ktorý dokáže denne sliepky nakrývať aj 60-krát, i keď jedna dávka ejakulátu je len asi 1 ml, ale s 3 miliónmi spermií. Zaujímavé je, že množstvo ejakulátu odovzdané sliepke vie kohút regulovať jednak podľa toho, či je prítomný aj jeho potenciálny sok, jednak ešte aj doslova podľa sympatie k danej sliepke.
Ak pridáme do kŕdlika veľmi mladého neskúseného kohútika, sliepky ho nemusia rešpektovať. Vtedy preberie vládu nad kŕdľom najsilnejšia či najstaršia sliepka (to sa stane aj vtedy, ak v kŕdli žiaden kohút nie je), ktorá neraz začne aj kikiríkať a snaží sa nakrývať ostatné mladšie sliepky, lebo vekom sa u nej znižuje hladina estrogénu, a tým sa mení jej sexuálne správanie.
Po párení sú kury zvyčajne plaché. Sliepka 2 - 3 dni po spárení začne postupne klásť vajcia. Keď sliepke neodoberáme vajcia, znesie 15-20, prestane znášať a začne na nich sedieť. Kohút nesedí na vajciach. Po troch týždňoch sa vyliahnu kuriatka. Zarastené sú jemným páperím. Len čo obschnú, začnú behať s kvočkou a hneď si samy zbierajú potravu.
Liahnutie kuriatok
Existujú rôzne spôsoby liahnutia kuriatok:
- Prirodzené liahnutie: Kvočka sedí na vajciach a zabezpečuje im teplo a vlhkosť. Je dôležité, aby mala kvočka pokoj a bola oddelená od kŕdľa. Po týždni je možné vajcia presvietiť a odstrániť neoplodnené alebo poškodené vajcia.
- Umelé liahnutie: Využíva sa liaheň, ktorá zabezpečuje optimálne podmienky pre vývoj embrya. Je dôležité dodržiavať správnu teplotu (37,7 °C) a vlhkosť (70 %, v posledných dňoch až 90 %) a vajcia pravidelne obracať.
Po vyliahnutí kuriatka prvých 24 hodín neprijímajú potravu a žijú zo svojho žĺtkového vaku. Kurovité vtáky sú zvyčajne nekŕmivé, a preto kuriatka po vyliahnutí ihneď opúšťajú hniezdo, ale predsa sú ešte viazané na matku. Matka ich volaním predovšetkým učí rešpektovať jej príkazy na ukrytie sa pod jej krídla v prípade nebezpečenstva. Za 5 týždňov sú kuriatka dobre operené.
Zdravie a hygiena
Poctivú starostlivosť zahŕňa aj čistenie kurníka a znáškových hniezd. Táto činnosť sa vykonáva individuálne podľa potreby, keďže závisí od veľkosti kurníka a počtu sliepok. Ideálne je zbierať vajcia aspoň raz za deň, aby sa vám tam nenakopili, neporozbíjali a nezašpinili.
Kura domáca je náchylné na niektoré ochorenia, najmä v zlých podmienkach, ako sú malé, špinavé alebo preplnené chovné priestory. Vtáčia chrípka: je vírusová infekcia, ktorá môže spôsobiť vážne ochorenie. Newcastleská choroba: je vírusové ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém, svaly a centrálny nervový systém. Ovčie kiahne: je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje červené hrbolčeky na koži. Infekcie červami: sliepky sa môžu ľahko nakaziť červami, ako sú napríklad črevné červy, ktoré môžu poškodiť tráviaci kanál a znížiť príjem krmiva. Apendicitída: je bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje zápal slepého čreva a chorá sliepka môže rýchlo zomrieť. Salmonelóza: je bakteriálna infekcia a môže sa prejaviť napr. hnačkou, zníženou chuťou do jedla, zápalom. Infekcia sa často vyskytuje v preplnených a nehygienických podmienkach, kde sú sliepky vystavené stresu a zlým hygienickým praktikám.
Môžu sa objaviť aj ďalšie ochorenia, ako sú choroby spôsobené morom hydiny, vši, svrab na nohách, plesne a rôzne ďalšie infekcie. Môžu sa vyskytnúť aj dedičné problémy, ako deformácie alebo chýbajúce krídlo. Prevencia a liečba chorôb domácich sliepok si môžu vyžadovať pravidelné zdravotné kontroly, udržiavanie čistého prostredia a správnej výživy.
Zaujímavosti
Sliepky majú úžasnú schopnosť rozpoznať a zapamätať si až 100 rôznych tvárí, či už ide o ľudí alebo iné zvieratá. Túto schopnosť využívajú na rozlišovanie členov svojho kŕdľa a na rozpoznanie svojich ľudských ošetrovateľov.
Sliepky po znesení vajíčka často vydávajú hlasný „spev“, ktorý slúži nielen na oslavu ich úspechu, ale aj na odvrátenie pozornosti predátorov od hniezda.
Sliepky majú spoločenskú hierarchiu, ktorá určuje postavenie jednotlivcov v skupine. Dominantné sliepky majú prístup k najlepšiemu jedlu a miestam na sedenie.
Sliepky dokážu vnímať slanú chuť, no sladkú nerozoznávajú. Táto špecifická chuťová schopnosť im pomáha vybrať si správnu potravu.
Sliepky majú tri viečka a vidia viac farieb ako ľudia, vrátane ultrafialového svetla, čo im pomáha odhaliť predátorov a nájsť potravu.
Keď sa sliepky cítia šťastné a v bezpečí, často vydávajú zvuk podobný pradeniu mačky. Tento zvuk je znakom ich spokojnosti.