Nielen v obchodoch, ale aj v našich záhradkách sa začínajú čoraz častejšie objavovať rôzne menej známe druhy ovocia. Vracajú sa tie, ktoré pestovali naše prababičky, napríklad dula, mišpuľa, drieň, muchovník, arónia. Pribúdajú ale aj nové, kedysi v našich končinách neznáme. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich bližšie.
Nedávno objavené aj osvedčené: prehľad menej známeho ovocia
Muchovník
Napriek nevábnemu názvu je muchovník skvelou rastlinou nenáročnou na pestovanie. Jeho plody sú podobne sfarbené ako čučoriedky, tvarom skôr pripomínajú šípky. Vo voľnej prírode sú pochúťkou pre zver, v našej záhradke sa môžu stať hodnotným zdrojom vitamínov pre našu rodinu. Výhodou je, že tento ker alebo strom nepotrebuje špeciálne prostredie, ani kyslú pôdu. Vyhovuje im ľahšia pôda a miesto na slnku. V čase kvitnutia (koncom jari) prekvapí krásnymi bielymi kvetmi, ktoré pripomínajú orgován. Plody obsahujú množstvo antioxidantov, ktoré nás chránia pred ochoreniami srdca a ciev, ale aj rakovinou. Flavonoidy v nich majú silné protizápalové vlastnosti, chránia pred starnutím a poškodením buniek voľnými radikálmi.
Arónia
Arónii vyhovuje slnečná poloha, ale dá sa pestovať prakticky na celom Slovensku. Výhodou je, že nezvykne trpieť chorobami a nemá škodcov. Keď ju prihnojíme, bude úroda krajšia. Kvety a plody sa objavujú na konci výhonkov, preto ich nestriháme. Konzumáciou plodov arónie si zabezpečíme prísun beta-karoténu, jódu, železa. Liečia chudokrvnosť, prospievajú funkcii štítnej žľazy.
Dula (jablková)
Dula jablková je čosi medzi jabloňou a hruškou. Plody sú veľké, žlté, hrčkovité s výraznou vôňou po citrónoch. Majú trpkú a nevyváženú chuť, preto sa jedia vo forme kompótov, muštov, rôsolov, lekvárov, surové nie. Vyžaduje záhrevné pôdy, dobre zásobené živinami. Neznáša vysoký obsah vápnika, potom trpí chlorózou. Vetvičky neskracujeme, lebo rodí na koncoch. Pestuje sa v klasických korunkových tvaroch, tvarovanie sa prakticky nelíši od jabloní. Plody môžu dosahovať hmotnosť až 1 kg a majú žltú farbu; môžu mať jabĺčkový alebo hruškový tvar.
Brusnice, Kľukva a Zemolez
Popri základných ovocných druhoch sa v sortimente záhradných centier nachádza aj veľké množstvo menej známych ovocných druhov. Brusnice tvoria nízke stále zelené kry, dorastajú do výšky asi 30 cm; plodom sú menšie bobule červenej farby, ktoré dozrievajú ročne v dvoch vlnách. Kľukva tvorí polokry s dlhými výhonmi, plodom je červená lesklá bobuľa, dorastajúca na vzpriamených stonkách. Zemolez dorastá do výšky asi 1,5 m, má kompaktný tvar a veľmi skorý vstup do plodnosti; plody sú modré či fialové a môžu pripomínať čučoriedky.
Drieň
Patrí medzi naše domáce ovocné druhy. V záhradách sa pestujú prevažne jeho kultúrne odrody, ktoré vynikajú väčšími plodmi. Plodom sú žiarivo červené kôstkovice s veľkosťou niekoľkých centimetrov, sladké a najlepšie chutia po úplnom dozretí. Pestujeme ho najmä vo forme nižšieho kra. Voľba stanovišťa rozhoduje o úspechu pestovania; dula je teplomilná a potrebuje slnečné miesto.
Ruža a Jarabina
Kry plodia šípky, ktoré sa líšia veľkosťou a chuťou od divorastúcich druhov. Jarabina je mrazuvzdorná a nenáročná na pôdu, plody sú červené malvičky s vysokým obsahom vitamínu C. Oba priznávajú široké využitie - od priamej konzumácie až po spracovanie do štiav, džemov či likérov. Jarabina má množstvo krížencov s inými ovocnými druhmi.
Ďalšie menej známe ovocné druhy
Medzi menej známymi nájdeme aj mispľu obyčajnú, hurmikaki, kustovnicu čínsku Goji, japonskú hrušku Nashi, figovník obyčajný, aktinídiu význačnú (kivi) a ďalšie. Mispľu je strom alebo ker odolný voči mrazu; hurmikaki je sladké ovocie podobné známym plodom; goji obsahuje množstvo aminokyselín a stopových prvkov; kivi je pomerne mrazuvzdorné a pestuje sa najmä na južných stanovištiach. Figovník a granátové jablko vyžadujú teplé a slnečné stanovište, často aj skleník.
Exotické ovocie na Slovensku
Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo kedysi považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Kiwi, figy, granátové jablká a dokonca citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. Potreby sú rôzne podľa druhu: figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, banánovník skleník s vysokou vlhkosťou, kiwi slnečné stanovište a obmedzenie mrazu, kustovnica čínska Goji vyžaduje piesočnaté pôdy s vyšším pH, divočina napríklad oskoruša patrí medzi zriedkavejšie druhy.
Divoké ovocie v slovenských lesoch
Slovensko ponúka širokú škálu divoko rastúceho ovocia: lesné jahody, čučoriedky, brusnice, lesné maliny, černice, šípky. Kde ich hľadať? Šípky na poliach a okrajoch lesov, trnky na slnečných stranách, staré jablone a hrušky pri dedinských cestách, ríbezle a maliny pri chatách. Nezabúdajte umývať lesné plody pred konzumom.
Pestovanie a starostlivosť: praktické rady
- Voľba stanovišťa: väčšina bobuľovín potrebuje slnečné až mierne polotienisté miesto, dobrú cirkuláciu vzduchu a priepustnú pôdu. Čučoriedky vyžadujú kyslú pôdu (pH 4,5-5,5).
- Príprava pôdy: ak je pôda ťažšia, zlepšite ju kompostom; ak sú čučoriedky, pripravte kyslú pôdu alebo substrát špeciálne určený pre kyslomilné rastliny.
- Zálievka: pravidelná, najmä počas kvitnutia a dozrievania plodov; rastliny majú plytké korene.
- Hnojenie: na jar a potom začiatkom leta; vošky a roztoče sú časté škodcovia; dodržujte preventívnu hygienu a primeraný rez.
- Rez: pri maline na jar alebo jesenný rez, u iných druhov podľa pravidiel druhu; zemolez a jarabina môžu mať svoje špecifiká.
- Výsadba kontajnerových rastlín: možno sadiť aj cez rok, dôležité je mať jamu väčšiu ako koreňový bal a správnu hĺbku.
- Chránené umiestnenie: pri izbových či terasových výsadbách je potrebné prístrešie proti vetru a chránené miesto pred mrazom.
Plány pestovania menej známeho ovocia môžu obohatiť vašu záhradu o zaujímavé a zdravé plody. Zvýšite tým množstvo úrody a hlavne jej chuť. Ak sa naučíte drobné ovocie pestovať správne, získate širokú paletu možností použitia: priama konzumácia, kompóty, džemy, šťavy, mrazenie a sušenie.