Rakovina pečene je vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje pozornosť. Primárna rakovina pečene začína v pečeni, zatiaľ čo sekundárna rakovina pečene sa šíri z iných častí tela. Diagnostika a liečba tohto ochorenia sú zložité a často závisia od štádia ochorenia a celkového zdravotného stavu pacienta. Včasné zachytenie ochorenia otvára dvere k liečbe, ako je chirurgický zákrok alebo transplantácia, ktoré by mohli ochorenie zlikvidovať. Väčšina prípadov je však zachytená príliš neskoro na operáciu alebo kompletnú liečbu.
Pečeň patrí medzi najčastejšiu lokalizáciu metastáz vôbec. Pečeňové metastázy sú oveľa častejšie ako primárne nádory pečene. Ich prítomnosť je spôsobená významným cievnym zásobením pečene. Najčastejšie metastázujú do pečene nádory hrubého čreva a konečníka (60-70%). Medzi najčastejšie extraintestinálne nádory, ktoré metastázujú do pečene, patria malígny melanóm, genitourinárne, gynekologické, prsníkové a pľúcne nádory.
Príčiny a rizikové faktory rakoviny pečene
Hoci presné príčiny rakoviny pečene zostávajú záhadou, väčšina prípadov súvisí s cirhózou, typom poškodenia a zjazvenia pečene. Cirhózu, závažné ochorenie pečene, môže vyvolať množstvo faktorov, ako napríklad chronické užívanie alkoholu a pretrvávajúce infekcie spôsobené hepatitídou typu B alebo C. Riziko rakoviny pečene môže zvýšiť aj neskorá diagnóza a neliečenie základných chronických ochorení pečene ako je hepatitída B alebo C, či užívanie alkoholu. Obezita a cukrovka sú ďalšie faktory, ktoré dokážu urýchliť patologické zmeny v pečeni. Dedičné ochorenia, ako je hemachromatóza (nadmerné ukladanie železa v tkanivách), môžu tiež zvyšovať náchylnosť k nádorovému bujneniu.
Na zníženie týchto rizík odporúčajú zdravotnícki pracovníci obmedziť konzumáciu alkoholu, zamerať sa na vyváženú stravu, pravidelne cvičiť a prijať opatrenia na prevenciu infekcií hepatitídou B a C. Očkovanie proti hepatitíde B a včasná liečba hepatitídy C môžu výrazne znížiť riziko vzniku cirhózy, a tým aj nádorových zmien v pečeni. Dôležité je udržiavať si optimálnu hmotnosť, predchádzať obezite a venovať sa pravidelnej pohybovej aktivite.
Príznaky rakoviny pečene
Rakovina pečene v ranom štádiu často neprejavuje žiadne viditeľné príznaky. Mnohé prípady sa objavia náhodne počas bežných zdravotných prehliadok alebo zobrazovacích vyšetrení. Keď sa príznaky objavia, môžu zahŕňať:
- Úbytok hmotnosti
- Zožltnutie kože a očného bielka (žltačka)
- Svrbenie pokožky
- Pocit choroby
- Opuchnuté brucho
- Strata chuti do jedla alebo pocit plnosti po zjedení malého množstva jedla
- Bolesť brucha
- Hrča na pravej strane brucha
- Bolesť pravého ramena
Príznaky rakoviny pečene sú často dosť nejasné, napríklad pocit choroby a strata chuti do jedla. V pokročilejších štádiách sa pridávajú opuchy brucha, najmä v podobe ascitu (hromadenie tekutiny v brušnej dutine). Ak sa zároveň vyskytne bolesť vyžarujúca do chrbta, prípadne pocity tlaku na žalúdok, stav môže naznačovať, že nádor dosiahol väčší rozsah.
Onkologická sestra Lisa Jacques zo spoločnosti Perci Health však upozorňuje, že tieto príznaky nemusia vždy poukazovať na rakovinu. "Mať tieto príznaky neznamená, že máte určite rakovinu pečene. Je dôležité, aby ste sa o týchto príznakoch alebo o akýchkoľvek iných príznakoch, ktoré vás znepokojujú, porozprávali so svojím všeobecným lekárom. Ak sú spôsobené rakovinou, skoršie odhalenie rakoviny znamená, že je lepšie liečiteľná," upozornila.
Diagnostika a liečba
Včasné zachytenie ochorenia otvára dvere k liečbe. Lekári zvyčajne začínajú rozborom krvného obrazu, sledujú hladiny pečeňových enzýmov (ALT, AST, GGT) a bilirubínu, aby zistili, či je funkcia orgánu ohrozená. Samotnú pečeň lekári skúmajú prostredníctvom ultrazvuku, CT alebo MR vyšetrenia, ktoré pomáhajú odhaliť veľkosť nádoru, jeho presné umiestnenie a prípadné rozšírenie na iné štruktúry.
Liečba rakoviny pečene závisí od typu rakoviny, štádia, veľkosti a počtu nádorov, celkovej funkcie pečene a zdravotného stavu pacienta. V mnohých prípadoch je možné časť pečene chirurgicky odstrániť na liečbu rakoviny pečene. U pacientov so zdravou funkciou pečene, vďaka pozoruhodnej schopnosti pečene regenerovať sa, je možné bezpečne odstrániť až 70 - 75 % pečene. Keď rakovina pečene vznikne inde v tele (napríklad v hrubom čreve alebo prsníku) a rozšíri sa do pečene, nazýva sa metastatická rakovina pečene. Operácia môže byť v niektorých prípadoch stále možnosťou.
Pri progresii alebo recidíve MTS po primárnej operácii je metódou voľby re-resekcia. Prežívanie je podobné primárnym výkonom. R2 resekcia je nekompletná resekcia s ponechaním časti tumoru. Anatomická resekcia so súčasnou resekciou primárneho tumoru alebo transplantácia pečene sú metódou voľby v rámci radikálnej liečby. Z paliatívnych metód sa vykonáva embolizácia a. hepatica v kombinácii s chemoterapiou.
Keď rakovina pečene dosiahne pokročilé alebo metastatické štádium, znamená to, že sa rakovina rozšírila do blízkych lymfatických uzlín alebo vzdialených orgánov. Ak liečebné postupy nie sú možné, paliatívna starostlivosť sa stáva nevyhnutným.
Leukémia
Leukémia je všeobecné pomenovanie pre skupinu ochorení kostnej drene, ktoré sú charakteristické nekontrolovateľným delením nádorovo zmenených krvotvorných buniek. V roku 2020 bolo celosvetovo diagnostikovaných 474 519 nových prípadov leukémie, pričom 29 173 pacientov pochádzalo zo strednej a východnej Európy.
Príčinou tohto ochorenia sú zväčša mutácie génov v krvotvorných bunkách. Väčšina leukemických buniek vychádza zo zárodočných buniek bielych krviniek, len minimum zo zárodočných buniek krvných doštičiek a červených krviniek. Leukemické bunky nie sú funkčne plnohodnotné v porovnaní so zdravými krvnými bunkami. Navyše, ich obrovské množstvo potláča tvorbu zdravých krvných buniek.
Typy leukémie
Existuje niekoľko druhov leukémie, ktoré sa delia hlavne na základe toho, či je leukémia akútna, teda rýchlo rastúca alebo chronická, pomalšie rastúca. Zároveň sa leukémie delia podľa toho, či ochorenie začína v myeloidných bunkách alebo lymfoidných bunkách. Rôzne typy leukémie majú rôzne možnosti liečby a výhľady pre pacienta:
- Akútna lymfocytová (lymfoblastová) leukémia (ALL): Je častejšia u detí ako u dospelých.
- Akútna myeloidná (granulocytová) leukémia (AML): Najčastejšie sa vyskytuje u starších ľudí, avšak existujú aj prípady u detí.
- Chronická lymfocytová leukémia (CLL): Postihuje hlavne starších dospelých a predstavuje asi jednu tretinu všetkých leukémií.
- Chronická myeloidná leukémia (CML): Častejšia u dospelých, tvorí asi 15% všetkých leukémií.
Príznaky leukémie
Príznaky leukémie súvisiace s nízkym počtom krviniek môžu zahŕňať:
- Pocit únavy a slabosti
- Lapanie po dychu
- Závraty a točenie hlavy
- Neustupujúce infekcie
- Bledá pokožka
- Tvorba podliatín (malé červené alebo fialové škvrny)
- Časté a silné krvácanie z nosa, ďasien a silné menštruačné krvácanie.
Všeobecné príznaky môžu zahŕňať horúčku, nočné potenie, stratu hmotnosti a stratu chuti do jedla. Leukemické bunky sa môžu hromadiť v pečeni a slezine, čím sa zväčšuje ich objem. Pacient si to môže všimnúť ako plnosť, opuch brucha alebo pocit plnosti po zjedení malého množstva jedla. V prípade, že sa ALL rozšíri do lymfatických uzlín blízko povrchu tela, napríklad po stranách krku, v oblasti slabín alebo v oblasti podpazušia, je možné všimnúť si alebo nahmatať tieto zväčšené lymfatické uzliny ako hrčky pod kožou.
Leukemické bunky sa niekedy hromadia blízko povrchu kosti alebo vo vnútri kĺbu, čo môže viesť k bolesti kostí alebo kĺbov. Akútna lymfoblastová leukémia sa môže v niektorých prípadoch rozšíriť aj do ďalších orgánov, ako je mozog a miecha, čo môže spôsobiť bolesti hlavy, slabosť, záchvaty, zvracanie, problémy s rovnováhou a rozmazané videnie.
Diagnostika leukémie
Pri mnohých druhoch rakoviny zaručuje včasná diagnostika ochorenia jeho ľahšiu liečbu a lepšiu prognózu pre pacienta. V prípade leukémie však v súčasnosti nie sú žiadne odporúčané špeciálne testy na jej skorú diagnostiku. Najlepším spôsobom, ako diagnostikovať leukémiu v jej počiatku, je ihneď hlásiť lekárovi všetky zmeny na tele a potenciálne príznaky.
Krvné testy ako kompletný krvný obraz (KKO) a ster z periférnej krvi sú často prvými, ktoré sa robia u pacientov s podozrením na problémy s krvou. V prípade steru z periférnej krvi sa kvapka krvi natrie na sklíčko a pod mikroskopom je hodnotený vzhľad jednotlivých krvných buniek. Väčšina pacientov s ALL má v krvi príliš veľa nezrelých bielych krviniek, tzv. lymfoblastov a málo červených krviniek či krvných doštičiek.
Vzorky kostnej drene sa získavajú aspiráciou a biopsiou kostnej drene. Tieto dva testy slúžia na diagnostiku leukémie a môžu sa tiež urobiť neskôr, aby sa zistilo, či leukémia reaguje na podávanú liečbu. Ďalšie laboratórne testy zahŕňajú mikroskopické, cytochemické, prietokovú cytometriu, imunohistochémiu a chromozómové testy, ktoré pomáhajú klasifikovať a určiť typ leukémie.
Liečba leukémie
Liečba akútnej lymfoblastovej leukémie prebieha zvyčajne v troch fázach: iniciačnej, konsolidačnej a udržiavacej. Počas prvej, krátkej iniciačnej fázy sú pacientom podávané kortikoidy na utlmenie imunitného systému. Ku kortikoidom sa pridáva aj chemoterapia. V priebehu ďalších približne 30 dní sú pacientom robené rôzne testy a liečba prechádza do druhej, konsolidačnej fázy.
V tejto fáze terapie sa obyčajne lekári rozhodnú aj pre liečbu, ktorá je zameraná na centrálny nervový systém. Liečba pacienta s ALL končí udržiavacími dávkami. K liečbe je obyčajne pridaný metotrexát, a tiež sa u pacientov využíva transplantácia krvotvorných buniek. Pacientom sú ako podporná liečba často pridávané rastové faktory a antibiotiká alebo antimykotiká ako ochrana organizmu pred vznikom infekcií.
Opýtajte sa špecialistu: Riziká, možnosti liečby rakoviny pečene
Pri liečbe leukémie sa často používa kombinácia viacerých liekov (chemoterapia), ktorá je schopná zastaviť rast nádorových buniek, zlikvidovať ich, alebo zmeniť nezrelé biele krvinky na zrelé. Ožarovanie sa využíva predovšetkým na prevenciu a liečbu postihnutia mozgu. Úspešnosť transplantácie závisí od zhody takzvaného HLA antigénu u vás a u darcu.