Súčasný text zdôrazňuje, že chudoba a hlad predstavujú jedny z najzávažnejších problémov globalizovaného sveta. Hlad je tam, kde sú klimatické zmeny každodennou realitou, či tam, kde pretrvávajú konflikty a kolabuje ekonomika. Hlad je celo svetovým problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenia a koordináciu na úrovni štátov aj medzinárodných organizácií.
Historické rámce a súčasné ciele
Organizácia Spojených národov (OSN) predstavuje dôležitého iniciátora v boji proti chudobe vo svete. V roku 2000 sa členské štáty OSN zaviazali k Miléniovým rozvojovým cieľom, medzi ktoré patrí aj odstraňovanie extrémnej chudoby a hladu. Tieto ambiciózne ciele boli zamerané najmä na zlepšenie životných podmienok v rozvojových krajinách a mali byť splnené do roku 2015. Ciele udržateľného rozvoja boli predstavené v roku 2015 v Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá predstavuje najkomplexnejší súbor cieľov na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a v súčasnosti je jednou z hlavných priorít OSN. Aj keď samotný dokument nie je právne záväzný, stal sa celosvetovou koncepciou trvalo udržateľného rozvoja, ktorú sa zaväzalo plniť 193 krajín.
Na zistenie zoznamu Miléniových rozvojových cieľov (MDGs) viazaných na rok 2000 a identifikáciu tých, ktoré boli splnené, je potrebné vyhľadanie v internetových zdrojoch. Z hľadiska Slovenska sú dôležité aj súčasné ciele zo smerom Agenda 2030, ktoré presiahli pôvodné MDGs a vyžadujú súdržný prístup vo všetkých sektoroch spoločnosti.
Hlad, podvýživa a ich globálne rozlíšenia
Hlad, ktorý pretrváva a zabíja, je celosvetový problém, ktorého trend sa v niektorých regiónoch zhoršuje. Pandémia Covid-19 ešte viac skomplikovala situáciu na krajinách postihnutých humanitárnymi krízami. Podľa správy OSN bolo v minulom roku podvyživených a hladom trpelo až 9,9 percenta svetovej populácie. GRFC (Globálna správa o potravinových krízach) ukazuje päť fáz potravinovej neistoty a vyžaduje okamžité opatrenia v posledných fázach kríza, pohotovosť a hladomor.
UNICEF a jeho program Svetový rodič ukazujú konkrétne nástroje boja proti podvýžive: terapeutická výživa na báze arašidov, ktorá je jednoduchá na podávanie a nevyžaduje pitnú vodu, s dlhou trvanlivosťou. Táto výživa je už od roku 1996 základom zásahov proti podvýžive a umožňuje rýchlu záchranu detí v ohrození. V roku 2020 sa varovalo, že Afganistan, Jemen či iné regióny sú zvlášť ohrozené potravinovou neistotou a podvýživou.
Podľa Svetového indexu hladu (GHI) sú regióny s najvyššou potrebou často v juhovýchodnej Ázii a Tichomorí. V roku 2021 sa odhaduje, že 14,5 milióna detí do piatich rokov má nadváhu alebo obezitu, čo je ďalší extrém. Lekárska komunita upozorňuje, že nadmerný kalorický príjem vedie k metabolickým a kardiovaskulárnym problémom už v detskom veku.
Ekonomika, zdravotníctvo a vzdelávanie ako nástroje riešenia hladu
Riešenie hladu a chudoby si vyžaduje komplexný prístup: investície do vzdelania, zdravotníctva, sociálnej ochrany a udržateľného rozvoja. Programy zamerané na rozvoj detí v ranom veku, zlepšenie finančnej gramotnosti rodičov a posilnenie sociálnych systémov môžu prelomiť cyklus chudoby.
Hlad nie je len problém rozvojových krajín, ale aj výzva pre vyspelé ekonomiky, ktoré by sa mali snažiť o lepšie zvládanie energetickej chudoby a sociálnej nerovnosti. Energetická chudoba na Slovensku, kde veľká časť populácie býva v starých domoch, ukazuje, že hľadanie riešení zahŕňa aj energetickú efektívnosť a pomoc pre zraniteľné domácnosti.
Chudoba na Slovensku a v Európe
Slovensko má v nastavení sociálnej politiky rezervy. V roku 2022 bolo v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia približne 890 tisíc ľudí (16,5 % populácie). Príjmovou chudobou bolo 13,7 % ľudí, čo predstavuje približne 735 tisíc obyvateľov. Pod hranicu príjmovej chudoby padali najmä domácnosti s nízkymi príjmami a jednorodičovské domácnosti sa ukazovali ako zvlášť ohrozené. Regionálne rozdiely sú výrazné: východné Slovensko má vyššie čísla, pričom Bratislavský kraj je naopak lepšie situovaný.
Chudoba je komplexný jav s viacerými rozmermi - ekonomickým, sociálnym aj kultúrnym. Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia spolu s nedostatočným prístupom k vodným zdrojom, bývaniu a zdravotnej starostlivosti ukazujú potrebu širokej reformy. Na Slovensku existujú snahy zvýšiť minimálnu mzdu, zlepšiť sociálne dávky a posilniť prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, no hlavná diskusia sa ešte len rozvíja.
Riešenia: čo môže urobiť veda a spoločnosť?
Najúčinnejšie riešenia hladu a chudoby zahŕňajú kombináciu investícií do vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych systémov, ako aj podporu trvalo udržateľného rozvoja a environmentálnych technológií. Vedecký pokrok prináša nové potravinové technológie, zlepšené semienka, ochranu plodín a inovácie v oblasti poľnohospodárstva, ktoré zvyšujú efektívnosť a odolnosť proti klimatickým výkyvom.
Stratégie zahrňujú aj posilnenie medzinárodnej spolupráce, primerané schémy pomoci a efektívne mechanizmy priľnavosti k riešeniam na miestnej úrovni. Kritika máformulovaná na MMF a Svetovej banke poukazuje na potrebu zohľadniť lokálne podmienky, udržiavať sociálne práva a zabezpečiť dostupnosť potravín pre všetkých bez závislosti na externom financovaní.
V závere je dôležité uvedomiť si, že hľadanie riešení vyžaduje zodpovednosť a odhodlanie na všetkých úrovniach - od jednotlivcov po vedúcich predstaviteľov štátov a medzinárodných organizácií. Bez participácie a dialógu s chudobnými ľuďmi a s organizáciami bojujúcimi proti chudobe nie je možné dosiahnuť udržateľné zmeny. Budovanie inkluzívnej spoločnosti vyžaduje reformy, ktoré umožnia zabezpečenie rovnosti v prístupe k základným právam a dôstojnosti pre všetkých.
Možnosti doplnenia vizuálnym obsahom
Potrebné dáta a tabuľky
| Ukazovateľ | Hodnota | Poznámka |
|---|---|---|
| Ľudia v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia (SR, 2022) | ~890 000 | 16,5 % |
| Ľudia pod hranicou príjmovej chudoby (SR, 2022) | ~735 000 | 13,7 % |
| Hranica príjmovej chudoby (1-členná domácnosť) | 461 EUR/mesiac | |
| Energetická chudoba na Slovensku | 18 % (2020-2023) | rast na 18-30 % v najchudobnejších domácnostiach |
Abstrakt: Chudobu možno chápať ako výraz extrémnej nerovnosti, a nie len ako nedostatok financií, pričom jej meranie zahŕňa aj dostupnosť verejných služieb a stav výživy. Sociálna exklúzia je širší koncept a vyžaduje integrované prístupy k znižovaniu marginalizácie jednotlivcov a skupín.
Podľa OSN a FAO, IFAD, UNICEF, WFP a WHO sa v boji proti hladu a podvýžive kladie dôraz na koordináciu a efektívnu pomoc. Hlad nie je dôsledkom len prírodných podmienok, ale aj politických a ekonomických mechanizmov, ktoré často vedú k zbytočnému odpredaniu domácej produkcie a závislosti na dovozoch.