Fínsko, krajina tisícich jazier a rozsiahlych pobreží, je snom každého rybára. Hoci naši rybári už dávnejšie objavili čaro morských rybačiek v škandinávskych krajinách, najmä v Nórsku, Fínsko zostáva menej preskúmanou, no o to lákavejšou destináciou. Do Fínska však zatiaľ zo Slovenska smerujú len nemnohí „fajnšmekri“, ktorí sa tam zväčša špecializujú na lov sladkovodných šťúk, zubáčov a ostriežov.
Skúsený rybár, svetobežník Zdeněk Edelmann z Prahy organizuje výpravy za rybami po celom svete. Vo Fínsku sa rozhodol pre rybársku základňu s pohodlným ubytovaním a komfortným servisom v dvoch súkromných revíroch na Ålandských ostrovoch. Menší z rozľahlých revírov s brakickými vodami má rozlohu 15, väčší 50 štvorcových kilometrov. Za týždenné povolenie v jednom revíri treba na mieste zaplatiť poplatok asi 20 eur. Nerybárom, manželky, priateľky a ostatní dovolenkári, ktorí ocenia bohaté hubárske revíry, poskytujú organizátori zľavy. Sušička húb preto dopĺňa nejednu rybársku batožinu.
Fínsko má pobrežie dlhé 1100 km a v tamojších vodách nájdeme 67 druhov rýb. Tieto neuveriteľné čísla predurčujú túto severskú krajinu na rybársku veľmoc. Ten správny čas na rybolov je od začiatku mája až do neskorého októbra. Pokiaľ chcete zažiť polárny rybolov, musíte namieriť priamo do Laponska, až za polárny kruh. Pripravte sa však na to, že v lete tam slnko nezapadne aj 70 dní v kuse. Naopak v zime nemusí aj 50 dní vyjsť. Pre lov v chladných vodách sú najvhodnejšie teplé prázdninové mesiace - hlavne kvôli tomu, že ryby sa sťahujú do chladnejších a hlbších vôd.
Ålandské ostrovy: Rybársky raj
Súostrovie Ålandy sa nachádza medzi Švédskom a Fínskom. Ide o miesto, ktoré je často označované za najkrajší kút Fínska a rybársky raj. Z celkového počtu asi 6500 ostrovov je obývaných len 65, aj to veľmi riedko. Viete, akú najväčšiu výhodu poskytuje táto lokalita? Za dopravu z pevniny a medzi ostrovmi nemusíte zaplatiť ani euro! Pestrý ostrovný svet ponúka piesočnaté pláže, skalnaté ostrovy, zátoky plné rákosu i borové lesy. Špecifickým znakom Ålandov sú cesty červenej farby, pretože do asfaltu tu primiešavajú granit.
Zdeněk Edelmann je napriek pomerne mladému veku pamätníkom na začiatky lovu šťúk na Ålandských ostrovoch: „Sú to gigantické vodné plochy s výskytom trofejných úlovkov,“ pochvaľuje si unikátne súkromné revíry Zdeněk Edelmann. Minimálna miera privlastnených šťúk pred pätnástimi rokmi bola 43 centimetrov. Rybári si vraj dovtedy brali z vody, čo len chceli. Postupne sa ochrana podstatne zlepšila. Dnes je povolená dĺžka privlastnených úlovkov len v rozmedzí od 60 do 85 centimetrov. Ostatné ryby putujú späť do vody. Jednotlivé súkromné revíry sa odlišujú v počte povolených prisvojených úlovkov. Spočiatku si rybári mohli denne privlastniť až tri ryby, dnes si už možno ponechať spravidla jednu šťuku denne. Nepopulárne obmedzenie prináša efekt. „Zatiaľ sa mi síce nepodarilo uloviť šťuku nad vysnívaných 110 centimetrov, ale naši klienti sa neraz tešili z parádnych úlovkov. Najväčšie exempláre merali až 118, ba 126 centimetrov,“ bilancuje Zdeněk Edelmann.
Rybačku si môžete užiť samostatne ale aj v skupine. Ideálne je osloviť sprievodcu, hlavne ak máte záujem vyskúšať trolling - lov dravcov hlbinnou prívlačou. Sprievodca Vám ľahko vyberie lokalitu podľa Vašich predstáv a oboznámi Vás s pravidlami rybolovu v danej oblasti. Rybársky lístok stojí okolo 30 eur ročne. Pokiaľ chcete loviť v divočine a použijete iba vlasec a háčik, obmedzenie neexistuje. K správnemu adrenalínu však patrí jazerná plošina a čln.
Lovné miery a obmedzenia
V minulosti bola minimálna miera privlastnených šťúk na Ålandských ostrovoch 43 centimetrov. Dnes je povolená dĺžka privlastnených úlovkov len v rozmedzí od 60 do 85 centimetrov. Ostatné ryby putujú späť do vody. Počet privlastnených úlovkov sa tiež znížil, z pôvodných troch rýb denne na spravidla jednu šťuku denne. Toto obmedzenie prináša viditeľné výsledky v podobe rastu populácie rýb.
Pstruh obyčajný (Salmo trutta) má v Slovenskej republike stanovenú minimálnu lovnú mieru 25 cm a zákaz lovu od 1. septembra do 15. apríla. Pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris) má minimálnu mieru 50 cm a zákaz lovu od 1. septembra do 15. apríla. Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) a Sivoň potočný (Salvelinus fontinalis) majú minimálnu mieru 27 cm a nie sú u nich stanovené časy individuálnej ochrany, no na lososovo-pstruhových revíroch sa môžu loviť od 16. apríla do 30. septembra.
| Druh ryby | Minimálna lovná miera (cm) | Doba hájenia |
|---|---|---|
| Pstruh potočný | 25 | 1.9 - 15.4 |
| Pstruh jazerný | 50 | 1.9 - 15.4 |
| Pstruh dúhový | 27 | bez času individuálnej ochrany |
| Sivoň potočný | 27 | bez času individuálnej ochrany |
Preferované nástrahy a techniky lovu
Pri love šťúk vo Fínsku v jesennom období rybári používajú najmä povrchové nástrahy. Ryby sa tlačia do teplejších plytčín, najčastejšie sa zdržiavajú asi v polmetrovej hĺbke. Okrem lovu na štandardné prívlačové nástrahy sú účinné strímery, imitácie myši a neraz aj suché mušky. Zdeněk Edelman priznáva, že ich viazanie prenecháva špecialistom. „Na viazanie nemám čas, ale ani oči,“ vysvetlil. Keď Zdeněk Edelmann nemuškári, najčastejšie používa pri prívlači gumený sortiment. Nerád so sebou berie do terénu veľa nástrah. „Nosím si však k vode fixku. Občas ňou zvýrazním oko na nástrahe, lebo to zaberá,“ hovorí.
Šťukárske stratégie sú vo Fínsku napriek niektorým odlišnostiam rovnaké ako u nás. Účastníkom rybárskych výprav odporúča vhodné náčinie i podrobné vybavenie na pobyt na severe Európy. Prívlačiari vo fínskych brakických vodách najčastejšie lovia šťuky, ostrieže a zubáče z člnov. Medzi muškármi sa nájdu aj vyznávači lovu z belly boatu. Niektorí sú úspešní s mokrými nástrahami, iní suchými muškami. Na love šťúk a ostriežov na Ålandských ostrovoch odporúča sprievodca používať prívlačový 2,75-centimetrový prút s prípustnou 20- až 30-gramovou záťažou.
Výzvy a devastácia revírov
Vnútrozemie Fínska má súkromné vlastníctvo rybárskych revírov skôr ako výnimku. Väčšinu rybárskych revírov vo Fínsku tvoria štátne vody. „Obávam sa, že ak je niečo štátne, nesprávame sa k tomu vždy ako prezieraví hospodári, ktorí svoje bohatstvo zveľaďujú,“ komentuje Z. Edelmann niektoré fínske reálie. Všimol si, že k drancovaniu štátnych revírov prispievajú miestne zlozvyky, rybársky folklór i stravovacie tradície Severanov. Sladkovodné druhy rýb sa vo Fínsku naďalej legálne lovia aj sieťami. Ceny povoleniek sú veľmi nízke. Zdeněk Edelman sa domnieva, že bez dôslednejšej ochrany rýb sa tieto vody časom vyrybnia, zdevastujú.
Rybársky tlak sa výrazne stupňuje najmä v ľudnatej južnej časti Fínska. Oplatí sa preto putovať za rybami severnejšie. „Myslím si, že rybie obsádky po hlavnej letnej sezóne veľmi prerieďuje najmä masový zimný lov na dierkach,“ uvažuje náš hostiteľ. Lovné miesta si rybári spravidla pripravia ešte pred zamrznutím hladiny. Na dno nahádžu zaťažené popílené kroviny, konáre, polená. Ryby, zväčša ostrieže, si tak lovci stiahnu priamo pod dierku. Rybie úkryty sa pre ostrieže menia na pasce. „Väčšina fínskych jazier s piesčitým dnom nepredstavuje veľmi úživné revíry. Ryby sú tam zraniteľné, ich populácie sú ohrozené. Každodenná rybárska kultúra vo Fínsku vykazuje neraz znaky susednej ruskej živelnosti a nedbajstva,“ hovorí z mosta do prosta znalec miestnych pomerov.
Zdeněk Edelmann chce Fínsko uchrániť pred nadmerným turistickým drancovaním. „Nepatrím medzi rybárov, ktorých ego rastie s rekordnými úlovkami na ich konte. Pripadá mi to ako úchylka,“ šomre pri pohľade na klasické predvádzanie niektorých rybárov. Medzi záujemcov o rekreačný lov šťúk, ostriežov, zubáčov vo Fínsku sa preto snaží získať len ozajstných rybárskych džentlmenov. Nerozhoduje, či sa stretne so skupinou zelenáčov, alebo s ostrieľanými harcovníkmi. „Len pri pohľade na mäsiarov pri vode vždy prežívam sklamanie. Neznášam porušovanie rybárskych predpisov ani etických noriem.
Muškárenie svetovej triedy vo Fínsku BrownTroutLand
