Čo tak si dať špenát? Mnohými zatracovaná zelenina z detstva je vo svete dospelákov všestranným kuchynským hrdinom. Ako si vypestovať šťavnaté a výživné špenátové listy a prečo sa oplatí mať ho v záhradke?
Kde a kedy sadiť špenát
Špenát obľubuje chladné mesiace, môžete ho zasadiť aj v jeseni. Semienka sa vysievajú priamo do pôdy a rastliny vydržia teploty okolo -7 °C, pričom teplotná hranica by nemala presiahnuť 25 °C. Pestovanie sa dá realizovať aj v kvetináčoch, čo umožní mať chutnú zeleninu vždy poruke a zároveň znižuje riziko chorôb prenášaných pôdou.
Jarný a jesenný výsev
Jarný výsev začína už v marci so zberom v máji, najneskorší termín je začiatok apríla. Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až septembra, kedy sa dni opäť skracujú a úrodu je možné zbierať na jeseň koncom septembra. Semená odolávajú chladu až do 3 °C, zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri.
Miesto a pôda
Pred samotnou výsadbou si najprv vyberte vhodné miesto na pestovanie. Špenát potrebuje neutrálne až zásadité prostredie, pôda by mala byť priepustná a bohatá na organické látky s pH približne 6,0-7,0. Ideálne sú miesta s neutrálnym až mierne kyslým podnebím a s pravidelným prísunom vody.
Osvetlenie a výsadba
Na slnečné stanovisko špenát nepotrebuje intenzívne svetlo, dobre mu vyhovuje aj polotieň. Semienka sa vysievajú priamo do riadkov vo vzdialenosti 20-30 cm a hĺbke 1-2 cm; po vzídení sa rastliny raz za čas preberú tak, aby medzi nimi ostala vzdialenosť minimálne 10 cm. Na jeseň sa riadky môžu vytvoriť hustejšie, čo pomáha chrániť pred chladom a zabezpečiť skorší zber.
Pestovanie v kvetináčoch a truhlíkoch
Pestovanie špenátu v kvetináčoch prináša viaceré výhody: eliminuje riziká chorôb prenášaných pôdou a umožňuje kontrolovať prostredie. Na balkóny a okná sú vhodné nádoby s priemerom 15-30 cm a s hlbokou pedom 15-20 cm. Do pôdy doplňte kompost a zvoľte substrát s hlinitou drobnou textúrou. Zálievka by mala smerovať ku koreňom a udržiavať pôdu vlhkú, nie premokrenú, pretože nadmerná vlhkosť môže viesť k plesniam a zhoršeniu kvality listov.
Starostlivosť a údržba
- Riedenie po vzídení: keď rastliny dosiahnu približne 5 cm, zriďte ich na 7-10 cm od seba.
- Vo všeobecnosti stačí vyžiadať pravidelnú zálievku a mulčovanie, aby sa udržala vlhkosť pôdy.
- Pri nedostatku živín môžete podľa potreby prihnojovať dusíkatým hnojivom; nedostatok sa prejaví žltnutím listov a slabým rastom.
- Polievanie listov cez deň môže podporovať plesne; zalievajte pri koreňoch, nie nad listy.
- Chráňte rastliny pred voškami a múškami pomocou záhradníckeho olejového spreja a povzbudzujte prirodzený hmyz ako lienky a pavúky.
Škodcovia, choroby a riešenia
Najčastejšími problémami sú slimáky, vošky a hmyz, ktoré môžu spôsobiť žltnutie listov alebo zakrpatenie rastlín. Pleseň sa môže objaviť počas veľmi vlhkého počasia. Príznaky napadnutia háďatkami bývajú v podobe napadnutia koreňového systému, čo vedie k vädnutiu a stvrdnutiu hálok na koreňoch. Riešenie zahŕňa striedanie plodín, zničenie infikovaných koreňov po každej sezóne a pestovanie odolnejších kultivarov alebo takých, ktoré nie sú náchylné na háďatká. Ak sa objavia problémy s chorobami, je vhodné pracovať s odolnými kultivarmi a vyhnúť sa práci na vlhkých rastlinách.
Odrôdy špenátu
- Matador - vhodný na celoročné pestovanie, stredne veľké tmavozelené listy.
- Zimný špenát - vysieva sa na jeseň alebo na jar, dobre odoláva nízkym teplotám.
- Asta - odolná rastlina na siatie od marca do októbra.
- Novozélandský špenát - tmavé zelené, mäsité listy, výborný do surového stavu alebo po zamrazení; vyžaduje teplejšie počasie a rastie do výšky 1 m; odporúča sa vysievať v apríli.
Zber a skladovanie
Listy môžete zbierať už 4-6 týždňov po výseve. Zber môže byť postupný, odtrhávaním vonkajších listov, alebo môžete zbierať celú rastlinu. Ak špenát začne kvitnúť, odstráňte kvetovú hlavičku a udržiavajte pôdu vlhkú a ponechajte tieň, čím oddialite ďalšie kvitnutie.
Výživa a nutričné hodnoty
V 100 g špenátu je približne 23 kalórií. Je bohatý na vitamíny K, A, B, C a E, minerály ako železo, vápnik, mangán, horčík, draslík a jódu. Obsahuje aj vlákninu a plno ďalších živín, vrátane karotenoidov luteín, neoxantín a violaxantín a dusičnany. Okrem toho má protirakovinové a ďalšie zdravotné benefity.
Záhradný plán a tipy
- Pred výsadbou vyrovnajte pôdu a zapracujte kompost; špenát znesie neutrálne až mierne zásadité pôdy s pH 6,0-7,0.
- Semienka vysievajte priamo do pôdy na jar a na jeseň; v záhradke zasaďte v riadkoch s rozostupom 20-30 cm, hĺbka 1-2 cm.
- Pri pestovaní v kvetináči zvoľte veľké nádoby a doplňte pôdu kompostom; zabezpečte pravidelnú zálievku a tienisté miesto počas najteplejších dní.
- Zber a skladovanie: zberajte listy pravidelne podľa potreby a špenát skladujte v chlade alebo ho mrazte.
Tipy na pestovanie špenátu - Rýchla záhradná epizóda 149
Dodatočné poznámky a tipy
Tip na početný výsev: semienka vysievajte každé 2-4 týždne, aby ste mali nepretržitú úrodu. Ak nemáte veľkú záhradku, môžete špenát pestovať aj v menších nádobách na balkóne alebo v kuchynskej záhrade. Niektoré odrody sú vhodné na oziminú výsadbu a dajú sa pestovať aj v menších priestoroch. Pri zbere si ponechajte mladé listy na ďalší rast rastliny a skráťte staršie, aby podporili ďalší rast.