Špenát (Spinacia oleracea) je obľúbená listová zelenina bohatá na vitamíny a minerály, ktorá sa často pestuje pre svoje výživné listy. Je to skvelá voľba pre záhrady, pretože rastie rýchlo a je veľmi univerzálny v kuchyni. Špenát je známy svojím vysokým obsahom železa, hoci obsahuje aj kyselinu šťaveľovú, ktorá môže jeho vstrebávanie znižovať. Špenát je rýchlo rastúca plodina a môžete ho pestovať aj počas chladnejších mesiacov. Špenát je väčšinou prvou jarnou zeleninou, ktorú v kuchyni používame. Jeho zber môžeme predĺžiť pravidelným odtrhávaním mladých lístkov, čím rastline zároveň oddialime kvitnutie. V čase kvitnutia sa už špenát, rovnako ako hlávkový šalát, konzumovať neodporúča, pretože jeho listy horknú.
Pestovanie špenátu je jednoduché a rýchle. Špenát preferuje nižšie teploty, preto je ideálne ho vysievať, keď teploty dosahujú medzi 5-15 °C. Semená vysievaj priamo do pôdy do hĺbky 1-2 cm, pričom medzi nimi nechávaj rozostup 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast. Špenát preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň, najmä ak ho pestuješ v teplejších oblastiach. Špenát má rád priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Špenát vyžaduje rovnomernú vlhkosť, najmä počas obdobia sucha. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť stres rastliny a urýchliť jej kvitnutie, čo vedie k horkým listom. Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov. Špenát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo rôznymi druhmi hmyzu. Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti. Špenát môžeš zberať už po 4-6 týždňoch od výsevu, keď listy dosiahnu veľkosť približne 10-15 cm. Listy sú najchutnejšie, keď sú mladé a jemné. Zberaj vonkajšie listy, aby si nechal vnútorné pokračovať v raste.
Áno, špenát môžete pestovať aj v kvetináči alebo v truhlíku na balkóne. S týmito tipmi môžete vo svojej záhrade alebo na balkóne dosiahnuť bohatú úrodu.
Partnerské pestovanie: Kľúč k úspechu
Keďže sa niektoré druhy zeleniny a ovocia dokážu navzájom podporovať, pri ich sadení je potrebné dodržiavať isté pravidlá. Tento spôsob sa nazýva partnerské pestovanie. Iné druhy si, naopak, konkurujú. Ak by sa nachádzali v tesnej blízkosti, ich úroda by nebola taká bohatá. Možno ste si aj sami vo vašej záhradke všimli, že niektorým rastlinám prospieva ich vzájomná blízkosť. Ich spoločné pestovanie prináša výsledky v podobe vyššej kvality a podporuje ich rast. Iné je lepšie vysadiť ďalej od seba, pretože sa ovplyvňujú negatívne. Vyššie rastliny tak môžu poskytnúť ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie, niektoré druhy dokonca poslúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny. Ak chcete zabezpečiť dostatočné opeľovanie, včely a iný užitočný hmyz prilákajú do záhradu medonosné rastliny. Využiť môžete tiež prirodzenú schopnosť obohacovania pôdy o dusík, ktorú majú napríklad šošovica, fazuľa a hrach.
Spolusadenie rastlín v záhrade je tradičná metóda, ktorá má svoje korene v prírodných ekosystémoch. Správne zvolené rastlinné kombinácie môžu podporiť rast, zlepšiť úrodu a ochrániť plodiny pred škodcami či chorobami. Niektoré rastliny si navzájom vylepšujú podmienky na rast, napríklad viažu dusík v pôde alebo poskytujú tieň. Rastliny môžu odpudzovať škodcov alebo prilákať užitočný hmyz. Napríklad bazalka pri paradajkách pomáha odpudzovať vošky. Niektoré rastliny bojujú o rovnaké živiny a môžu si navzájom škodiť, napríklad cibuľa a fazuľa. Rastliny s rovnakými požiadavkami budú lepšie prosperovať vedľa seba. Každý rok by sa mali plodiny meniť, aby sa zabránilo vyčerpaniu živín a šíreniu chorôb.
Čo sadiť po špenáte?
Po zbere prvej úrody v júni či júli je ešte stále dostatok času na to, aby sme na záhony vysadili rôzne druhy zeleniny. Na uvoľnené miesto po špenáte môžete ešte vysievať redkvičku alebo listové šaláty (napríklad kučeravý alebo ľadový), ktoré stihnú dozrieť do začiatku leta, teda do príchodu najhorúcejších dní. Vysádzať môžete tiež cviklu alebo kaleráb, ideálne z predpestovaných priesad. Vhodná je tiež mrkva, fazuľa, pór alebo mladá cibuľka.
Ve druhé polovině dubna se už sklízí špenát, který jste vyseli na podzim. Podle stavu rostlin se rozhodněte, zda ponecháte ještě asi měsíc přirůstat nové listy na sklizeň, nebo sem raději vysadíte nové plodiny. Druhou variantu zvolte, pokud má špenát slabé kořeny, je podmáčený, případně napadený nějakou chorobou. Na jeho místo se hodí karotka nebo hrášek, v teplých oblastech i pozdní mrkev. Z předpěstované sadby se zde bude dařit i póru, košťálovinám nebo celeru.
Vhodné následné plodiny:
- Redkvička: Obľúbená jarná zelenina s pomerne krátkym vegetačným obdobím. Pri pravidelnom dosievaní (ideálne každé dva týždne) si vieme zabezpečiť pravidelný prísun šťavnatých plodov až do júna či júla.
- Listové šaláty: Kučeravý alebo ľadový šalát stihnú dozrieť do začiatku leta.
- Cvikla a kaleráb: Ideálne z predpestovaných priesad.
- Mrkva: Vhodná na pestovanie po cesnaku, ale aj po špenáte.
- Fazuľa: Strukovina, ktorá obohacuje pôdu o dusík.
- Pór: Môže zostať v pôde aj počas zimy.
- Mladá cibuľka: Rýchlo rastúca plodina.
- Hrášok: Odkvitnutá pôda po hrášku je obohatená o dusík, čo je prospešné pre následné plodiny.
- Karotka: Odolná voči chladu a vhodná na neskorší zber.
- Košťáloviná (napr. brokolica, kapusta): Vyžadujú si predpestované priesady.
- Celer: Tiež vyžaduje predpestované priesady.
Plodiny, ktorým sa po špenáte nedarí:
Nie je špecifikované, ktorým plodinám sa po špenáte priamo nedarí, avšak je dôležité dodržiavať zásady striedania plodín a vyhýbať sa pestovaniu príbuzných rastlín hneď po sebe, aby sa predišlo vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb. Všeobecne platí, že po špenáte by ste nemali sadiť iné listové zeleniny, ktoré majú podobné nároky na živiny a sú náchylné na rovnaké choroby.
Striedanie plodín jednoducho – striedajte svoje záhony so zeleninou pre zdravšie produkty
Príklady partnerského pestovania
Kríčková fazuľa: Môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel.
Mrkva: S mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku.
Kukurica: Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
Paprika: Si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
Rajčiaky: Saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii.
Hrach: Môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici.
Jahody: Sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli.
Kapusta a karfiol: Sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
Kel: Si rozumie s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.
Bylinky v záhrade
Bylinky sú nenahraditeľnou súčasťou každej záhrady. Okrem ich kulinárskeho využitia dokážu podporiť rast iných rastlín, odpudzovať škodcov a prilákať opeľovače. Pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Využijete ju tiež na podporu rastu a chute okolitých plodín. Tip: Mäta sa veľmi rýchlo rozrastá a môže byť agresívna.
Čo robiť, keď máte pôdu nevyužitú?
Ak máte v záhrade pôdu, ktorú využívať na pestovanie plodín nechcete, nestíhate alebo nemôžete, vysejte na toto miesto rastliny vhodné na zelené hnojenie. Napríklad facéliu, ďatelinu, lupinu alebo horčicu či pohánku. O tieto rastliny sa starať nemusíte, sú nenáročné na rast a pred koncom roka ich stačí pokosiť a zarýľovať do pôdy.
