Prvé semienka na predpestovanie rastlín vysievame už v januári. Dajú sa pestovať v skleníkoch ale aj v byte na parapete. Vysiate semená zavlažujeme rosením. Vyhýbame sa priamemu zalievaniu. Ideálna teplota na pestovanie je 15 - 20 stupňov. Pór sa považuje za cennú rastlinu, ktorá je bohatá na vitamíny a minerálne látky. Biela časť rastliny je chuťovo jemnejšia, zelená časť má výraznejšiu, ostrejšiu chuť. Pór je mrazuvzdorný. Má dlhé vegetačné obdobie cca 120 dní.
Semená zeleru sejeme do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré je potrebné umiestniť na svetlé a teplé miesto s teplotou okolo 20°C. Semená zeleru potrebujú pre úspešné klíčenie svetlo, preto ich do pôdy nikdy nezatláčaj príliš hlboko, len ich jemne pritlač k povrchu. Ideálna teplota pre štart klíčenia sa pohybuje okolo dvadsiatich stupňov Celzia, čo zaručí rovnomerné vzchádzanie mladých rastlín. Mladé rastlinky sa objavujú pomerne neskoro, často to trvá až dva či tri týždne, kým uvidíš prvé zelené lístky.
Predpríprava pôdy a výsev zeleru
Najlepšie je pestovať zeler buľvový z predpestovaných priesad. Zeler stopkový sa pestuje pre svoje chutné stopky, stopkové zeler sa zväčša pestuje v hlinitých pôdach a vyžaduje pravidelnú závlahu. Pred výsadbou pôdu obohatíme organickým hnojivom alebo kompostom. Semienka zeleru potrebujú pre svoje klíčenie svetlo, preto ich vysievame na povrch a jemne zatlačíme, aby semienka zostali na povrchu. Nakoniec zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne utlačíme. Zavlažíme rozprašovačom. Rastliny rozsádzame jednotlivo, keď majú prvé pravé listy. Po zakorenení priesady prihnojíme. Rozsádzame ich vo vzdialenosti 6 × 6 cm od seba.
Konkrétne súvislosti s jednotlivými druhmi zeleru
- Buľvový zeler: pestuje sa pre podzemnú buľvu, dorastá do priemeru 10-15 cm a vyžaduje hlinitú pôdu; najlepšie sa mu darí v hnojivom substráte bohatom na dusík a horčík; výsadba po posledných mrazoch, s primeraným stredom medzi radosťami a jamkami, je kľúčová pre kvalitu hľúzy.
- Stopkový zeler: pestuje sa pre svoje chutné stopky, ktoré sa zbierajú vybielené; najlepšie mu vyhovuje hlinitá pôda obohatená o organické hnojivá; výsadba po máji a júni; vyžaduje pravidelnú závlahu a okopávanie.
- Listový zeler: pestuje sa na dochucovanie a do šalátov; možné aj v kvetináčoch, pričom výsadba je podobná buľvovému zeleru; zber listov postupný počas vegetácie; listy sa používajú čerstvé aj sušené ako korenie.
Prvé zálievky po výsadbe bývajú kľúčové; pôdu treba udržiavať vlhkú, nie premokřenú. Hnojenie: zeler potrebuje pravidelnú výživu, pri predpestovaní aj postranné výživy, a to najmä dusíkom. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť a znižuje potrebu častého zavlažovania. Zeler je rastlina s plytkým koreňovým systémom, a preto je dôležité udržiavať pôdu kyprú a chrániť ju pred suchom.
Výsadba a starostlivosť o sadenice
- Najlepší čas na výsadbu zeleru na jar je po posledných mrazoch; buľvový zeler sa zvyčajne vysádza v druhej polovici mája, keď už nehrozia mrazy a teploty neklesajú pod 14 °C; priesady by mali mať 4-6 pravých listov; jamky pre sadenice sa pripravujú s primeranou vlhkosťou a výsadbou koreňov.
- Korene skracujeme na približne 2 cm a nadzemnú časť o 1/3, aby sa podporil rast buľvy; po výsadbe rastliny dôkladne zalejeme odstátou vodou, aby sa pôda usadila a koreňom dostala vlhkosť.
- Ďalej udržiavame pôdu kyprú, pravidelne zavlažujeme, burinu pravidelne odstraňujeme; pri okopávaní neprihŕňame pôdu ku koreňom, aby sa zeler nedeformoval.
- Stopkový zeler zväčša vyžaduje zviazané stopky a ochranu pred sálavým teplom; buľvový zeler sa zasádza s extra opatrnosťou, aby korene nevykĺzli do hlbšieho substrátu a srdiečko zostalo nad úrovňou pôdy.
- Zeler vyžaduje pravidelnú závlahu počas celého vegetačného obdobia; v suchých a horúcich dňoch je potrebná veľmi vysoká vlhkosť; občasné prihnojovanie bylinnými výluhmi a Cereritom pomáha udržať živiny blízko buľvy.
Správne vykonané presadenie je pre rastlinu novým začiatkom, ktorý pri dodržaní všetkých pravidiel prebehne bez akýchkoľvek väčších komplikácií. Dodržanie optimálnej vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami je nevyhnutné pre ich zdravý vývoj a dostatočný prísun svetla. Pre buľvový zeler sa odporúča spon približne 40 × 40 cm, čo zabezpečí každej hľuze dostatok miesta na rozrastanie. Ak by si rastliny vysadil príliš nahusto, konkurovali by si v boji o živiny a vlahu, čo by viedlo k malej úrode.
Otužovanie a výsadba do záhrady
Otužovanie je kľúčová fáza prechodu rastlín z chráneného domáceho prostredia do vonkajších podmienok. Približne dva týždne pred plánovanou výsadbou začni priesady vynášať von, najprv len na pár hodín počas dňa do tieňa. Postupne čas strávený vonku predlžuj a vystavuj rastliny miernemu slnečnému žiareniu, aby si ich listy zvykli na intenzívne svetlo. Výsadba na trvalé miesto v záhrade sa zvyčajne uskutočňuje v druhej polovici mája, keď už definitívne pominulo nebezpečenstvo ranných mrazov.
Kľúčovým pravidlom pri výsadbe buľvového zeleru je uistiť sa, že ho nesadíš hlbšie, než rástol v pôvodnej nádobe. Srdiečko rastliny musí zostať nad úrovňou terénu, inak hrozí jeho hnitie. Po výsadbe každú rastlinu výdatne zalej odstátou vodou, aby sa pôda usadila a ku koreňom sa dostala potrebná vlhkosť. Prvá zálievka je kritická pre prijatie sadenice, preto na nej nešetri. Môžeš použiť stimulačný roztok na podporu zakoreňovania, ktorý urýchli adaptáciu na vonkajšie podmienky. Ak je v záhrade problém s krtmi alebo inými hlodavcami, do jamky môžeš vložiť jemné pletivo na ochranu koreňov.
Správne vykonané presadenie zabezpečí rastline nový začiatok a zdravý vývoj. Dávaj pozor na striedanie plodín, aby si predišiel únave pôdy a špecifickým chorobám. Zeler by sa nemal sadiť na tom istom mieste častejšie ako raz za štyri roky, najlepšie po plodinách hnojených hnojom. Dobrými susedmi pre zeler sú pór, fazuľa alebo kapustná zelenina, ktoré si navzájom nekonkurujú v nárokoch. Na záver výsadby je dobré označiť odrody, ak pestuješ viac druhov zeleru s rôznou dĺžkou vegetácie, aby si lepšie naplánoval zber a hodnotenie úspešnosti.
Choroby a škodcovia zeleru a ochrana
Choroby a škodce ohrozujú aj zeler. Septorióza sa prejavuje sivými škvrnami na listoch a neskôr odumiera. Fómová škvrnitosť postihuje korene ako malé hnedé škvrny a neskôr sa tvoria trhliny; vírusová mozaika spôsobuje žlté a biele mapy na listoch. Pochmurnatka mrkvová zafarbuje vňať do žlta a červena a zrýchľuje zlyhanie rastu. Preventívne je dôležité zabezpečiť cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelné odstraňovanie buriny. Proti voškám, húseniciam a háďatkám postupuje s chemickými aj ekologickými metódami výživy a ochrany; včasná kontrola je kľúčová, aby sa úroda neznehodnotila.
Zber a skladovanie, odrody a využitie
Správne dozretý zeler má krehkú a lámavú dužinu. Buľvy by mali mať priemer 10-15 cm; listy musia byť sviežo tmavozelené. Zeler ide zo zeme ťažšie než iné koreňové zeleniny; podberáme jemne a očistíme zeminou bez drvenia koreňov. Listy z nadzemnej časti odstránime, necháme iba srdiečko; staré alebo choré listy odstránime, ostatné môžu zostať alebo usušiť na dochutenie. Zeler sa skladovať dá v chladnom a vlhkom prostredí pri 1-2 °C; stopkový zeler je možné skladovať vo vode alebo v chladničke; listový zeler sa používa do šalátov a polôvok.
Najrozšírenejší je buľvový zeler, stopkový zeler uvedieme ako variant pre šťavnaté stopky; listový zeler sa používa primárne na dochucovanie a do šalátov. Zeler stopkový je výborný ako súčasť šalátov, polievok a mäsa; buľvový zeler sa pestuje aj v náročnejších podmienkach pre svoju buľvu, pričom je dôležité dbať na pravidelnú závlahu a striedanie plodín. Zeler je bohatý na vitamíny B, vitamín C, K a minerály ako draslík, vápnik a horčík; éterické oleje zeleru podporujú tráviaci systém a majú antibakteriálne účinky.