Staroveká biológia sa formovala z filozofie oddeľovaním racionálnych faktov od mýtov. Grécki a rímski učenci vytvorili prvé vedecké koncepty, ktoré ovplyvnili bádanie na dlhé stáročia. Zatiaľ čo Aristoteles a Theofrastos položili základy systematickej zoológie a botaniky, lekári Hippokrates s Galenom definovali princípy medicíny a anatómie. Dejiny biológie - 16. až 18. storočia predstavuje zásadný zlom v biologických vedách. Vďaka pitevným metódam a objavu krvného obehu vznikla moderná anatómia a fyziológia. Skonštruovanie prvých mikroskopov umožnilo vedcom pozorovať bunky a dovtedy neviditeľný svet mikroorganizmov.
Dejiny biológie - 19. Devätnáste storočie predstavuje kľúčové obdobie, kedy sa biológia vyprofilovala ako samostatná veda. Bunková teória zjednotila pohľad na stavbu organizmov a Darwinova teória prirodzeného výberu racionálne vysvetlila ich evolúciu. Zároveň došlo k definitívnemu vyvráteniu hypotézy o samoplodení. Dejiny biológie - 20. Dvadsiate storočie predstavuje obdobie, kedy sa sformovali kľúčové biologické disciplíny. Zatiaľ čo etológia priniesla systematický pohľad na správanie zvierat, moderná genetika exaktne definovala mechanizmy dedičnosti. Biológia skúma formy života, preto sa pre svoju komplexnosť člení na množstvo špecializovaných disciplín.
Rovnako dôležité sú hraničné a aplikované vedy. Získavanie nových vedeckých poznatkov v biológii vyžaduje prísne systematické postupy. Kľúčovú úlohu zohráva priame pozorovanie prírody a aktívne experimentovanie s nezávislými premennými. Tieto metódy umožňujú vedcom potvrdzovať alebo falzifikovať hypotézy a tvoriť komplexné teórie. Veda o živej prírode (bios - život; logos - veda), ktorá skúma formy živých sústav, ich vlastnosti, vzťahy medzi organizmami navzájom a medzi organizmami a ich prostredím.
Biológia sa delí na vedecké disciplíny ako botanika, zoológia, mikrobiológia a antropológia, a tiež na aplikované vedy - agronómiu, biotechnológiu, humánnu a veterinárnu medicínu. Aristoteles je tradične považovaný za zakladateľa biológie. Teória abiogenézy a prvý systém živočíchov od Aristotela ovplyvňovali ďalšie diskusie. Wiliam Harvey vysvetlil krvný obeh u človeka a predpokladal, že začiatkom života je vajíčko. Antony van Leeuwenhoek zostrojil prvý jednoduchý mikroskop a objavil baktérie, kvasinky a ďalšie mikroorganizmy.
Carl Linnaeus - zakladateľ binomickej nomenklatúry - opísal 7 300 druhov rastlín a zaradil človeka medzi primáty. Diela Systém prírody a Rastlinné druhy, 10. vydanie Systema naturae sú základy binomickej nomenklatúry. Dôležité sú aj ďalšie osobnosti: Jean Baptiste Lamarck, Charles Darwin, Johann Gregor Mendel a ďalší, ktorí formovali chápanie dedičnosti a evolúcie. Binomická nomenklatúra je systém dvojslovného názvoslovia druhov, kde prvé slovo označuje rod a druhé špecifický epiteton. Pomenovanie je zvyčajne latinizované a má slúžiť na celosvetovú jednoznačnú identifikáciu organizmu.
V ďalšom období pribudli medzinárodné kódexy nomenklatúry pre baktérie a prokaryot, a tiež sa uplatnil názvový poriadok v slovenčine. Slovosled v slovenčine je voľný, no riadi sa významovým, gramatickým a rytmickým činiteľom. Inverzný slovosled a pozičné varianty umožňujú zdôraznenie jadra východiska a vyjadrenie emocionálneho postoja. Vetosled je v slovenčine taktiež dôsledkom týchto pravidiel a v bežných súvetiach býva väčšinou voľný, no existujú pevné poradia, napríklad keď vedľajšia veta rozvíja nadradené podstatné meno.
V súčasnosti sa verejná komunikácia vedy stáva čoraz dôležitejšou. O vzdelávání a popularizácii vedy sa diskutuje v médiách a na verejných fórach; a aj keď 21. storočie je často označované ako storočie biológie, niektorí odborníci upozorňujú na potrebu multidisciplinárnych tímov a prepojenia akademickej obrody s priemyslom. Biotechnológia je definovaná ako využitie živých organizmov alebo ich častí na riešenie globálnych problémov ľudstva - zdravie, výživa a životné prostredie. Molekulárna biológia a -omiky menia prístup k zdravotnej starostlivosti prostredníctvom personalizovanej medicíny a diagnostiky s použitím širokej škály metabolitov a proteínov.
Darwin a darvinizmus - Zdenko Drdol
Veda a evolúcia sú v modernom myslení navzájom previazané. Teória evolúcie predstavuje centrálny koncept biológie, zatiaľ čo teória stvorenia nemá empirickú podporu a nedá sa testovať vedecky. Praktické poznatky v biológii vyúsťujú do primeraného využitia v zdravotníctve a biomedicíne, ktoré sú dnes často označované ako nové disciplíny. Pôvod života na Zemi a jeho vývoj sú predmetom intenzívneho výskumu, ktorý skúma nielen biologické, ale aj chemické a geologické súvislosti, pričom vedci zvažujú aj hypotézy o skorom svete RNA a možnostiach chemickej evolúcie.
Binomická nomenklatúra a globálne štandardy názvoslovia umožňujú jasnú identifikáciu organizmov po celom svete. Slovoslovné pravidlá a prístup k vetám ukazujú, ako formulovať vedecké poznatky zrozumiteľne a komplexne, pričom jadro poznania ostáva vždy previazané s pozorovaním a experimentom.