Obchodovanie s ľuďmi je jeden z najvýnosnejších nelegálnych biznisov. Podľa odhadov každý rok uviaznu v pasci priekupníkov milióny ľudí. Z nich sa podarí identifikovať približne 45-tisíc obetí ročne. Neziskové organizácie a ministerstvo vnútra bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi neustále. Aktivitami pri príležitosti Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi chcú upozorniť na závažnosť novodobého otroctva.
Rozsah a financiarie mechanizmy
„Obchod s ľudmi tu bol stále. Dnes to voláme novodobé otroctvo. Ide o utajený, medzinárodne organizovaný a sofistikovaný trestný čin.“ Napriek tomu, že máme informácie o tom, ako by mala potenciálna obeť vyzerať, je ťažko ju identifikovať. Zisk z obchodovania s ľuďmi sa pohybuje okolo 150 miliárd dolárov, pričom finančné prostriedky potrebné na zlákanie obete sú v hodnote asi desať eur. Na fiktívnu pracovnú ponuku reagovalo zo 700-tisíc oslovených 400-tisíc ľudí; na stránke chýbali informácie o práci či zamestnávateľovi sa následne zaregistrovalo 2 300 ľudí. Najčastejšou cieľovou krajinou vykorisťovaných Slovákov je Veľká Británia a s odstupom nasledujú Nemecko a Česká republika.
Prípadové scenáre a praktické postupy
„Po identifikácii potenciálnej obete obchodovania s ľuďmi zástupcovia IOM alebo ich partneri urobia s ňou riadený rozhovor.“ Počas akcií a razií sa objavujú prípady, kedy obete súťažia o reštruktúrované prostredie a chránené ubytovanie s utajenom adresou v prípade podania trestného oznámenia. Napríklad pri akcii v Rimavskej Sobote našli 11 obetí v zdanlivo neobývaných chatkách, čo viedlo k zadržaniu štyroch osôb a obvinením.
Odborníci upozorňujú, že dobrá časť obetí sú mladé osoby, napr. mladé ženy, ktoré opúšťajú detské domovy a sú veľmi ľahko naverbovateľné. Realita býva taká, že po prvý raz vidia veľkú sumu peňazí a okamžite minú peniaze, čo ich robí ľahko manipulovateľnými. Smetiská sú v prípade detí a mladistvých často neuveriteľne zložité a traumatizujúce.
Právny rámec a podpora obetí
Alexandra Malangone, právnička Ligy za ľudské práva, upozorňuje na súčasný právny stav na Slovensku, keď ani domáci ani cudzinci nemajú prístup k bezplatnej právnej pomoci v trestnom konaní. Liga preto pracuje na sieti advokátov, ktorí za symbolickú odmenu alebo zadarmo zastupujú obete obchodovania s ľuďmi pred súdmi. Monitoruje aj prístup sudcu alebo prokurátora voči obeti počas súdneho pojednávania.
„Obetiam ponúkame chránené ubytovanie s utajenom adresou v prípade, keď podajú trestné oznámenie a nie je pre nich bezpečné sa vrátiť,“ konštatovala Andrea Bezáková zo Slovenskej katolíckej charity (SKCH).
Najzraniteľnejšie skupiny a hlavné trasy
Najzraniteľnejšou skupinou sú Rómovia žijúci v sociálne vylúčených lokalitách. Najčastejším cieľom cesty sú Nemecko, Česká republika a Veľká Británia, pričom najčastejšie destinácie zahŕňajú mestá ako Peterborough, Sheffield, Leicester, Derby, Birmingham či Glasgow. Deti a mladí ľudia, najmä vo veku 11 až 13 rokov, sú vzhľadom na sociálne siete zvlášť zraniteľní. Fenomén spája viacero faktorov: chudoba, nízke vzdelanie a nedostatok pracovných príležitostí.
Prevencia a osveta
SKCH spolupracuje na zvyšovaní povedomia prostredníctvom interaktívnych besied a osvety na stredných školách. Cieľom je upozorniť na riziká a vyvolať citlivosť na problematiku. Dôležité je, aby ľudia nezatvárali oči pred dianím vo svojom okolí. Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi na Slovensku ponúka anonymnú a bezplatnú pomoc. V roku 2024 bolo identifikovaných 43 obetí, z toho 23 detí, pričom najviac zo Slovenska pochádzalo z Prešovského kraja (33 %).
Príbehy obetí a medzinárodné súvislosti
V globálnom meradle sa ročne stáva obeťou obchodovania s ľuďmi 700 tisíc až dva milióny osôb, pričom jednotlivé príbehy ukazujú mechanizmy náboru, izolácie a psychického nátlaku. Medzi konkrétne príbehy patria prípady ženy, ktorá bola nútená pracovať v baroch a kluboch v Nemecku a USA po tom, čo ju pred rokmi lákal falošný nábor a zmenou identity.
V určitom momente dochádza k vypršaniu platnosti falsifikovaných dokumentov a obeť sa snaží vymôcť si slobodu rôznymi spôsobmi, čo často konči krádežou alebo políciou. Spolu s prípadmi vyšetrujú aj zahraničné únie a poskytujú orientáciu pôsobenia obchodníkov s bielym masom. Nedávne prípady v Európe a USA ukazujú, že obchodníci často manipulujú identitou a pasmi a využívajú rôzne trasy cez štáty, čo sťažuje identifikáciu a vyšetrenie.
Holandský súd odsúdil muža zo skupiny obchodujúcej s bielym masom na dvadsať rokov za mučenie a vydieranie migrantov, ktorým zabezpečoval cestu do Európy a poskytoval falošné doklady. Zraniteľné osoby sa často stretávajú so sexuálnym vykorisťovaním a nútenou prácou v kluboch a priemyselných objektoch v zahraničí.
Ukážkové dáta a súčasné trendy
V roku 2012 bolo na Slovensku identifikovaných 40 obetí obchodovania s ľuďmi; v roku 2024 ide o 43 identifikovaných obetí. Z vyššie uvedených čísel možno usúdiť, že tendencia stúpa, najmä v súvislosti s hospodárskou krízou a snahou ľudí hľadať prácu v zahraničí. Väčšinu obetí tvoria ženy, približne 80 percent, pričom veková skupina 18 až 25 rokov je najviac ohrozená.
Rizikové signály a čo robiť
- Zmeny v pracovných podmienkach, absencia výplat, zadržanie pasov.
- Izolácia a náhle zmeny v správaní osoby po príchode do zahraničia.
- Podpora a kontakt s policíou alebo ambasádou v prípade podozrenia.
- Vyhľadávanie pomoci u neziskových organizácií a verejnej siete.
Podľa polície je dôležité upozorniť na riziká, pretože mnoho prípadov zostáva nepotrestaných alebo identifikovaných iba čiastočne. Ochrana obetí a rýchla identifikácia sú kľúčové pre minimalizáciu traumy a zvýšenie šancí na návrat domov.