Antibiotiká v mäse: informácie, riziká a kontrola

Kontrola rezíduí antibiotík nie je jednorazovou aktivitou, ale súčasťou každodennej práce veterinárnych inšpektorov. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR ubezpečuje spotrebiteľov, že hydinové mäso uvádzané na slovenský trh je pravidelne a systematicky kontrolované na prítomnosť zvyškov (rezíduí) antibiotík. Veterinárni inšpektori každý deň kontrolujú, či sa v potravinách nenachádzajú zvyšky antibiotík.

ŠVPS priblížila, že vzorky odoberajú veterinárni inšpektori príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ. Výsledky kontrol v rámci národného plánu kontroly sú jednoznačné - v roku 2025 bolo analyzovaných 129 vzoriek hydinového mäsa zameraných iba na kontrolu rezíduí antibiotík. Vo všetkých prípadoch boli výsledky vyhovujúce a nebola zistená prítomnosť rezíduí antibiotík.

Prečo sú antibiotiká v mäse problém

Viaceré štúdie potvrdili, že antibiotiká z „dopovaných“ zvierat prešli do organizmu človeka cez mäso, mlieko či vajcia. Vedci upozorňujú na fakt, že tento efekt sa prenáša aj na ľudí. Až 80% vyprodukovaných antibiotík je použitých pre zvieratá. Majú dvojitú úlohu: chránia zvieratá pred možným ochorením a neuveriteľne zvyšujú ich hmotnosť.

Odborníci tvrdia, že vplyv to má. Výskumy, ktoré by dokázali, ako vplýva niekoľkoročné užívanie malých dávok antibiotík na zdravie človeka, nie sú. Lekári vedia zatiaľ presne pomenovať jeden negatívny efekt, a tým je rezistencia na antibiotiká, ktorú nazvali časovanou bombou. Podľa Stanislava Stuchlíka z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského antibiotiká v potravinách nepriamo ohrozujú človeka. „Antibiotiká v potravinách môžu vyvolávať vznik rezistentných baktérií, ktoré doteraz rezistentné neboli. Na ochorenia, ktoré sa dali predtým liečiť štandardnými antibiotikami, už tieto lieky nestačia,“ hovorí Stuchlík.

„Pri rozšírenom používaní antibiotík nielen u ľudí ale aj pri chove zvierat si často môžete zakúpiť mäso, ktoré obsahuje zvýšené hladiny antibiotických či iných látok. Takéto mäso by sa síce na pultoch predajní nemalo objavovať ale často sa tak deje, najmä u výrobcov a predajcov s nižšou kvalitou. Preto je veľmi dôležité zakupovať potraviny u výrobcov či predajcov, ktorí sa snažia predávať kvalitné potraviny, ktoré ľudskému organizmu neškodia ale práve naopak pomáhajú,“ povedal nutričný špecialista Ing.

Zdravotné následky konzumácie mäsa s rezíduami antibiotík

Michal Piják, internista - hepatológ: Konzumáciou jedla s antibiotikami sa priamo nepoškodzujú orgány, do budúcnosti to však na ne vplyv má. Ak sa pacient znova stretne s mikróbom a dostane antibiotiká, môže sa to prejaviť alergickou reakciou alebo autoimunitnou chorobou. Alergická reakcia môže byť akútna, zničí pečeň alebo obličku, alebo môže viesť k chronickej chorobe týchto, prípadne iných orgánov, napríklad k artritíde či zápalu kĺbov.

Tibor Hlavatý, gastroenterológ: Tak ako pri všetkých liekoch aj užívanie antibiotík môže mať vedľajšie účinky. Medzi spoločné pre väčšinu antibiotík patrí narušenie mikrobiálnej rovnováhy na slizniciach a koži, ktoré sa potom prejavuje hnačkami alebo rôznymi kvasinkovými infekciami či ženskými problémami. Výskyt vedľajších účinkov stúpa s dĺžkou užívania. Okrem toho majú jednotlivé antibiotiká špecifické vedľajšie účinky. Niektoré sú „ťažké“ na obličky, iné na žalúdok.

Profesor Vladimír Krčméry: „Ak jeme mäso kontaminované antibiotikami alebo ovocie a zeleninu, ktorá obsahuje stopy antibiotík, riziko rezistencie je vyššie. Každý si nosíme približne 10 miliárd mikroorganizmov, keď ich pošteklíte nízkymi dávkami, za 48 hodín vzniknú rezistentné mutanty.“

Globálny a európsky kontext používania antibiotík v živočíšnej výrobe

Nitrofurány sú veterinárne liečivá - antibiotiká, ktoré sa od päťdesiatych rokov používali v chove hospodárskych zvierat všade na svete predovšetkým ako výborný prostriedok proti bakteriálnym črevným infekciám. Nitrofurány sú v Európskej únií dnes zakázané, pretože v odborných kruhoch ich považujú za látky potenciálne vyvolávajúce génotoxicitu a rakovinu u ľudí a zvierat. Odborníci odhadujú, že pred zákazom používania nitrofuránov v Európskej únii ním bolo ošetrovaných až 17% ošípaných.

V rámci EÚ bolo prijatých viacero legislatívnych opatrení, ktoré posilňujú reguláciu a kontrolu antimikrobiálnych látok v primárnej produkcii potravín. Antibiotiká na prevenciu vzniku infekčných ochorení zvierat sa v Európskej únii nepodávajú. Lieky sa majú nahrádzať správnym chovom, dodržaním welfare, správnou výživou a starostlivosťou. Od roku 2002 v EÚ platí, že antibiotiká u potravinových zvierat sa nesmú podávať preventívne. „Podávanie antibiotík u zvierat je na základe diagnózy, ktorú postaví veterinárny lekár.

Vo väčšine krajín sveta však prakticky neexistuje regulácia na užívanie antibiotík u zvierat. Znepokojivý je vývoj v krajinách so stredným príjmom na obyvateľa, akými sú Brazília, Čína a India. Hoci India patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu. Spotreba antibiotík v týchto štátoch je 2- až 4,5-násobne vyššia ako na Slovensku!

Škandály, riziká a štatistiky

O tom, že zneužívanie antibiotík v chovoch hospodárskych zvierat nie je zanedbateľný problém, poukazuje zoznam európskeho systému varovania RAPID ALERT, ktorý zverejňuje všetky problémy týkajúce sa zdravotnej neškodnosti potravín. Reziduá veterinárnych liečiv sa vyskytujú na druhom mieste, hneď za chemickými látkami. Boli zistené v bravčovom mäse, v jahňacom mäse, v hovädzom mäse, v mliečnych výrobkoch, v kurčatách, v kačiciach, v morkách, v rybách a v krevetách.

V roku 2010 použili poľnohospodári na celom svete viac ako 63 tisíc ton antibiotík. Vedci upozorňujú, že zvýšený dopyt po mäse a lacné výrobné náklady môžu viesť k vyššiemu používaniu antimikrobiálnych liekov. Podľa niektorých odhadov môže kontinuálne zvyšovanie spotreby antibiotík v živočíšnej výrobe prispieť k nárastu rezistencie a zhoršeniu účinnosti liekov u ľudí.

Regulácia, kontrola a slovenský prístup

Na Slovensku podlieha predaj veterinárnych antibiotík prísnej kontrole. Všetky antimikrobiálne veterinárne lieky sú viazané na predpis. Prístup k nim majú len oprávnené subjekty a ich použitie podlieha štátnej kontrole. Spotreba liekov sa 2-krát ročne elektronicky hlási Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR (SVPS SR), čo zaručuje transparentnosť a presné sledovanie. Vzdelávanie veterinárov, študentov a kontrolórov v oblasti zodpovedného použitia antibiotík a prevencie antimikrobiálnej rezistencie (AMR) je súčasťou národného plánu.

Slovensko v porovnaní s mnohými štátmi EÚ si drží zodpovedný a udržateľný prístup k používaniu antibiotík. Mnohé slovenské farmy dokážu zabezpečiť zdravý chov bez zbytočného zásahu antibiotík - a existujú aj také, ktoré nepoužívajú antibiotiká vôbec. Slovenské farmy dosahujú vynikajúce výsledky v oblasti minimalizácie použitia antibiotík, avšak slovenský spotrebiteľ napriek tomu často uprednostňuje lacnejšie mäso z krajín s niekoľkonásobne vyššou spotrebou liekov.

Dohľad v Slovenskej republike zabezpečuje Štátna veterinárna a potravinová správa. Lekárne vedú evidenciu o vydaných liekoch, poľnohospodárske družstvá tzv. ambulantnú knihu. Európska komisia aj pre Slovensko vyčlenila pre tento rok balík peňazí, ktoré sú určené práve na kontrolu antibiotík v mäse. „Do mesiaca spustíme tento monitoring a chceme ho robiť na celom území Slovensko,“ tvrdí Jozef Bíreš.

Prevencia a odporúčania pre spotrebiteľa

Čo môžeme urobiť? Uprednostňujte slovenské produkty: Podporujte domácich farmárov, ktorí dbajú na kvalitu a minimalizáciu používania antibiotík. Čítajte etikety: Zaujímajte sa o pôvod mäsa a hľadajte informácie o spôsobe chovu zvierat. Vyberajte si bio produkty: Ekologické farmy majú prísne pravidlá týkajúce sa používania antibiotík. Posilňujte svoju imunitu: Dbajte na zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa vyváženú stravu, dostatok pohybu a kvalitný spánok.

„Najprirodzenejšie krmivá sa dajú nájsť na ekologických farmách. Ich zvieratá priemyselné krmivá vôbec konzumovať nesmú. Musia mať iba krmivá dorobené na samotnej farme. V teplejších mesiacoch žijú na pasienkoch. Na ekologickej farme sa žiadne aditíva používať nemôžu,“ pripomína dôležité pravidlá ekologického chovu.

Čo robiť pri obavách

• Kupovať od overených dodávateľov a preferovať lokálne a bio produkty.
• Sledovať informácie od ŠVPS SR a Úradu verejného zdravotníctva SR o výsledkoch kontrol.
• Podporovať legislatívne a kontrolné opatrenia, ktoré zvyšujú transparentnosť a zodpovednosť v oblasti používania antibiotík v chove zvierat.

Riziká do budúcnosti

Ak sa tento problém nebude riešiť, do roku 2050 môže zabiť až 10 miliónov ľudí na celom svete. Odvtedy, čo sa objavili obavy ohľadom antibiotík, ich niektoré spoločnosti odstránili z mäsa. Ako si vybrať kvalitné kuracie mäso? Pozrite sa, čo si treba všímať pri ich kúpe. Najnovšie, jeden z najznámejších fastfoodov vyhlásil, že chystá zmeny: v priebehu dvoch rokov by mal používať vo svojich pokrmoch kuracie mäso bez prítomnosti antibiotík, ktoré majú vplyv na ľudské telo.

„Ľudia sú stále bohatší a chcú jesť viac mäsa. Spotreba antibiotík, ktorými sú kŕmené zvieratá, predstavujú závažnú hrozbu pre ľudstvo. Keďže konzumujeme veľa mäsa, človek si postupne zvyká na antibiotiká a stáva sa rezistentnejším voči nim,“ upozorňujú odborníci.

Je dôležité si uvedomiť, že ak nebudeme kupovať slovenské mäso, o niekoľko rokov budeme odkázaní len na dovozové mäso z krajín, kde sa antibiotiká používajú vo veľkej miere. Preto je podpora zodpovedných výrobcov a prísna kontrola potravín kľúčová pre ochranu verejného zdravia.

tags: #obrazok #maso #antibiotika #vtip