Neodmysliteľnou súčasťou slávnostne prestretého štedrovečerného stola sú vianočné oblátky - prvý chod štedrej večere so symbolickým posvätným významom. Úkony spojené s prípravou a pečením oblátok majú veľmi starú tradíciu, ktorá korení v tradícii oblátkových hostií - liturgického omšového chleba v podobe oblátkových hostií v kresťanskej liturgii.- PhDr. Katarína Nádaská, PhD.
Stará tradícia a úloha učiteľov
Staré oblátky sa piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Vypracovalo sa cesto primeranej konzistencie, aby sa neroztekalo, ale zase nesmelo byť ani príliš husté, oblátka by sa neupiekla dobre. Oblátnice boli pripomínali kliešte a vážili okolo 5 kg. Z vnútornej strany boli biblické výjavy súvisiace s Vianočným obdobím. Ešte v 19. storočí si každá rodina objednávala presný počet oblátok u rechtora. Deti mu priniesli múку, prípadne vajcia - každý toľko surovín koľko kusov oblátok si rodina objednala. Hotové oblátky žiaci spolu s vinšami roznášali po rodinách. Za oblátky dostal učiteľ od každej rodiny drobnú výslužku v podobe naturálií alebo surovín potrebných na prípravu štedrej večere.
Kúpeľné oblátky ako sladká história relaxu
Koľko kúpeľné oblátky siahajú? Legendy hovoria o tom, že pôvod kúpeľných oblátok siaha do osemnásteho storočia. Oblátky sa piekli v kúpeľných mestách Trenčianske Teplice, Mariánske Lázně a ďalších, kde ich výroba spolu s učiteľskou a duchovnou tradíciou vytvárala unikátny kultúrny mix. Najznámejšie kúpeľné oblátky spolu s ďalšími sladkosťami sa rozšírili do Berlína a až na cisársky dvor.
Legenda o Teplách a história Bayerovcov
Prvý historicky zdokumentovaný príbeh o vzniku oblátok súvisí s rodinou Bayerovcov z Karlových Varov. Barbara Naslerová, Nemka, zavŕšila receptúru oblátok v penzióne Weißen Taube, a keďže do Karlových Varov prichádzali hostia spoza hraníc, oblátky sa rozšírili do ďalších miest. Po jej smrti ju syn Karl rozšíril predaj až do Európy. Od roku 1895 sa oblátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou.
Iná verzia: Mariánske Lázně a rodinné dielne
V Mariánskych Lázňach sa výroba oblátok rozšírila okolo roku 1856. Za „otca“ oblátok sa považuje Karel Reitenberg, ktorý v dome vyrábal ročne až 500 tisíc kusov oblátok. Postupom času pribúdali učni a pekári, ktorí sa učili remeslu; medzi nimi aj František Wittmayer. Ďalšou významnou rodinou boli Homolkovci, Josef Homolka, ktorý priniesol receptúru na čokoládové oblátky.
Košické vianočné zvyky a štedrová večera
Košické zvyky z obdobia 1922 opisujú, ako ľudia na Štedrý večer postia a pripravujú obálegy a bobáľky spolu s oblátkami. Na stole sa objavujú aj hubová polievka, ryba s zemiakovým šalátom, opekance s makom alebo orechmi. Oblátky sú okrúhle alebo oválne a bývajú zdobené náboženskými motívmi. Každý región a dedina má svoje špecifiká: od rozdávania po vinše a koledy až po rozloženie obilia a obľúbenú oblátku na stole pre štedru večeru.
Výroba a recepty vianočných oblátok dnes
Oblátky sa vyrábajú pomocou špeciálnych strojov; existujú domáce elektrické pekáče oblátok a stroje pre profesionálne použitie. V domácnosti sú dostupné okrúhle aj eliptické formy s viac ako 80 vzormi. Elektrická forma je z kovovej zliatiny, má pevné spodné a výklopné horné platne a termostat na udržiavanie teploty. Cena elektrických oplátkovačov začína približne na 25 eur a končí na 300 eur. Trubičky sa vyrábajú rolovaním horúcej oblátky pomocou drevenej paličky. V dnešnej dobe sa oblátky pečú aj doma, pričom základné suroviny ostávajú: hladká múka, mlieko, cukor, vanilkový cukor, žĺtka a maslo. Môžu sa pridať koreniny ako škorica pre lepšiu arómu.
Recepty na vianočné oblátky - tradičné aj moderné verzie
- Základný recept: hladká múka špeciál 00, kryštálový cukor, vanilkový cukor, vajce alebo žĺtok, mlieko, olej. Postup: všetky suroviny mixovať, odstáť, piecť na forme a nechať vychladnúť.
- Recept s vlažným mliekom a rozpusteným maslom: mlieko, cukor, rozpustené maslo, múka, žĺtka; cesto nechať odpočívať cez noc; pláta na formu a plniť.
- Recept s rascou a soľou: mlieko, olej, voda, žĺtok, rasca, soľ a múka. Nechať odpočívať 24 hodín v chladničke.
Príbeh Sedity a ďalšie slovenské oblátkové tradície
Príbeh Sedity sa spája s obdobím pred približne 70 rokmi, keď sa výroba oblátok, perníkov a sušienok rozvíjala v rámci slovenského potravinárskeho priemyslu. Zariadenia spojili prevádzky zo Slovenska a do roku 1965 vznikli recepty ako oblátky s arašidovou náplňou a obvodovým máčaním. Dnes sa oblátky vyrábajú v objemoch vyše 57 miliónov kusov ročne a napríklad Milu, Kávenky, Horalky či Venčeky pozná množstvo Slovákov aj za hranicami.
Kúpeľné oblátky: pôvod, symbol a tradičný význam
Kúpeľné oblátky majú hlboké korene v slovenskej kuchyni a kultúre. Základnými surovinami sú múka, vajcia, cukor a maslo; príprava býva často rodinnou tradíciou. Oblátky sa tradične podávajú s kávou alebo čajom a svojou krehkou textúrou a jemnou chuťou dotvárajú atmosféru Vianoc a sviatočných chvíľ. Pôvod oblátok siaha do stredoveku, kedy slúžili pri náboženských oslavách a ich posvätný význam pretrvá až dodnes.
Použitie a súčasná prax
Dnes sa oblátky pečú väčšinou v elektrických oblátkovačoch a okrem klasických oblátok sú populárne aj trubičky. Oblátky sa dnes často kupujú na vianočných trhoch alebo sa pečú doma, kde vznikajú krásne rodinné tradície a spoločné pečenie. Tiež sa používajú ako darčeky a sú súčasťou tradičného štedrovečerného menu, ktoré zahŕňa med, cesnak a iné doplnky podľa regiónu.
Okrem toho treba poznamenať, že oblátky sa kedysi piekli na otvorenom ohni a v kovových kliešťoch s vyrytými náboženskými motívmi a biblickými výjavmi na vnútornej strane. Dnes majú modernú podobu a udržiavajú posvätný a symbolický význam ako základ Štedrej večere na Slovensku a v Českej republike.
- Vianočné oblátky sú tradičným jedlom Štedrej večere a symbolizujú jednotu rodiny.
- Náboženský motív a posvätný význam zostávajú súčasťou tradičného pečenia.
- Moderné technológie uľahčujú prípravu a umožňujú tvorbu vlastných vzorov a plnení.