Plytváme už síce menej ako pred piatimi rokmi, ale aj tak každý Slovák ročne vyhodí priemerne sto kilogramov potravín. Kým potravinový odpad v prvovýrobe mierne poklesol, domácnosti vyhadzujú približne o kilogram jedla viac ako pred piatimi rokmi. V porovnaní s inými Európanmi sme ešte šetrní. Napríklad Belgičania alebo Dáni vyhodia ročne okolo 250 kilogramov potravín na hlavu. Najmenej potravinového odpadu majú Slovinci a Chorváti.
Na Slovensku pritom minieme na potraviny približne 20 percent rodinného rozpočtu, potraviny sú u nás najdrahšie spomedzi krajín V4. Podľa dát WOOD&Company si asi 16 percent ľudí každý druhý deň nedopraje poriadny obed. Prečo vyhadzujeme toľko potravín, keď nás trápia ich ceny? Dôvodov je niekoľko, nie všetky dokážeme ovplyvniť. Je tu však jeden, ktorý ovplyvniť môžeme a aj by sme mali, pretože to nikto iný za nás neurobí. Ide o úpravu našich spotrebiteľských návykov.
Ako znižovať plytvanie potravinami v domácnosti
To znamená spôsobu, ako, čo a koľko nakupujeme a tiež ako potraviny uskladňujeme. Napríklad správne uskladnenie chleba a pečiva zníži plytvanie týmito výrobkami až o 40 percent, uvádza portál Euractiv. Najčastejšie sa u nás vyhadzujú zvyšky uvareného jedla - tie vyhadzujú takmer dve tretiny (65 percent) z tých respondentov, ktorí uviedli, že v domácnosti potraviny vyhadzujú.
Spoločnosť OZV ENVI - PAK ešte roku 2021 priniesla aj ďalšie alarmujúce dáta. V koši často končí aj chlieb a pečivo (vyhadzuje ich 35 percent) a čerstvé ovocie či zelenina (20 percent). Ľudia, ktorí vyhadzujú potraviny do odpadu, ich vyhadzujú hlavne preto, že sa jedlo pokazilo (68 percent).
Ľudia pritom do odpadu vyhadzujú aj potraviny, ktoré sú často ešte dobré. Nerozumejú totiž informáciám uvedeným na obaloch. Mnohé potraviny však netreba okamžite vyhadzovať. Spotrebitelia si veľmi často mýlia dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby. Potraviny, kde je uvedený dátum minimálnej trvanlivosti, môžete jesť aj po tomto dátume.
Naučme sa správne skladovať potraviny podľa odporúčaní na obale (hlavne ovocie a zeleninu). Vákuované potraviny predĺžia čerstvosť potravín. Keď napríklad šalátovú uhorku spracujeme hneď, ako ju prinesieme domov, kúpme nebalenú uhorku. Ak potrebujeme, aby vydržala dlhšie, vyberme si balenú. Do chladničky skladujme potraviny podľa teplotných zón: vrchné poličky sú určené na syry, vajcia, maslo; v stredných poličkách skladujme mliečne výrobky, údeniny, polotovary a na spodných poličkách potraviny, ktoré sa rýchlejšie kazia (uvarené jedlo, mäso).
Pri varení využívajte kreativitu. Z potravín môžete spotrebovať aj rôzne zvyšky a odrezky. Môžete z nich spraviť polievku, pridať ich do rizota alebo k cestovinám. Objavujte nové recepty (z hlúbikov zeleniny, zo šupiek či vňate). Prezreté ovocie a zeleninu použite na prípravu smoothies či do koláčov.
Chlieb vo vajci a jeho pôvod
Chlieb vo vajci (nazývané aj bundáš kenír v maďarčine) vznikol z francúzskeho pain perdu („stratený chlieb“). Už v antike robili jeho jednoduchú obdobu z chleba, ktorý namočili do mlieka a potom ho vypražili v oleji. Neskôr sa na to začali používať vajcia. Najpopulárnejší bol v období stredoveku, keď bol často servírovaný aj ako príloha ku hlavným jedlám. V Anglicku sa nazýva poor knights („chudobní rytieri“), v USA a Kanade je označenie French toast („francúzsky toast“). V nemecky hovoriacich krajinách má viacero názvov, najznámejší je Arme Ritter („chudobní rytieri“).
Na chlieb vo vajci sú potrebné plátky chleba, vajcia, mlieko, soľ a olej na vyprážanie. Vajcia sa rozšľahajú s mliekom a soľou a do vaječného základu sa namočia plátky chleba, ktoré sa potom dajú na zohriaty olej na panvici. Podáva sa tiež na sladko, vajce s mliekom sú ochutené cukrom, škoricou, vanilkou a muškátovým orieškom.
Energetické potreby, živiny a vyvážená strata z potravy
Každé ľudské telo má vlastnú energetickú potrebu, ktorá sa líši v závislosti od veku, pohlavia, dennej aktivity a ďalších faktorov. Vedieť si správne nastaviť a dodržať požadovaný energetický príjem si vyžaduje znalosť potravín a základných princípov fungovania tela. V súčasnosti platí, že veľa ľudí sa snaží nastavovať pomer živín tak, aby vyvážil príjem bielkovín, sacharidov a tukov, pričom nadmerný príjem jednej zložky môže viesť k hormonálnej nerovnováhe a metabolickým problémom.
Ovocie, zelenina a vláknina predstavujú veľmi malú energetickú časť z príjmu živín. Jedna šálka bobuľovitého ovocia (cca 100 g) predstavuje približne 50 kcal. Ideálny denný príjem zeleniny je asi 2x jedna miska, pričom listová zelenina je v porcii 30-50 g a dusená zelenina 50-100 g. Bielkoviny by mali tvoriť približne 1-1,5 g na kg aktívnej telesnej hmoty, pričom nadbytok bielkovín môže viesť k premene na glukózu a k nerovnováhe. Denný príjem sacharidov by vo väčšine prípadov nemal presiahnuť 100 g/deň, pričom dynamicky sa mení podľa tréningovej intenzity.
Tuky by mali tvoriť dôležitú časť energetického príjmu, ideálne v kvalite PUFA, MUFA a SAFA, s dôrazom na kvalitné tuky a vyvážený pomer. PUFA by nemali tvoriť viac ako 18% energetického príjmu; zamerajte sa na MUFA a SAFA tuky, ako sú olivy, avokádo, orechy a kokosový olej. Esenciálne omega-3 a omega-6 tuky by sa mali udržiavať v rovnováhe, aby sa predišlo zápalom a metabolickým problémom. Nutričná ketóza môže byť prospešná pre športovcov, ale treba ju robiť pod dohľadom a bez extrémov.
Botanické vs. kulinárske vnímanie ovocia a zeleniny
Definícia ovocia a zeleniny sa líši medzi botanikou a kulinárstvom. Botanicky je ovocím plod kvitnúcich rastlín, často sladkej chuti, ktorý obsahuje semienka alebo jadierka. Zelenina zahŕňa širokú škálu rastlín s pevnou konzistenciou a zvyčajne bez sladkej chuti. Medzi plodovú zeleninu patria paradajky, papriky a tekvice; medzi ovocie často patrí melón, avokádo alebo olivy z botanického hľadiska ovocie, hoci sa v kuchyni spracúvajú ako zelenina. Paradajky, tekvica či cuketa môžu mať sporné zaradenie, čo viedlo až k súdnemu sporu v roku 1893 o tom, či paradajky podliehajú dani z ovocia alebo zo zeleniny.
Rovnako aj ďalšie plody ako olivy alebo avokádo sa zaradzujú na základe botanických či kulinárskych kritérií; olivy sú ovocím, hoci sa často používajú ako korenie a doplnok slaných jedál, avokádo je plod hruškovca amerického a predstavuje širokospektrálne využitie v kuchyni.
Infografika: Ako zostať bez zbytočného odpadu a efektívne uskladniť potraviny
Video: Chlieb vo vajci - klasika a moderné úpravy
Najlepší domáci chlieb, bez ošatky, bez rozkvasu, skoro bez roboty -jednoduchý recept Žienky domácej
Praktické tipy na každodenné používanie potravín
- Uprednostnite čerstvé ovocie a zeleninu v sezóne a skladujte ich podľa návodu na obale.
- Využite zvyšky na polievky, rizoto a cestoviny; skúšajte nové recepty zo zvyškov a vňate.
- Po otvorení balení preferujte balené potraviny, ktoré dlhšie vydržia.
- Dátum minimálnej trvanlivosti nie je vždy signálom na vyhodenie - niektoré potraviny sú bezpečné aj po tomto dátume.
- Vytvorte si týždenný plán nákupu a skladovania, aby ste minimalizovali zvyšky.
Chlieb vo vajci ostáva tradičným a obľúbeným jedlom aj v našich končinách: je jednoduchý a rýchly, vhodný na rýchlu večeru alebo raňajky a dá sa pripraviť z bežných surovín, ktoré ľahko nájdete doma. Pôvod tohto jedla ukazuje, ako starý chlieb môže získať nový život a zároveň ponúkať výživovo hodnotný a chutný pokrm.