Paprika je kráľovnou letnej záhrady a zároveň jednou z plodín, pri ktorých sa oplatí byť o krok vpred - najmä v prvých týždňoch života rastlinky. Znie to jednoducho - a ono to aj jednoduché je. No keď sa spraví správne, dokáže to urobiť prekvapivý rozdiel: rastliny sa „podržia“, lepšie využijú priestor, často vytvoria stabilnejší koreňový systém a v záhone pôsobia jednotnejšie.
V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Pestovaniu priesad sa venuje takmer polstoročie a v aktuálnej ponuke má približne 40 druhov zeleninových priesad. Pestovanie papriky je proste klasika. Spolu s paradajkami tvoria nerozlučný tandem, bez ktorého by letná záhrada ani chlieb s maslom snáď nemohli ani existovať. Patrí k najčastejšie pestovaným zeleninám u nás a v našich končinách má i celkom slušnú pestovateľskú históriu. Hoci paprika patrí medzi najobľúbenejšie a najvšestrannejšie druhy zeleniny, väčšina z nás sa k nej dostane len v supermarkete. Vypestovať si vlastnú papriku v záhrade alebo na balkóne však nie je nemožné. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na pestovanie papriky, od výsevu semien až po zber úrody, s dôrazom na dve odlišné skúsenosti a tipy pre úspešné pestovanie.
Prečo pestovať papriku?
Nič sa nevyrovná chuti papriky, ktorú ste si sami vypestovali. Na výber máte nespočetné množstvo odrôd, veľkostí, farieb, tvarov a chutí a už len samotný výber je vzrušujúci. Navyše, pestovanie papriky nie je zvlášť náročné, no ak chcete dosiahnuť čo najvyššiu produkciu, mali by ste starostlivosti o rastlinky venovať pozornosť.
Mať čerstvé zeleninové raňajky priamo z balkóna, to vám neponúknu asi ani drahé exotické destinácie. Pestovanie zeleniny na balkóne zrelaxuje rodičov a zo skúseností viem, že ku konzumácii zeleniny pritiahne aj detičky. Vytvoriť takúto balkónovú zelenú špajzu môže byť tvorivá dielňa pre celú rodinu. Papriky určite patria na každý slnečný balkón. Zvlášť teraz, keď máte možnosť vysadiť si špeciálne odrody. Ak sa rozumne nakombinujú plodiny, dokážete celý šalát vyskladať z vlastných zdrojov: listové šaláty ako základ, do toho zmes byliniek, tri farby paradajok, tri farby paprík, uhorka - to sa na každom slnečnom balkóne dá. Aj na tom najmenšom.
Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby. Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek, medzi ktoré patrí napr. Scorpion, Jalapeno alebo Habanero.
Odrody papriky
Ak sa neviete rozhodnúť, akú odrodu papriky budete pestovať, máme pre vás prehľad niekoľkých najobľúbenejších z nich:
- Kápia - Lungy F1: Odroda s vyšším vzrastom, vhodná na sterilizovanie.
- Kápia - Raduza F1: Tmavvočervená paprika vhodná na priamu konzumáciu, sterilizáciu, plnenie a pečenie.
- Amyka F1: Veľmi skorá odroda so stredným vzrastom, vhodná na priamu konzumáciu a plnenie.
- Amy: Paprika nižšieho vzrastu s chutnými a šťavnatými plodmi bielo-zelenej farby.
- Slovakia: Skorá odroda vhodná na priamy konzum, sterilizovanie, pečenie a plnenie s príjemnou arómou.
- Rubika F1: Odroda stredného až vyššieho vzrastu, vhodná na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch so sladkými plodmi.
- Alma paprika: Maďarská národná špecialita so žltozelenými plodmi jabĺčkovitého tvaru.
- Paprika PCR: Skorá odroda vhodná na rýchlenie aj skoré poľné pestovanie s aromatickými a šťavnatými plodmi.
- Chilli - Scorpion: Odroda zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najpálivejšia na svete s plodmi s typickým škorpióním chvostíkom.
- Chilli - Jalapeno: Pálivé papričky s vysokou úrodnosťou, vhodné na zaváranie, výrobu pást a omáčok.
- Chilli - Habanero: Odroda s pôvodom v Mexiku, zaujímavá príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.
Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek, medzi ktoré patrí napr. Scorpion, Jalapeno alebo Habanero.
Výsev papriky
S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť. Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete.
Nevysievajte preto príliš zavčasu, druhá polovica februára a začiatok marca sú pre papriku optimálne. V tomto období je už dlhší deň a viac svetla, čo rastlinám prospeje. Existujú však aj výnimky - skoršiu sejbu vyžadujú čili papričky s dlhou vegetáciou. Najskorším výsevom je vhodné zaistiť prisvetľovanie. Dnes už sú na trhu dostupné cenovo prijateľné LED zdroje s vysokým výkonom a lacnou prevádzkou.
Bytové podmienky nie sú na pestovanie priesad ideálne. Problémom je pomerne vysoká teplota a nedostatok svetla. Rastliny potrebujú na optimálny rast teplotu 22 °C počas jasného dňa a okolo 15 °C v noci. Pri zamračenom počasí je dobré držať teplotu nižšie. Práve rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou je podstatný pre kompaktný rast priesad. Ak je aj nočná teplota nad 20 °C, rastliny sú slabé. Skleník, prípadne parenisko sú na pestovanie priesad podstatne lepšie, hoci ranné teploty klesnú pod 10 °C. Papriky sú navyše špecifické tým, že na klíčenie vyžadujú naozaj vysoké teploty, optimálne 26 až 30 °C, ktoré v byte dosiahnete len ťažko. Dá sa k nim však aspoň priblížiť. V čase klíčenia až do objavenia klíčnych lístkov je svetlo druhoradé. Nádoby s výsevmi preto umiestnite do najteplejšej časti bytu, pokojne na horné skrinky kuchynskej linky alebo do kúpeľne na podlahové kúrenie. Na svetlo ich preneste hneď, ako sa objavia prvé „háčiky“ klíčnych lístkov.
Rastúce priesady polievajte opatrne, ideálne 2- až 3-krát za týždeň. Paprika nemá rada premokrenie.
Sadenie priesad papriky
Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už tri mesiace od výsevu. Ak chcete sadiť papriky von do záhrady, odporúča sa tak robiť niekedy v druhej polovici mája. V prípade, že chcete sadiť papriku do fóliovníka, tiež sa odporúča urobiť tak až v druhej polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mrazy.
Miesto, kam plánujete papriku vysadiť, je potrebné vopred pripraviť a pôdu prekypriť. Vysádzajte silné rastlinky v spone minimálne 40 centimetrov. V prípade, že sadíte papriky s veľkými plodmi, vhodné je vedľa rastliniek umiestniť drevené tyčky, ktoré budú slúžiť ako opora.
Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz. Skúsenejší pestovatelia paprík si priesady pestujú zo semienok. Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie a výsledok nemusí byť vždy uspokojivý. Semienka paprík kúpite vo všetkých záhradkárskych potrebách alebo si ich môžete odložiť z predchádzajúcej úrody. Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.
Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal.
Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne.
Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp.
Sadenie papriky po dvoch: Áno alebo nie?
Sadenie papriky po dvoch je jednou z najdiskutovanejších tém medzi záhradkármi, či už ide o pestovanie na záhrade, vo fóliovníku alebo na balkóne. Niektorí na túto metódu nedajú dopustiť a tvrdia, že takto paprika lepšie rodí, iní ju naopak považujú za mýtus, ktorý môže rastlinám uškodiť. V tomto článku sa pozrieme na to, čo naozaj znamená sadiť papriku po dvoch, ako to ovplyvňuje úrodu a aké sú najčastejšie chyby, ktorým sa treba vyhnúť.
Prečo sa vôbec uvažuje o sadení papriky po dvoch?
Sadenie papriky po dvoch znamená, že do jednej jamky vysadíte dve priesady papriky. Tento spôsob sa v niektorých záhradníckych kruhoch považuje za spôsob, ako zvýšiť výnos na jednom mieste, najmä tam, kde je obmedzený priestor - typicky v skleníkoch, fóliovníkoch alebo na malých záhonoch.
Zástancovia tejto metódy tvrdia, že:
- Rastliny si vzájomne vytvárajú mikroklímu, čím sa znižuje výpar vody a zvyšuje vlhkosť pôdy.
- Papriky sa navzájom podopierajú, čo môže zabrániť lámaniu stoniek.
- Pri správnej starostlivosti môže paprika z každej rastliny priniesť dostatok plodov, aby paprika rodila bohato.
Na druhej strane, kritici poukazujú na riziká súvisiace s konkurenciou o živiny a svetlo, čo môže negatívne ovplyvniť vývoj rastlín, najmä ak nie sú zabezpečené optimálne podmienky.
Sadenie papriky priesady: Je lepšie po jednej alebo po dvoch?
Sadenie papriky priesady je kritickým momentom v celom procese pestovania. Priesady by mali byť silné, zelené, s dobre vyvinutým koreňovým systémom a ideálne už otužilé.
Ak sa rozhodnete pre sadenie papriky po dvoch, zvážte:
- Dostupnosť živín - pôda musí byť kvalitná, kompostovaná a pravidelne hnojená. Dve rastliny odoberajú dvojnásobok živín.
- Dostupnosť svetla - papriky nesmú byť príliš blízko, inak si budú tieniť listami.
- Rozstupy - hoci sú dve rastliny v jednej jamke, medzi jednotlivými jamkami treba dodržať väčší rozostup (min. 40-50 cm).
- Zálievka a vetranie - vo fóliovníkoch je nevyhnutné zabezpečiť pravidelný prísun vody a vzdušné prúdenie, aby sa predišlo plesniam a iným chorobám.
S čím sadiť papriku? Paprika si výborne rozumie napríklad s bazalkou, cibuľou či mrkvou. Naopak, vyhnite sa vysádzaniu pri paradajkách - konkurujú si o živiny.
Odporúčanie sadiť paprikové priesady po dve je staré niekoľko desiatok rokov. Vychádzalo sa z toho, že rastliny sa navzájom podopierajú a výhonky sa v menšej miere vylamujú pod hmotnosťou ťažkých plodov. Takmer každý záhradkár dnes už papriky vyväzuje v riadku motúzom, čím sa vylamovaniu zabráni najefektívnejšie. V takomto prípade nie je sadenie po dvoch priesadách potrebné, no nič tým ani nepokazíte.
Ak chcete mať z dvojíc maximum, vysaďte k sebe dve rovnako silné priesady a doprajte im po výsadbe pravidelnú výdatnú zálievku. Ak máte zdravé priesady a dodržíte rozostupy, áno - sadenie papriky po dvoch sa oplatí veľmi často. Je to jednoduchý pestovateľský trik, ktorý vie zlepšiť štart rastlín, stabilitu aj celkový dojem zo záhona.
Rovnakú odrodu sadíme do jednej jamky, pretože paprika je samoopelivá, takže sa dobre kríži s inými odrodami. Ak máte radi experimenty, týmto spôsobom môžete získať novú odrodu.
Paprika je rastlina súťaživá a spoločné zasadenie dvoch sadeníc ich podnieti k boju o priestor a urýchli tak vývoj a prinesie hojnejšiu úrodu. Ak je v záhrade málo miesta, výsadba 2 sadeníc paprík do jednej jamky je výbornou možnosťou pre takmer 1,5-násobok úrody vypestovanej na rovnakej ploche.
Dve papriky vysadené v jednej jamke vyžadujú pravidelné a poctivé hnojenie.
Paprikový ker je krehký a jeho výhonky sa môžu zlomiť silným vetrom a pod hmotnosťou plodov. Paprika rastúca v pároch je pre seba istým krytom aj oporou.
Existuje niekoľko spôsobov, ako pestovať papriku týmto spôsobom. Do jednej nádoby môžete zasiať 2 semená. To uľahčí neskoršie presádzanie rastlín. Ale nie všetky semená vyklíčia. Počas presádzania je možné zasadiť dve sadenice do jedného kvetináča. Alebo zasaďte dve staršie sadenice na trvalé miesto do zeme.
Pri správnej starostlivosti môže paprika z každej rastliny priniesť dostatok plodov, aby paprika rodila bohato.
Má sadenie papriky po dvoch naozaj zmysel? Odpoveď nie je jednoznačná, pretože sadenie papriky po dvoch môže byť úspešné, ak sú splnené správne podmienky - kvalitná pôda, dostatok priestoru, živín, svetla a pravidelnej starostlivosti. V menšom fóliovníku môže tento spôsob dokonca pomôcť zvýšiť úrodu na ploche. No ak zanedbáte zálievku, hnojenie alebo rozostupy, môžu si rastliny navzájom konkurovať a výsledok bude opačný.
Výsadba a starostlivosť krok za krokom
Príprava pôdy
Vhodná pôda dokáže urobiť veľa s úrodou vašej papriky. Na výsadbu papriky zvoľte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, no a v prípade, že to tak nie je, pohnojte ju kompostom alebo vhodným hnojivom.
Otužovanie sadeníc pred výsadbou
Predtým, ako vysadíte sadenice papriky von, je vhodné ich postupne vystavovať vonkajším podmienkam. To im pomôže prispôsobiť sa a zmena prostredia nebude pre ne taký šok. Stačí ich po oteplení na pár hodín premiestniť zvnútra von, približne tri až štyri dni pred plánovanou výsadbou.
Sadenie
Paprika má rada teplo, preto by ste ich mali sadiť von až vtedy, keď už nebudú hroziť nočné mrazy. Ak je to možné, vysádzajte papriku von vtedy, keď je vonku trochu pod mrakom. Ako sme už spomenuli, vysádzajte rastliny vo vzdialenosti aspoň 40 centimetrov od seba. V prípade, že sadíte rastliny s veľkými plodmi, myslite na oporu pre ne a umiestnite k nim drevený kôl. Takto by malo vyzerať napríklad pestovanie papriky kápia, ktorá je známe mäsitými a ťažkými plodmi.
Zaujímavou možnosťou je sadenie papriky po dvoch rastlinách do jednej jamky. Takto sa budú rastliny navzájom podopierať a zároveň sa zabezpečí lepšie opeľovanie.
Polievanie
Na polievanie papriky je vhodné používať vodu, ktorá by nemala byť chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako je aktuálna teplota pôdy. Preto je dobré používať na zalievanie papriky odstátou vodou, ideálne dažďovou. Zálievka by mala byť v období veľkých horúčav pravidelná a dostatočná. V prípade, že žijete vo veľmi teplých oblastiach, môžete použiť okolo rastlín mulčovaciu kôru alebo slamu, ktorá bude regulovať vlhkosť aj teplotu pôdy. Paprika sa často pestuje aj na čiernej netkanej textílii, ktorá tiež plní tieto funkcie, a okrem toho pomáha aj udržiavať okolie papriky bez buriny.
Keď je žiadúce dennodenné presušenie pôdy slniečkom, je potrebná aj každodenná zálievka. V najhorúcejších dňoch sa môže stať, že dokonca dvakrát denne. Napriek tomu, aká podstatná je vlaha, nie je vhodné umiestňovať rastlinky na miesta, kde by boli vystavené dažďu. Pri nekontrolovanom prelievaní rastliny chorľavejú. Ak chcete ušetriť trochu času, zabezpečte si samozavlažovací kvetináč.
Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
Kedy je dobré polievať? Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.
Kedy a ako hnojiť
Okrem toho, že by ste mali pôdu okolo papriky pravidelne prekyprovať, nemali by ste zanedbávať ani hnojenie v čase vegetácie. V období vegetácie je možné dodávať k paprike síran amónny vo forme liadku. V prípade, že pestujete papriku v nádobách, je možné použiť organické granulované hnojivo s uvoľňovaním potrebných živín. Niekedy sa môže stať, že rastlinám papriky chýba vápnik, v dôsledku čoho vznikajú na plodoch škvrny alebo dochádza k zasýchaniu špičiek plodov. Ak si toto na plodoch všimnete, je vhodné pridať paprike vápnik prostredníctvom listovej výživy. Hnojenie priesad papriky vonku a papriky zasadenej v skleníku sa od seba nijako nelíši, platí tu to isté.
Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Môžete používať rôzne podomácky vyrobené zákvasy, ale to by asi nepotešilo vašich susedov. Najpraktickejšie sú prírodné tekuté hnojivá. Ich aplikáciu začíname už dva týždne po presadení sadeníc.
Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
Vylamovanie papriky a trhanie kvetov
Ak chcete dosiahnuť lepšiu úrodu, odporúča sa odtrhnúť prvé kvety. Tie totiž mladú rastlinku papriky vyčerpávajú a rastlina venuje energiu práve im a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina bude mať možnosť zosilnieť a následne vám prinesie viac kvalitných plodov.
Prečo sa to robí? Odstránením prvého kvetu sa rastlina stimuluje k silnejšiemu rastu a tvorbe viacerých bočných výhonkov. Výsledkom môže byť vyšší počet plodov.
Kedy sa vylamovanie papriky odporúča:
- Pri skorých odrodách a pri pestovaní vo fóliovníku, kde je dostatok tepla a svetla.
- Keď je rastlina ešte malá a nechceme, aby predčasne kvitla.
Nevylamujte však papriku bezdôvodne - ak je rastlina silná a dobre zakorenená, prvý kvet môže zostať. Vylamovanie papriky má zmysel len vtedy, keď chceme dosiahnuť robustnejší rast pred kvitnutím.
Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní rajčiakov, nie je potrebné. Vhodné však je z porastu odstraňovať rastlinné zvyšky - polámané listy či výhonky, pretože môžu byť príčinou rôznych chorôb papriky.
Choroby a škodcovia
Tak, ako väčšina rastlín, ktoré si doma pestujeme, aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a napadnúť ju môžu viaceré druhy škodcov. Okrem toho môže papriku potrápiť aj slnečný úpal, ktorý vzniká napríklad aj pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia. Príčinou však môže byť aj náhla zmena počasia, keď sa po niekoľkých zamračených dňoch náhle oteplí a svieti prudké slnko.
Poďme sa pozrieť na najčastejšie choroby a škodcov, ktoré môžu papriku poškodiť.
- Vädnutie papriky: Najčastejšie sa stretávame s fuzáriovým alebo so sklerocíniovým vädnutím papriky. Fuzáriové vädnutie je typické hnednutím cievnych zväzkov. Ide o hubovité ochorenie, ktoré do rastliny preniká cez korene poškodené vysokou hladinou živín. Tá je spôsobená prehnojenou pôdou. Pre sklerocíniové vädnutie papriky sú typické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. Táto choroba sa môže po rozpade pletív rastliny dostať do pôdy a aj niekoľko rokov môže byť zdrojom infekcie pre ďalšie plodiny pestované na tomto mieste. Tento typ vädnutia je typický pre vlhké a zle vetrané rýchliarne - skleníky a fóliovníky.
- Stolbur papriky: Choroba papriky, ktorá sa prejavuje prejavuje sa žltnutím listov a následným vädnutím a odumretím celej rastliny. Ochorenie prenášajú cikádky, preto je vhodné rastliny postriekať proti tomuto hmyzu.
- Suchá škvrnitosť: Prejavuje sa ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Niekedy tieto škvrny prejdú až do stavu hniloby. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny. Často sa ochorenie objavuje pri pestovaní papriky na pôde s vysokým obsahom draslíka a dusíka.
- Vošky: Vošky sú pre papriku veľmi nebezpečné, pretože môžu rastlinu papriky zničiť vo veľmi krátkom čase. Rastline napadnutej voškami zožltnú a opadajú listy. Na paprike sa najčastejšie objavuje voška broskyňová a voška rešetliaková, ktoré je možné vyhubiť vhodnými postrekmi.
- Molice: Molica skleníková známa aj ako biela muška, môže potrápiť hlavne papriku pestovanú v skleníku alebo fóliovníku. Škodí tým, že cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá láka rôzne druhy čerňoviek. Vhodné je napadnuté rastliny postriekať prípravkom na to určeným.
Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne.
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze.
Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny. Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín. Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať. Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu. Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Čo sa stane, keď zasadíte dve sadenice papriky do jednej jamky vedľa seba? Budete prekvapení!
Existuje jeden spôsob výsadby papriky umiestnením dvoch sadeníc do jednej jamky. Ako a prečo sa to vlastne takto robí?
Paprikový ker je krehký a jeho výhonky sa môžu zlomiť silným vetrom a pod hmotnosťou plodov. Paprika rastúca v pároch je pre seba istým krytom aj oporou.
Pestujte tie NAJLEPŠIE papriky v nádobách v 5 jednoduchých krokoch
Zber a skladovanie plodov
Plody papriky môžete zbierať pri niektorých odrodách už zelené, ale môžete počkať aj na to, keď sčervenajú, v prípade niektorých odrôd zožltnú alebo získajú oranžovú farbu. Vtedy sú plody sladšie a chutnejšie. Vhodné je oberať ich tak, že plody odstrihneme, aby náhodou pri trhaní nedošlo k poškodeniu rastliny. Zbierať plody môžeme 3 až 4 mesiace po výsadbe. Čo sa týka skladovania, pri teplote 12 až 14 stupňov plody vydržia bez problémov aj dva týždne. V prípade, že ste mali veľmi bohatú úrodu papriky, môžete si ju zavariť do sladkokyslého nálevu alebo pripraviť papriku v oleji.
Kedy je správny čas na zber?
Prvá spomínaná je zrelosť, kedy plody narastú do plnej veľkosti a začína sa so zberom. Botanická nastáva neskôr, keď sa plody vyfarbia, získajú vyšší obsah cukrov a dozrejú semená. Napríklad zelené papriky trháme v technologickej zrelosti. Ak ich necháme na rastline dlhšie, zmenia farbu na oranžovú až červenú.
