Múka od slovenského výrobcu sa stáva pre mnohých ľudí strašiakom. Po škandále s kontaminovaným obilím z Ukrajiny, ktoré skončilo v mlyne v Kolárove, prepukol medzi zákazníkmi strach, či múka, ktorú kupujú v obchodoch, nie je nebezpečná.
Panika sa začala šíriť po tom, ako sa v českých predajniach Kaufland objavila na pultoch akciová múka VitaFlora pochádzajúca z mlynu v Kolárove. Ľudia prostredníctvom sociálnych sietí šírili varovania pred jej kúpou a navzájom sa vyzývali, aby po nej nesiahali.
Problémové ukrajinské obilie si nakúpil Mlyn Kolárovo. Štát dočasne zablokoval predaj všetkých obilnín i múk z Ukrajiny a už niekoľko týždňov robí plošné kontroly po celom Slovensku. Ukrajinská pšenica so zvýšeným množstvom zvyškov pesticídov, na ktorú upozornil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, bola zachytená v najväčšom slovenskom výrobcovi múk - Mlyne Kolárovo. Minister takisto varoval, že ak testy potvrdia možné negatívne vplyvy na zdravie ľudí, podnik ju bude musieť na vlastné náklady zničiť. Šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš potvrdil, že zdravotná nebezpečnosť pšenice bola preukázaná a musia ju zlikvidovať. Odhalenej problémovej pšenice je jeden a pol tisíca ton.
Mlyn Kolárovo však tvrdí, že daná múka je vyrobená zo slovenskej, nie ukrajinskej múky. „Dodávateľ Mlyn Kolárovo pri múke VitaFlora potvrdil 100% slovenský pôvod suroviny a zaslal nám aj protokol s výsledkami laboratórnych testov,“ uviedla hovorkyňa českej siete predajní Kaufland Renata Maierl. Napriek tomu sa však rozhodli múku zo svojich pultov stiahnuť ako preventívny krok. Vyhotoviť si dali aj vlastné laboratórne testy.
Slovenskí inšpektori informácie o múke rozposlali po Európe prostredníctvom Európskeho systému rýchleho varovania. „SZPI toto preverila napriek tomu, že notifikácia nespomínala Česko ako miesto určenia predmetnej nevyhovujúcej šarže múky. Kontrolou v teréne bolo potvrdené, že predmetná nevyhovujúca šarža múky sa na trhu v Česku nenachádza.“
Znepokojenie sa objavilo aj medzi zákazníkmi spomínanej siete predajní na Slovensku. Kaufland však zákazníkom odkázal, že múka na našich pultoch je v poriadku. „Od dodávateľa Mlyn Kolárovo, a.s. sme si vyžiadali zaslanie výsledkov analýz vzoriek obilia použitého do produktov v spotrebiteľskom balení (analýza vzoriek obilia použitého do produktov v spotrebiteľskom balení bola vykonaná v akreditovanom skúšobnom laboratóriu).“
ŠVPS SR robí aktuálne kontrolu všetkých múk v SR.
Pred pár dňami sa začala šíriť informácia, že múka od spoločnosti Mlyn Kolárovo je vyrobená z ukrajinského obilia s nebezpečnými pesticídmi. Zatiaľ čo slovenské štátne orgány tvrdili jedno, spoločnosť iné. Mlyn Kolárovo, patriaci rodine Vargovcov, v ktorom slovenskí štátni inšpektori našli pšenicu so zvýšeným obsahom zvyškov pesticídov, dnes uistil, že všetky jeho výrobky v malospotrebiteľských baleniach, ako aj výrobky balené pod značkami obchodných reťazcov sú vyrábané iba zo slovenskej pšenice. Mlyn hovorí, že prekročenie noriem na pesticídy, ktoré zistili kontrolóri, ani zďaleka nie je také dramatické, ako opisovali niektoré médiá. Tie informovali až o 1 000-percentnom prekročení normy. No v skutočnosti aj slovenské hlásenie do výstražného systému EÚ ukazuje, že prekročenie je iba 160-percentné. Aktuálne platné normy sa len nedávno výrazne sprísňovali.
Člen predstavenstva mlynu Kolárovo Levente Varga v rozhovore tvrdí, že múka v malospotrebiteľskom kilogramovom balení pod firemnou značkou či pod privátnymi značkami reťazcov nebola zomletá z ukrajinského obilia. V minulosti ste spracúvali slovenské obilie. Už aj v minulosti boli roky, keď sme nakupovali obilie z Českej republiky alebo z Maďarska. Išlo o menšie množstvá ako teraz pri nákupe ukrajinskej pšenice. Tej sme kúpili 16-tisíc ton. Pre každý mlyn je dôležité, aby cena pšenice s dopravou bola čo najnižšia. Na západnom Slovensku sú podmienky na pestovanie vynikajúce a aj krátke dopravné trasy, nemáme dôvod hľadať obilie inde. Keď však v dôsledku počasia jeho kvalita nedosahovala úroveň, akú sme potrebovali, kúpili sme obilie v ČR.
Mlyn Kolárovo sa bráni aj tým, že k dnešnému dňu má od štátu k dispozícii iba výsledky analýzy prvej vzorky, zatiaľ čo výsledky rezervnej a rozhodujúcej vzorky stále nemá. „Preto vyvodenie dôsledkov voči nám považujeme za predčasné,“ informuje v stanovisku Mlyn Kolárovo. Firma vraj s ministerstvom pôdohospodárstva plne spolupracuje a problémová dodávka obilia v objeme 1 500 ton ostáva zablokovaná v jeho skladoch.
Firma pritom sumarizuje, že dohromady nakúpila od vlaňajšieho leta 16-tisíc ton obilia pôvodom z Ukrajiny. Podnik zdôraznil, že ukrajinské obilie nakupoval iba preto, že vlani po invázii Ruska na Ukrajinu sa celý svet obával nedostatku obilia aj múk. Firma sa tak chcela predzásobiť. Mlyn uisťuje, že za iných okolností nakupuje všetko obilie iba zo Slovenska. Firma sa háji aj tým, že pšenica a všeobecne obilie z Ukrajiny je vo svete známe svojou vysokou kvalitou.
Španielsko podľa kolárovskej firmy nakúpilo do dnešného dňa 4,8 milióna ton ukrajinského obilia, Taliansko 1,9 milióna ton, Holandsko 1,7 milióna ton či Turecko 3 milióny ton.
Majiteľ mlyna Varga pre Denník E dodal, že kauza s ukrajinským obilím na nich zatiaľ obchodne nemala väčší vplyv.
„Zákon prikazuje podnikom, aby mali svoje suroviny bezpečné. Každý výrobca musí mať zavedené veľmi prísne systémy kontroly,“ uviedla riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová.
Kolárovský mlyn reaguje, že aj on sám základné kvalitatívne parametre ukrajinskej pšenice otestoval vo vlastnom laboratóriu a zložitejšie testy na zvyšky pesticídov a iné parametre si dal hneď viackrát preveriť v externom akreditovanom laboratóriu. No zároveň priznal, že na zvyšky pesticídov neexistujú rýchlotesty.
Od ľudí zvnútra potravinárskej brandže sa Denník E dozvedel, že testovanie surovín je limitované jeho dosť vysokou cenou. Je bežné, že podniky si zaplatia iba preverenie suroviny od úplne nového obchodného partnera. Kompletné testovanie zrnovín i olejnín z Ukrajiny donedávna nerobil ani štát. Od leta minulého roka boli kontroly iba náhodné.
Vzor žiadosti o vydanie sprievodného osvedčenia EUR. a sprievodné osvedčenie EUR. pre uvedený tovar.
Vzor AI. Tento účel. A adresa vývozcu, t.j. sa tovar nepredáva do zahraničia. Identifikačné číslo (DIČ), uvádza sa do pravého horného rohu. Nemá pridelené daňové identifikačné číslo, uvádza identifikačné číslo (IČO). Dokladu a v pravej časti celkový počet použitých súborov tlačív. Je v danom poradí prvý.
Vzor BII. Ložné listy Vypĺňa sa pri režime tranzit. Ložných listoch alebo obchodných zoznamoch. Uvedený údaj môže byť číselný a najviac osemmiestny. Čiary ani iné interpunkčné znamienka. T.j. Písmenami kód krajiny obchodu podľa zoznamu kódov krajín uvedených v prílohe č. Sa tovar do zahraničia nepredáva. A adresa deklaranta. Zástupcu pri nepriamom zastúpení sa uvedú údaje o zástupcovi (IČO). Identifikačné číslo ani daňové identifikačné číslo, uvádza sa rodné číslo. Krajina odoslania/vývozu Vypĺňa sa pri režime tranzit. Názov krajiny, z ktorej sa tovar vyváža alebo odosiela. Krajinou vývozu alebo odoslania je posledná z týchto krajín. Sa. Sb. Zahraničného príjemcu zásielky). Poslednou známou krajinou, do ktorej bude tovar dodaný. Č. 22. Nevypĺňa sa pri režime tranzit. Č. 22. Tovar naložený v okamihu podania písomného colného vyhlásenia. Č. 22. Prostriedku sa neuvádzajú pri poštovej preprave a preprave vedením a potrubím. Kontajner Uvádzajú sa kódy podľa prílohy č. Prekračujúceho hranice Ľavá časť odseku sa nevypĺňa. Č. 22. V sprievodnom doklade o cene tovaru. Kódy mien sú vyznačené v prílohe č. 22. Tri desatinné miesta. Ak sa za tovar platí alebo inkasuje v slovenských korunách, uvádza sa číslo 1. Druh obchodu Uvádzajú sa kódy uvedené v prílohe č. Tovaru cez štátnu hranicu Slovenskej republiky. Podľa použitého druhu dopravy kódom uvedeným v prílohe č. Dokladu. Prípadne údaj "VOĽNE". Pridanej hodnoty. Názvom, chemickou značkou, obchodným označením a podobne. S presnosťou na tri desatinné miesta. Na poradie ich priloženia k jednotnému colnému dokladu. Uvádzať v tomto odseku poradové číslo položky tovaru. Tohto odseku zľava sa uvádza doplnkový kód podľa § 20 Colného zákona. Č. 16 k Colnému zákonu. Položky tovaru (z odseku 31 jednotného colného dokladu a doplnkového tlačiva). Kódov krajín je uvedený v prílohe č. 22. Alebo preukázať, uvedie sa kód "UN". Nevypĺňa sa pri režime tranzit. Kilogramoch s prípadným zaokrúhlením nahor pri hmotnosti menšej ako 1 kg. Miesta od 0,5 nahor. 999 999). Obal) a s ostatnými obalmi (vnútorné a obchodné obaly). Zariadení, napríklad kontajnerov, prepravných skríň. Tovaru jej hrubá hmotnosť, t.j. položkám sa uvedie v tomto odseku iba čistá hmotnosť príslušnej položky. Bližšie vymedzuje colne schválené určenie. Určenie. Zoznam kódov je uvedený v prílohe č. Tovaru uvedenej v odseku 31 jednotného colného dokladu a doplnkového tlačiva. Ako 1 kg. A desatinné miesta od 0,5 nahor. Údaj. Pri rádioaktívnych látkach sa v tomto odseku uvádza číslo 1. Hmotnosť tovaru bez akéhokoľvek obalu. C), ak sa tieto doklady týkajú písomného colného vyhlásenia. Uvedie v celých merných jednotkách s prípadným zaokrúhlením vždy nahor. Dokladu alebo doplnkového tlačiva. Odpíše z celkového povoleného množstva. Kódy týchto licencií a k nim príslušné množstvá odpísaného tovaru. Uviesť v zátvorke. V pravej časti odseku pred časť označenú "Kód O. Územie Slovenskej republiky. Styk. Časť s označením "Kód O. Za ním číslo predloženého dokladu. V colnom sklade alebo pri skončení tohto režimu. Pridelil colnému skladu.
Najemno pomletá múka z pšenice.
Jeden z najrozšírenejších a najuniverzálnejšie použiteľných typov múk - „slniečková múka“, ktorá nesmie chýbať v žiadnej kuchyni. Našou špeciálnou technológiou mletia dosiahneme veľmi jemnú zrnitosť, ktorá zaručuje, že cesto z našej múky bude mäkké a hladké.
Sme rodinný podnik z Kolárova, kde už od roku 1994 spracúvame regionálne obilie na kvalitné múky a zmesi značky Vitaflóra. Naše „slniečkové“ múky poznajú nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej a východnej Európe. Veríme v poctivú prácu, domácu surovinu a chuť, na ktorú sa môžete spoľahnúť každý deň. Dbáme na kvalitu a bezpečnosť v každom kroku výroby.
Vážení zákazníci, neustále sa snažíme zabezpečiť pre Vás správnosť a aktuálnosť informácií o našich produktoch. Informácie o produktoch si môžete prečítať na webových stránkach alebo etikete výrobku. Upozorňujeme, že zobrazený vizuál môže byť len ilustračný a môže sa líšiť od skutočného vzhľadu.
Rôzne druhy múky.
Z múky pripravíte chlieb, koláče, cestoviny a množstvo ďalších dobrôt. No viete, ktorá múka je na čo najlepšia? Na koláče sa najčastejšie používa hladká alebo polohrubá múka, zatiaľ čo na chlieb je ideálna špeciálna chlebová múka.
Kde kúpiť kvalitnú múku?
Ak hľadáte kvalitnú múku, existuje niekoľko možností:
- Biomila Rudník na Myjave - pestujú vlastnú špaldu v bio kvalite, 25kg balenie zrna bio špaldy za 36,60 eur (v januári 2018), doprava pri objednávke nad 60 eur zdarma.
- Mlyn Štúrovo - informácie o predávaných druhoch múk, bio kvalite, zasielaní poštou a odberu na predajni nájdete v kuchárskej knihe Kváskovanie 2 - poklady z vašich kuchýň, str. 46-49.
- Ekologická farma Rábcakapi Biokertészet és Biomag Malom Kft.
Medzi ďalšie firmy zaoberajúce sa výrobou mlynských výrobkov patria:
- Mlyn Pohronský Ruskov, a.s.
- MLYN ŠTÚROVO, a.s. - prevádzka Štúrovo
- PENAM SLOVAKIA, a.s. Nitra
Ostatné firmy:
- Agro farma - Zoltán Ďurčík Halič
- BIOMILA spol. s r. o. Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice
- K.K.V. - UNION, s.r.o. - Mlyn Laura Lehnice Bratislava
- Martinský mlyn - MUDr. Miroslav Hruška Martin
- Mlyn Kolárovo, a. s. Kolárovo
- Mlyn Špačince - Ing. Libor Bínovský Špačince
- MLYN TRENČAN spol. s r. o. Trenčianska Turná
- MLYN ZRNO - Miroslav Grznár Veľké Hoste
- MPC CESSI a.s. Spišská Nová Ves
- Poľnohospodárske družstvo SOKOLCE Sokolce
- ROĽNÍCKY MLYN, s.r.o.
Podľa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozefa Bíreša je aktuálne zanalyzovaných 26 druhov múk z Mlyna Kolárovo, všetky vzorky boli v poriadku. Nevyhovujúce výsledky analýzy sa týkali 1500 ton ukrajinskej pšenice, ktorú v kolárovskom mlyne zachytila ŠVPS v polovici apríla.
Majiteľ a zakladateľ Mlyna Kolárovo Tibor Varga tiež potvrdzuje, že už dlhšie nekupujú novú ukrajinskú pšenicu. „Až do novej úrody máme nakúpený dostatok pšenice aj od slovenských farmárov.“
Firma vysvetľuje pochybenie pri prijatí ukrajinskej pšenice s nadmerným obsahom zvyškov pesticídov aj sprísňovaním noriem. Chemikália chlorpyrifos v ňom síce dosiahla množstvo 0,026 miligramu na kilogram, zatiaľ čo aktuálne povolené množstvo podľa noriem predstavuje iba 0,010 miligramu na kilogram, no ešte pred pár rokmi bolo povolené množstvo tejto látky až 0,050 miligramu na kilogram. Mlyn ďalej informuje, že chlorpyrifos sa bežne používa vo viac ako sto krajinách sveta.
Mlyn sa bráni aj tým, že problémové obilie bolo pôvodne uvoľnené na trh domácimi kontrolnými orgánmi.
