Pizza [čítaj: picca] je jedlo z cesta talianskeho pôvodu. Typicky je tvorené tenkým cestom kruhového tvaru, na ktorom je zmes paradajkového pretlaku a ďalších prídavných pochutín a potravín podľa receptu, ako napr. olivy, sardinky, šampiňóny, cibuľa, saláma, ančovičky. Tvar, ani hrúbka nie sú pravidlom. Prvý dokumentovaný výskyt pojmu pizza sa datuje okolo roku 1000 a to v dialekte z okolia talianskeho Neapolu. Pizza sa považuje za pôvodný pokrm roľníkov z oblasti Kampánia pri Neapole. Avšak dôkazy pečenia ploských tenkých bochníkov kysnutého cesta na horúcom kameni pochádzajú ešte z čias Etruskov, obývajúcich okrem iného i taliansku oblasť. Na takúto placku cesta sa zvykli položiť rôzne oblohy z dostupných potravín a nazývali to focaccia.
O pár storočí neskôr sa iniciatívy pri vynachádzaní pizze chopili Gréci a skúsili položiť potraviny nie už na upečené cesto, ako to robievali Etruskovia, ale na čerstvo vyťahanú placku a zapiekli to spolu. Napokon Rimania pri dobyvateľských aktivitách v Európe sa na svojom ťažení v Grécku obslúžili zabehnutou technológiou a začali vhadzovať prvé prototypy pizze do pecí v celom Taliansku. Dokonca Cato, žijúci v rokoch 234-149 pred Kr., opisuje grécku špecialitu - čo je typ prvej pizze: tenké kruhové cesto s olivovým olejom, medom, korením, pečené na kameni.
Takto sa v rôznych podobách experimentovalo s pizzou (a jej rôznymi názvami) až do obdobia veľkého prevratu v jej príprave: do roku 1520, kedy boli do Talianska privezené prvé paradajky (rajčiaky) z Južnej Ameriky. Prevrat v technológii pizze bol pozvoľný, keďže Európania považovali južnú Ameriku a všetko z nej v prvých rokoch za jedovaté. Avšak vďaka patrí odvážlivcom, ktorí sa nebáli experimentovať s rajčinami. Chudoba v okolí Neapolu v tom čase tiež napomohla, pretože cesto s lacnými rajčiakmi (ktorým sa začalo v Taliansku dobre dariť) bolo jednoduché, cenovo prístupné a navyše chutné pre pospolitý ľud.
Jedlo sa rýchlo rozšírilo, ale na prvú pizzeriu si muselo ľudstvo počkať až do roku 1820, kedy v Neapoli a nazývala sa „Marotte“. Prvé dodávky pizze robil Raffaele Esposito v roku 1889 z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzaiolo v Neapole a to pre kráľa Umberta I. a jeho manželku kráľovnú Margheritu, ktorí ňou boli nadšení. Esposito piekol tri druhy pizze, a to v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozarellou a bazalkou. Či to bolo naozaj kvôli chuti alebo kvôli patriotistickej kráľovnej Margharite, nevedno, ale svoj názov Margherita si zachovala podnes a je na svete najobjednávanejšou pizzou vôbec.
Pôvod a legendy okolo názvu Margherita
Pizza Margherita pochádza z Neapola, kde sa predpokladá, že jej dnešná verzia vznikla okolo roku 1861. Jej sláva sa začala v roku 1889, keď najväčšie juhotalianske mesto navštívil panovník Umberto I. so svojou manželkou Margarítou Provensalskou. Najlepší kuchár pizze v meste dostal pokyn, aby pripravil a doručil najlepšiu pizzu do cisárovninho apartmánu. Povráva sa, že prvé dva pokusy Raffaeleho Esposita nedopadli príliš dobre, keďže ani cesnaková pizza Marinara, ani sardelová pizza Napoli nezískali obdiv vznešenej dámy. Tretí však bol hitom. Paradajkový základ bol doplnený mozzarellou a bazalkou a do chutného jedla boli pridané farby talianskej vlajky, ktoré si okamžite získali Margaretino srdce a žalúdok. Pizza je jedno z najobľúbenejších jedál na svete, ale ako to s touto slávnou pochútkou vlastne je?
Legendy pripisujú vznik názvu kráľovnej Margarite Savojskej - Margherita - a jej spojenie s farbami talianskej vlajky: zelená bazalka, biela mozzarella a červený paradajkový základ. Historici sú k týmto príbehom skeptickí, pretože detailov je mnoho a často sa rozcháajú. Napriek tomu ostala pizza Margherita symbolom talianskej kuchyne a jedným z najobľúbenejších pokrmov na svete.
Vývoj a šírenie pizze po svete
Do Neapola a talianskeho regiónu Kompánia sa rozšírila pestrosť pizze a jej variácií. Prvé pizzerie vznikli v Neapole v 18. storočí; prvá pizzéria fungujúca dodnes, L’Antica Pizzeria Port’Alba, otvorila svoje brány v roku 1738. S nástupom imigrácie do Ameriky na konci 19. a začiatkom 20. storočia si pizza našla cestu aj za oceán. Prvé pizzerie v USA vznikali v Spojených štátoch v mestách s veľkou talianskou komunitou, napríklad v New Yorku a Chicagu.
V Amerike sa pizza vyvíjala inak: paradajkový základ je hustejší, sladší a pomaly varený, aby vyhovoval miestnym chuťovým prejudíciám. Prvá pizzeria v USA, Lombardi's na Spring Street, získala povolenie na predaj pizze už v roku 1905. Po druhej svetovej vojne sa pizza stala celonárodnou vlnou a rozšírila sa po celom kontinente, pričom sa objavili aj nové štýly a formy podávania. V 50.-60. rokoch ju dokonca zdieľali aj celebrity a neskôr nastala éra mrazených pizz a veľkých reťazcov, ktoré ťažia z globalizácie tohto jedla.
Pizza Margherita a pizza Parma
Súčasné pravidlá a autentickosť
Organizácie ako Associazione Verace Pizza Napoletana vypracovali normy na udržanie autentickej neapolskej pizze. Základné pravidlá zahrňujú pečenie v drevenej peci, ručné hnietenie cesta bez valčekov, použitie len pšeničnej múky a okrúhly tvar s priemerom do 32 centimetrov. Pizza Margherita je považovaná za klasickú neapolskú pizzu, a jej verziu pripravenú podľa tradičných pravidiel možno nájsť po celom svete.
V skeptickej rovine môžeme sledovať, že hoci legenda o Margarite je neoddeliteľnou súčasťou príbehu, fakty a detaily sa rôznia. Napriek tomu zostáva Margherita jednou z najikonickejších a najobľúbenejších verzií pizze vo svete, ktorá symbolizuje spojenie jedla, kultúry a národa.
- Prvé pizzie a ich vývoj vo Veľkej Neapole
- Príbeh kráľovnej Margarití a výber triok farieb
- Rozšírenie do Ameriky a vznik moderných štýlov pizze
- Regulácie a zachovanie autenticity prostredníctvom organizácií
Pizza Margherita teda nie je len jedlom, ale aj kultúrnym fenoménom, ktorý prepojil históriu, národy a identitu. Zrodila sa v čase, keď Taliansko budovalo jednotný štát a zároveň sa formovala globálna kultúra požívajúca jednoduché, cenovo dostupné a výborne chutné jedlo pre ľudí všetkých vrstiev.
Príbeh o Margherite a jej spojení s talianskou vlajkou je jednou z mnohých verzií histórie pizze. Bez ohľadu na jej presný pôvod a pravdivosť legendy, dnes je Pizza Margherita ikonou neapolskej i celosvetovej kuchyne a stále vedie rebríčky obľúbenosti medzi pizzami naprieč kultúrami.