V rámci 90. výročia založenia prvej organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou a osláv organizovaného poľovníctva na Slovensku a v náväznosti na Seminár v rámci 20. výročia Dní Svätého Huberta vo Svatom Antone sme pre Vás vďaka Ing. Jozefovi Herzovi pripravili prehľad a prierez históriou organizovaného poľovníctva. Lov zveri je tak starý ako ľudstvo. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov. Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“ (res nullius).
Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa. Za vlády Karola Veľkého si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíri. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty. Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov tzv. Charakter práva lovu, ako výlučne zemepánskej a šľachtickej výsady pretrval až do zrušenia poddanstva.
Uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve v ktorom je už uvádzaný čas ochrany niektorých druhov zveri v čase rodenia mláďat a ich odchovu. Až podľa dekrétu Jozefa II. Až takmer po 50 rokoch predovšetkým na východe Slovenska začali sa prenajímatelia združovať do loveckých spolkov a spoločností. Prvý známy lovecký spolok sa založili karpatskí Nemci v roku 1833 mal názov Kesmarker Jagdverein, hoci úprava poľovného práva v bývalom Uhorsku, a teda aj na území Slovenska bola až za vlády Františka Jozefa I. Ten zákonným článkom XX/1883 o poľovníctve vytvoril legislatívnu úpravu práva poľovníctva aj na našom území. Pretrval napriek zmenám ktoré sa po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku I. ČSR zostal na Slovensku v platnosti až do konca II. svetovej vojny a v niektorých zásadných častiach až do roku 1947.
Po vzniku ČSR boli v rámci tohto zákona vydané vykonávacie predpisy dňa 10. B. 1. 5. 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka výzvu v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. 27. 8. 1920 Na základe uverejnenej výzvy sa zišlo v malej župnej sále v Bratislave 34 záujemcov. predseda - MUDr. Dr. Dr. 21. 10. 10. 12. 1920 sa konalo Ustanovujúceho valného zhromaždenia Loveckých ochranných spolkov na Slovensku. Zúčastnilo sa ho 43 registrovaných členov a 33 zakladajúcich členov. Výbor spolku mal 24 členov a 12 náhradníkov a bol volený na 3 roky. Členovia výboru boli zvolení aklamáciou. Činnosť LOS bola spočiatku sústredená iba v Bratislave, nakoľko ešte nemal žiadne pobočky.
Napriek tomu LOS získaval na Slovensku autoritu a to aj tým, že nariadením č. 1498/M adm,/V./ 1921 Ministerstvo vydalo nariadenie na obmedzenie vydávania zbrojných pasov na lovecké pušky. Ďalším nariadením č. 1442/7 158/adm/V. /1922 Bol LOS ustanovený za odborného zástupcu v policajno - trestných veciach pytliactva. LOS presadil aj hromadné poistenie svojich členov proti tzv.
12. 8. 6. 5. 23. 3. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. 26.5. 1923 Tri roky po vzniku prvej poľovníckej organizácie na Slovensku vznikla v Čechách a na Morave Československá myslivecká jednota, ktorá sa vyhlásila za celoštátnu poľovnícku organizáciu. Jej cieľom bolo včleniť LOS do jednoty. Na VZ bol väčšinou hlasov prítomných delegátov odhlasovalo vstup do Československej mysliveckej jednoty. 18. 6. 1924 tohto Valeného zhromaždenia sa jeho predseda generál MUDr. Ján Červíček nedožil. Zomrel vo veku nedožitých 60 rokov (1. 6. 1864 - 7. 4. 1924). Dr. Otakar Jamnický bol ustanovený za úradujúceho predsedu. 29. 10. 1924 bolo zvolané mimoriadne VZ LOS na základe nespokojností miestnych skupín.
V roku 1930 sa začala formovať Medzinárodná rada pre poľovníctvo (Conseil International de la Chasse) a Medzinárodný CIC, ktoré ovplyvnili pokroky v spolupráci medzi slovenskými a zahraničnými organizáciami. Do roku 1939 počet členov a štruktúra LOS pre Slovensko prešli viacerými zmenami, pričom od 1. 1. 1940 sa zmenil názov organizácie na Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku a postupne prechádzala ďalšími reorganizáciami až po obdobie po II. svetovej vojny.
Žuvačka po každom jedle? Ešte aby nie. Reklamy nás masírujú, aké je žuvanie zdravé. A majú pravdu, teda do istej miery. Že pomáha odstrániť ústny dych, to vedeli už dávni predkovia. Starí Egypťania používali na osvieženie dychu a dezinfikovanie ústnej dutiny guľôčky melónu, myrhy a kadidla, starovekí Gréci živicu z kôry kríka Pistacia lentiscus, ktorej hovorili mastix.
Žuvačky mali pritom v Československu bohatú tradíciu, veď prvé české žuvačky Ricy sa objavili už v roku 1903. Po druhej svetovej vojne sa na výrobu používal syntetický kaučuk. Pedro bol ružovej farby, tvarom pripomínal kváder s ryhami. Receptúra mala byť kópiou americkej. „Naše žuvačky na rozdiel od západných rýchlo strácali chuť, napriek tomu ich najmä deti dokázali žuť dlhé hodiny a niekedy aj dni,“ uvádza Stoličná.
Pedro a Sevak boli medzi ranými značkami po vojne; neskôr sa zaradili Bajo, ktoré sa predávali najmä v Tuzexe. Žuvačky s tetovačkami v sebe zaujali deti a stali sa symbolom určitého obdobia. Medzi ďalšie kultové žuvačky patria napríklad tie s obrázkami na obaloch a tetovačkami, ktoré často prilákali pozornosť mládeže.
Slovenské sladkosti a žuvacie pochúťky ostávali počas normalizácie a nasledujúcich rokov významnou súčasťou detských spomienok. Niektoré značky sa dodnes objavujú v spomienkach ako tradičné menšie sladkosti, napríklad Deli tyčinky či lentílky, ktoré sa vyrábajú už roky a priťahujú nových aj starších fanúšikov.
Arizonky: Ryžové pochúťky zo Serede; MIVA kukuričné chrumky; Zlatý Bažant a ďalšie klasiky sú dodnes často spomínané ako súčasť tradícií a nostalgie po minulosti. Vinea a BB puding predstavujú ďalšie príklady dôležitých slovenských výrobkov, ktoré sprevádzali generácie aj po zmene režimu. Záver tejto kapitoly ukazuje, že sladkosti a žuvačky sa stali súčasťou kultúrneho dedičstva a sa do dnešných dní občas vracajú ako spomienky na detstvo.
Prečo sa Hubba Bubba Jug stal stratenou spomienkou na 90. roky?
| Sladkosť | Roky vzniku | Miesto výroby | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Pedro | po 2. svetovej vojne | Slovensko | ružová žuvačka, kópia americkej receptúry |
| Sevak | po vojne | Slovensko | chránila pred nachladnutím a angínou |
| Bajo | 1980s | Tuzex | kultové žuvačky |
| Lentilky | 1954 (moderná predaj) | Slovensko | farebné cukríky, vysoká produkcia |
Spomienky na detstvo sú spojené aj s cukríkmi ako Bonpari (vyrábané od roku 1977) a Lentilky (vyrábané od roku 1907, veľkovýroba od roku 1954). Z hľadiska nostalgie a kultúrneho významu ostávajú mnohé z týchto chutí v pamäti ľudí a pripomínajú časy, keď bola výroba sladkostí a žuvačiek iným spôsobom vnímaná a organizovaná.