Plytvanie potravinami na Slovensku: štatistiky, príčiny a riešenia

Plytvanie potravinami je globálny problém, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Množstvo vyhodených potravín má negatívny dopad na životné prostredie, ekonomiku a etické aspekty spoločnosti. Tento článok sa zameriava na štatistiky plytvania potravinami na Slovensku, príčiny tohto javu a možné riešenia, ako znížiť množstvo vyhodených potravín v domácnostiach a v celom dodávateľskom reťazci.

Koľko kilogramov jedla vyhodí priemerný Slovák ročne?

Slováci ročne vyhodia stovky tisíc ton potravín. Najväčší podiel na tom majú domácnosti. Plytvanie jedlom pritom nezaťažuje len našu peňaženku, ale aj životné prostredie. Podľa posledných štatistík z roku 2021 sa na Slovensku vyhodí v priemere okolo 100 kilogramov odpadu na obyvateľa. Riaditeľka marketingu ENVI-PAK Jana Sásfaiová spresnila, že pre štvorčlennú rodinu to môže predstavovať aj 400 kilogramov ročne.

Podľa najnovších štatík vyhodí priemerný Slovák ročne približne 100 až 111 kg potravín. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. Tieto čísla predstavujú značný problém, najmä ak vezmeme do úvahy, že až 17,6 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň.

V rámci Európskej únie je situácia tiež alarmujúca. Priemerne sa na jedného Európana vyhodí ročne 173 kg potravín, čo predstavuje 88 miliónov ton potravinového odpadu. Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ, ktoré najviac plytvajú potravinami, nachádza v dolnej časti.

Kľúčové zistenia

• Priemerný Slovák vyhodí ročne 100-111 kg potravín.
• Domácnosti sú zodpovedné za viac ako 50 % potravinového odpadu.
• Najčastejšie vyhadzované potraviny: zvyšky uvareného jedla, chlieb, pečivo, ovocie a zelenina.
• Priemerná slovenská domácnosť ročne vyhodí potraviny v hodnote približne 150 eur.
• Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom.

Až dve tretiny (67 %) z celkového potravinového odpadu pochádzajú z domácností, zvyšných 33 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Približne 23% slovenských spotrebiteľov priznáva, že plytvá potravinami.

Prečo plytváme jedlom?

Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu - pôdou, vodou, prácou ľudí, energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, čo si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo. Je najvyšší čas, aby sme zásadným spôsobom zmenili svoje spotrebiteľské správanie.

Prieskum ENVI-PAK potvrdil, že 39 % ľudí vyhadzuje potravinový odpad raz týždenne, 7 % raz denne. Len 25 % ľudí nevyhadzuje potraviny. Najviac plytvajú ľudia vo veku 18-39 rokov, najmenej starší ľudia. Najviac sa vyhadzuje uvareného jedla (65 %), spolu so pečivom; na tretej priečke sú zelenina a ovocie. Medzi dôvody patria nadmerné nakupovanie, nesprávne skladovanie, nerozlišovanie dátumu spotreby a minimálnej trvanlivosti, ako aj nedostatočné využitie zvyškov a kultúrne zvyky.

Ďalšie číselné zistenia: až 30 EUR mesačne a viac ide z domácností na potraviny samotné, pričom celkové ročné výdavky môžu dosahovať stovky eur na domácnosť. Nedostatočná podpora zo strany štátu a rigidné legislatívne bariéry často komplikujú darovanie potravín a efektívnu redistribúciu.

Hlavné príčiny plytvania potravinami

• Nadmerné nakupovanie a impulzívne nákupy pod vplyvom marketingu a nízkych cien.
• Nesprávne skladovanie potravín vedúce k rýchlejšiemu skazeniu.
• Nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou.
• Nedostatočné využitie zvyškov jedla a kultúrne zvyky vyhadzovania častí potravín.
• Nedostatočné plánovanie jedál a nákupných zoznamov.
• Nedostatočná infraštruktúra a právne prekážky pri darovaní potravín.

Riešenia na zníženie plytvania potravinami

Existuje množstvo spôsobov, ako znížiť plytvanie potravinami na Slovensku. Nie je to len o veľkých investíciách alebo legislatíve, ale o zmenách správania každého z nás. Potravinový odpad vzniká preto, lebo si potraviny nevážime. Nevážime si ich preto, lebo ich meriame peniazmi a nie námahou či celým procesom, čo tie potraviny skutočne stoja.

Pre jednotlivcov a domácnosti

• Plánovanie nákupov a vytváranie nákupného zoznamu. Kupujte len to, čo skutočne potrebujete. Nakupujte radšej častejšie a v menších množstvách.
• Kontrola zásob a pravidelné prehliadanie obsahu chladničky a špajze. Uistite sa, že používate potraviny s kratšou trvanlivosťou skôr.
• Správne skladovanie podľa obalov a teplotných zón chladničky. Prekvačené zvyšky ukladajte do uzatvárateľných nádob.
• Využívanie zvyškov na prípravu ďalších jedál a kreatívne recepty z kuchynských zvyškov.
• Kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu a vzdelávanie v rozlišovaní dátumu spotreby a minimálnej trvanlivosti.
• Znižovanie porcií a naberanie menej na tanier na prvý dojazd, aby sa potraviny nevyhadzovali.
• Darovanie prebytočných potravín organizáciám, sociálne slabším alebo potravinovým bankám (napr. Potravinová banka Slovenska).

Ďalšie možnosti riešenia

• Zber kuchynského bioodpadu (KBO) a jeho spracovanie v bioplynových staniciach a kompostárňach.
• Darovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti v súlade s legislatívou a súčasnými ustanoveniami.
• Spolupráca maloobchodníkov pri znižovaní odpadu a darovaní nepredaných potravín.
• Vzdelávanie a informovanosť verejnosti o dátumoch spotreby a minimálnej trvanlivosti a o tom, ako správne skladovať potraviny.

Špecifické údaje a iniciatívy na Slovensku

Podľa prieskumov a analýz je hlavnou skupinou potravinového odpadu u Slovákov nadmerné nakupovanie a neohrabané plánovanie. MPRV SR prisľúbilo zvýšiť povedomie o problematike a hľadať riešenia v rámci Európskej únie s cieľom znížiť plytvanie potravinami do roku 2030. Európska únia si stanovila cieľ znížiť plytvanie potravinami do roku 2030 o polovicu.

Ekonomické a environmentálne dopady sú významné: ročne sa vyhodí značné množstvo potravín a vody, energie a práce potrebné na ich výrobu. Väčšina potravinového odpadu končí na skládkach; potravinový odpad prispieva k emisiám skleníkových plynov a k strate vzácnych zdrojov.

Rôzne iniciatívy na Slovensku zahŕňajú platformy na redistribúciu prebytočného jedla (napr. Munch), ktoré fungujú v spolupráci s reštauráciami, pekárňami, hotelmi a obchody a pomáhajú predávať či darovať nepredané potraviny so zľavou. V minulosti došlo k začleneniu pôvodných programov darovania potravín do legislatívy, čo uľahčuje darovanie nepredaných, no stále vhodných potravín.

Tabuľka: Hlavné štatistiky plytvania potravinami na Slovensku a v EU

Príkladné príklady a citácie

“Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu - pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou.”

“Ďalšie riešenia zahŕňajú vzdelávanie, plánovanie, kontrolu zásob a darovanie potravín.”

tags: #plytvanie #jedla #na #sslovensku