V slovenskom poľnohospodárstve je to menej významné hospodárske zviera, jej chov je v prevažnej miere iba doplnkovým odvetvím živočíšnej výroby. Bežnejší je chov kôz menšími chovateľskými subjektami, alebo u súkromných osôb.
Základy biologických a fyziologických znakov kôz
Reaktálna teplota tela kozy domácej sa pohybuje v rozpätí 38,5 - 41 °C. Dospelá koza má 12 - 20 nádychov za minútu, kozľa až 20 - 40 nádychov. Pulz kôz sa pohybuje v rozpätí 70 - 80 úderov za minútu. Koza patrí medzi prežúvavce, to znamená že potrava sa z bachora vracia do ústnej dutiny na dôkladné prežutie. Prežúvanie sa u kôz dostavuje po 15 - 45 min. po nakŕmení.
Vyvrhnutie potravy z bachora, jeho opätovné prežutie a prehltnutie sa nazýva prežúvací cyklus. Dĺžka prežúvania jedného sústa závisí od hrubosti krmiva a množstva vlákniny. Po prehltnutí nasleduje 3 - 5 sekundová pauza medzi ďalším prežúvacím cyklom. Jedno prežúvacie obdobie trvá pol až jednu hodinu, v priebehu 24 hod.
Pohlavný cyklus trvá 18 - 23 dní, ruja trvá 1-1,5 dňa, v prípade že nedôjde k oplodneniu, opakuje sa po troch týždňoch. K ovulácii vajíčok dochádza ku koncu ruje, preto je doba vhodná na pripúšťanie alebo insemináciu v druhej polovici ruje. Gravidita trvá v priemere 150 dní, rozpätie 140 - 155 dní. Dĺžka plodu v 30. dni gravidity je cca 1,4 cm a v 145. dni 43 cm.
Chov kôz na Slovensku a hlavné problémy
Chov kôz je na Slovensku realizovaný predovšetkým pre ich mliekovú úžitkovosť. Najbežnejšie chované plemená kôz u nás by podľa plemenných štandardov mali dosahovať 900 - 1000 kg mlieka za rok. Chov kôz na Slovensku po prudkom poklese stagnuje. Ku koncu roka 2005 sa na Slovensku chovalo 39,6 tis. kôz. Najväčším problémom v chove kôz je neexistujúci trh kozích produktov; veľkokapacitné mliekárne kozie mlieko nespracúvajú.
Kozľacie mäso je druhým významným produktom, tento artikel sa v prevažnej miere vyváža. Na Slovensku konzumácia kozľaciny a kozieho mäsa nemá veľkú tradíciu. Vývoz kozieho mäsa je na lepšej úrovni, napríklad v roku 2005 bolo vyvezených 43,1 ton kôz v živej hmotnosti.
Plemená kôz - prehľad najdôležitejších typov
Samica je koza, samec cap, vykastrovaný samec je chňup, mláďa kozľa. Obdobie od oplodnenia po pôrod je kotnosť, pôrod sa nazýva okotenie. Obdobie produkcie mlieka sa nazýva laktácia.
Mliekové plemená a ich charakteristiky
- BIELA KOZA KRÁTKOSRSTÁ: mliekové plemeno zo Švajčiarska/Nemecka. Živá hmotnosť kôz 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku 70-80 cm. Bezrohé, dnes aj rohaté jedince. Laktácia dosahuje okolo 1200-1500 litrov ročne so silnou tukovou hodnotou.
- ALPÍNSKA KOZA: dojné krátkosrsté plemeno stredného rámca, výška 70-90 cm, hmotnosť 50-80 kg. Viaceré farebné odtiene, rohatosť nie je vždy význačná. Využívaná aj na kríženie pre zvyšovanie mliekovitosti.
- ANGLONUBIJSKÁ KOZA: veľkého rámca, s krížením anglických a orientálnych plemien. Laktácia 1200-1500 litrov pri tukovosti 4,8%. Vysoká plodnosť.
- SÁNSKA KOZA: biele až krémové, bezrohá, veľký rámec. Dospelé kôzy 74-85 cm v kohútiku, 50+ kg, capi 80-95 kg. Významná produkcia mlieka s vysokou úžitkovosťou.
- WALISSKÁ ČIERNOKRÁ KOZA: prírodné a historické plemeno so špecifickou deliacou líniou farieb. Produkcia 600 kg mlieka za rok.
Ďalšie menšie a zakrpatené plemená zahŕňajú kozíky s nižšou produkciou mlieka, ale s význačnou úžitkovosťou na mesa a pastviny.
Mäsové plemená a ich využitie
- BURSKÁ KOZA: Juhoafrické plemeno s mäsovo-mliekovou úžitkovosťou a dobrým osvalením. Krátka srsť na tele je biela, na hlave načervenalá.
- KAMERUNSKÁ KOZA: zakrpatené západoafrické plemeno, produkcia mäsa, tvrdá zručnosť pri pastve a odolnosť voči chorobám prenášaným muchami tse-tse.
- KAŠMÍRSKÁ KOZA: stredoázijské plemeno s jemným rúdom a mohérovou podsadou.
- DURÍNSKA KOZA: stredne veľké, obľubuje horské prostredie, dobrá mlieková úžitkovosť a mäsové využitie.
- SÁNSKA KOZA (dojná) a ďalšie: významný zdroj mlieka, vyšľachtenie a využívanie na produkciu masla a syrov.
Všetky plemená majú spoločné potreby ako zabezpečenie ustajnenia a zoohygienických podmienok, reguláciu vetrania, suchú podstielku a neobmedzený prístup k pitnej vode. V kozíne je potrebné mať jasle na objemové krmivo, kvalitné seno, a dopĺňať jadrové krmivá pri dojení.
Výživa a ustajnenie v praktickom chove
Kozy sú pastevné zvieratá s vysokou schopnosťou využívať široký sortiment krmív. Kozy majú väčší bachor než iné prežúvavce a potrebujú kvalitnú vlákninu a objemové krmivá. Adaptácia na chudobné podmienky výživy je u kôz lepšia než u oviec. Podmienky ustajnenia musia chrániť pred nepriazňou počasia, zabezpečiť pravidelnú ventiláciu, suché podstieľky a prístup k čisté vode.
Denný príjem sušiny u kôz pri dobrej pastve dosahuje až 2 kg, pre pastevnú produkciu v pestrých porastoch je potrebné dosiahnuť cca 30 % ďatelinovín a 40-50 % nízkych tráv. V letnom období sa vynakladá systém kombinovaného chovu s pastevným odpočinkom, v zime maštaľný systém s konzervovanými aj čerstvými krmivami.
Pri dojených kôzach sa odporúča úžitkovo vyrovnané skupiny 25-50 jedincov, vek a stav kôz majú významný vplyv na produkciu a zdravie. Dôležitý je výber plemena podľa cieľa chovu: mlieko, mäso alebo ako domáci maznáčik.
Gravidita, pôrod a laktácia - praktické tipy
Kotnosť trvá 150-154 dní. Po pripustení možno určiť gravídu sonograficky okolo 25. dňa, ultrazvukom na 40.-60. deň, palpáciou v treťom mesiaci. Predpôrodné príznaky zahŕňajú zväčšenie vemena, uvoľnenie panvových väzov a neklud.
Pri riadení výživy kôz počas gravidity a začiatku laktácie je najdôležitejšie udržať stabilitu kŕmnej dávky a zamedziť výraznému úbytku živín. V posledných dvoch mesiacoch gravidity je potrebné doplniť kvalitné objemové krmivá s nízkym obsahom vlákniny a vysokou koncentráciou živín.
Praktický záver pre chovateľov
Obecne sa odporúča mať jedného samca v stáde, aby bol chov pokojný a aby kozlá zo stáda bez problémov dojahoval. Ak nechceme insemináciu, kozlíky si samec sám nájde a pripustí samicu v správnu chvíľu. Pre tých, ktorí chcú len výkrm, sú ideálne capi (vykastrované kozly). Výber plemena je rozhodnutý hlavne podľa účelu chovu.
Kozy sú veľmi prospešné ako pastevné zvieratá, schopné spásať buriny a bodliaky a ovplyvňovať kvalitu pasienkov. Ustajnenie musí vyhovovať zoohygienickým požiadavkám a zabezpečiť spoločenstvo stáda.