Vajíčko - také bežné a pritom také zaujímavé. Je symbolom príchodu jari, a teda nového života. Je silné a krehké zároveň. Chcete, aby sa deti nielen zabavili, ale sa mnohému priučili? Poďte si s nami, u seba doma, vyskúšať týchto vedeckých pokusov! Fyzika, chémia aj botanika. Deti si na mnohých školách stále vedomosti a poznatky osvojujú hlavne memorovaním. No predstavte si, že vlastným pričinením, skúsenosťou - empíriou si vedia zapamätať a najmä pochopiť o vyše polovicu viac než samotným učením. Súvislostiam zrazu porozumejú s ľahkosťou - stačí im hra a trochu experimentovania. Skúste si preto s nami v domácom prostredí trošku zaexperimentovať: spravte si týchto jednoduchých pokusov a poskytnite im zároveň vysvetlenia javov - možno sa z nenávidených predmetov stanú obľúbené!
Pokus s plávaním vajec v slanej vode
Overte si, či viete prinútiť vajce plávať na vodnej hladine. Ak chceme poznať odpoveď, pristúpme k týmto otázkam ako naozajstní vedci. Poďme si to skúsiť! Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje, či vajce pláva alebo nie, je hustota. Hustota je definovaná ako hmotnosť látky na jednotku objemu. Ak má predmet menšiu hustotu ako kvapalina, v ktorej je ponorený, bude plávať.
Na demonštráciu tohto princípu môžeme vykonať jednoduchý experiment:
Potrebujeme k tomu:
- Tri vajíčka
- Tri poháre
- Voda
- Soľ
- Polievková lyžica
Postup:
- Naplňte všetky tri poháre vodou.
- Do pohára číslo 2 pridajte jednu alebo dve lyžičky soli a zamiešajte.
- Do pohára číslo 3 pridajte päť lyžíc soli a zamiešajte, kým sa soľ nerozpustí.
- Opatrne vložte do každého pohára jedno vajce.
Vajíčko je symbolom príchodu jari, a teda nového života. Je silné a krehké zároveň.
Vložme čerstvé vajíčko do pohára s vodou tak, aby ho voda akurát zaliala a aby sme videli, že leží na dne. Do druhého pohára si pripravíme nasýtený slaný roztok - nalejeme vodu a pridávame soľ, pokiaľ sa ešte rozpúšťa.
Slaný roztok zvýši hustotu vody v pohári a vajíčko vypláva. Má totiž hustotu len o málo väčšiu, ako je hustota čistej vody. To, či vajíčko dokáže plávať aj v sladkej vode závisí od jeho čerstvosti.
Vajíčko klesne v čistej vode, pretože má väčšiu hustotu ako čistá voda. Pridaním soli do vody sa zvyšuje jej hustota. Keď je hustota slanej vody vyššia ako hustota vajca, vajce začne plávať. V nasýtenom soľnom roztoku je hustota vody dostatočne vysoká na to, aby vajce plávalo na povrchu.

Čerstvé vajcia majú menšie vzduchové vačky vo vnútri. Ako vajce starne, cez póry v škrupine sa do vnútra dostáva vzduch, čím sa zväčšuje vzduchový vačok a znižuje sa celková hustota vajca.
Pokus je možné proviesť ešte efektnějším způsobem. Postavíme dve stejné sklenice. Do jednej nalejeme obyčajnú vodu a do druhej slanú vodu. Na pohľad nie je tento rozdiel patrný. Súčasně dve obdobná vejce vložíme do oboch pohárov. Vajíčko vo vode bez soli klesne na dno, pretože obyčajná voda je ľahká a vajce neudrží na svojej hladine. Vajíčko v slanej vode pláva, pretože slaná voda je ťažšia ako vajíčko.
2. deň: Hustota inak | školský experiment
Pevnosť vaječnej škrupiny
Vaječná škrupina má jedinečný tvar, ktorý jej dodáva prekvapivú pevnosť. Práve pre jeho pevnosť ho napodobňujú architekti pri stavbách. Príkladom je útulňa na vrchole Mont Blanc. Tzv. škrupinová konštrukcia je tenkostenná, spravidla len niekoľko centimetrov hrubá, najčastejšie železobetónová konštrukcia. Má zakrivený, zalomený alebo inak upravený tvar, vďaka ktorému získava tuhosť.
Surové vajíčko nesmie byť prasknuté ani inak poškodené. Vajíčko dáme do igelitového vrecka. Vajíčko ani pri silnom tlaku nepukne, ak ho budeme stláčať celou dlaňou. Tvar vajíčka má však aj svoje chyby. Keď zatlačíme na vajíčko bodovo, t. j. jedným prstom do boku vajíčka, s veľkou pravdepodobnosťou praskne.

Experiment s nosnosťou vajec:
Umiestnime vajíčka do držiakov - lepiacich pások. Dbajme na to, aby vajíčka boli otočené rovnako, teda aby špicatejší konček smeroval pri všetkých vajíčkach zhodne (ideálne nahor). Potom rozložíme vajíčka rovnomerne na miesto, kde nám nebude prekážať, ak niektoré z nich praskne. Položíme na ne prvú knihu s tvrdým obalom, potom postupne prikladáme opatrne ďalšie knihy.
Vtáky profitovali z miliónov rokov vývoja, aby vytvorili dokonalú škrupinu vajec - tenkú, ochrannú, biomineralizovanú komoru na rast embryí, ktorá obsahuje všetky živiny potrebné na rast mláďat. čas na vyliahnutie.
Pokus som realizovala už viackrát a vychádza mi, že vajíčko dokáže uniesť maximálne 5 kg. Samozrejme, veľmi to závisí od toho, aké vajíčko na pokus použijeme.
Rotácia vajíčka: Surové vs. Uvarené
Rozlišujte medzi surovým a vareným vajíčkom pomocou rotácie.
Postup:
Roztočíme vajíčka a potom na ne na okamih položíme prst, akoby sme ich chceli zastaviť, a následne prst odtiahneme. Vajíčko uvarené natvrdo zostane stáť a čerstvé vajíčko sa začne znova točiť. Keď roztočíme vajíčka veľmi rýchlo - vajíčko natvrdo sa nám postaví na špičku a bude sa na nej točiť.
Vysvetlenie:
Nevarenému vajíčku sa pri roztočení roztočí aj vnútro vajíčka, ale keď ho na chvíľku zastavíme, zastavíme vlastne len škrupinku a vnútro pokračuje v točení, preto dokáže po uvoľnení škrupinku znova roztočiť. Uvarené vajíčko sa pri silnom roztočení postaví na špičku, naopak surové vajíčko to nedokáže. Uvarené vajíčko sa usiluje zaujať polohu tak, aby os otáčania prechádzala osou jeho symetrie, pričom jediná os jeho symetrie prechádza práve špičkami vajíčka.

Vajíčko vo fľaši: Tlak vzduchu
Zistite, ako pomocou tlaku vzduchu dostať vajíčko do fľaše.
Postup:
Do sklenej fľaše hodíme horiaci papier a vajíčko položíme na hrdlo fľaše tak, aby tesnilo.
Vysvetlenie:
Oheň spotrebuje všetok kyslík a vytvorí podtlak, to je odpoveď pri podobných videách na internete. No to nie je úplne pravda. Ide tu o niekoľko javov a len jedným z nich je spotrebovanie kyslíka. Kyslík sa totiž pri horení vlastne len zmení na iné plyny, teda objem sa výrazne nemení. Horením sa však zohreje vzduch vo fľaši, ktorý sa roztiahne a unikne z fľaše. Ak chceme vajíčko dostať opäť nepoškodené von, stačí fľašu otočiť hore dnom, tak aby vajíčko upchalo hrdlo. Fľašu polejeme horúcou vodou, teda zohrejeme vzduch vnútri fľaše.

Gumené vajíčko: Osmóza v octe
Premeňte vajíčko na gumovú loptičku pomocou octu.
Postup:
Ponorme nevarené vajíčko na pár hodín do octu. Počas čakania si môžeme všimnúť bublinky, ktoré sa tvoria na povrchu vajíčka. S takýmto vajíčkom sa dá opatrne hrať a správa sa ako skákavá loptička.
Vysvetlenie:
Obal vajíčka je zložený zo škrupiny, vonkajšej papierovej blany a vnútornej papierovej blany. Vaječnú škrupinu tvorí až z 90 % vápnik a je prírodným zdrojom celého radu ďalších dôležitých minerálov. Chovatelia sliepok dokonca poznajú pojem tzv. gumových vajec.
Vajce vložte do pohára a zalejte octom tak, aby bolo úplne ponorené. Len čo sa škrupinka vajca dostane do kontaktu s octom, medzi kyselinou octovou a uhličitanom vápenatým v škrupine začne prebiehať chemická reakcia. Po niekoľkých dňoch sa vďaka tejto reakcii škrupina úplne rozpustí. Vajce po umytí ostane mäkké a pružné, bielok a žĺtok budú totiž chránené len vaječnou blanou. Tá v sebe obsahuje keratín, vďaka čomu je blana pevná a odolná.

Ďalšie zaujímavé experimenty s vajcami
Kromě toho, že mohou vajíčka být natvrdo, naměkko nebo nahniličko, se s nimi dají dělat zajímavé pokusy.
Farebné bublinky:
Použite kuchynský olej, vodu, tekuté farby a šumivé tablety na vytvorenie vizuálne atraktívnych bublín.
Hustota a farebné tekutiny:
Zmiešajte teplú a studenú vodu s rôznymi farbivami a sledujte, ako sa miešajú v závislosti od ich hustoty.
Netradičné bubliny:
Použite saponát, glycerín a slamky na vytvorenie zaujímavých tvarov bublín.
Citrónová sopka a citrónová batéria:
Využite kyslé prostredie citróna na vytvorenie sopky alebo batérie.
Tieto experimenty sú skvelý spôsob, ako sa deti môžu učiť o vede a zároveň sa zabávať.