Pri letnej prechádzke v prírode nás láskajú teplé lúče slnka, ovieva jemný vánok a počujeme bzukot rôzneho hmyzu. Lúčne koníky pozná väčšina z nás od útleho detstva. Majú zvyčajne podlhovasté telo s veľkými zadnými nohami, vďaka ktorým dokážu skákať. Skákanie využívajú na pohyb a na únik do bezpečia pred nepriateľom. Ako ochrana im zároveň slúži sfarbenie v odtieňoch podkladu, na ktorom žijú. Obvykle sú zelené alebo hnedé, no sú aj také, ktoré dokážu meniť farbu tela podľa podkladu, na ktorom dlhodobo žijú, inak by boli úplne bezbranné. V obrane im pomáha dobrý zrak. Dve veľké oči na bokoch hlavy im umožňujú vidieť nielen vpred, ale okolo takmer celého tela. Tieto životné stratégie im vychádzajú celkom dobre. Koníky určite nájdeme v prírodných zahradách, ale i na lúkach, sú ich súčasťou. Zaujímavosťou je, že medzi koníky radíme aj známe biblické kobylky, rozšírené prevažne v Afrike a Ázii. Tie sú jedným z mála druhov spôsobujúcim rozsiahle hospodárske škody. Tvoria mnohomiliónové roje, ktoré tiahnu krajinou a žerú všetko, čo im príde do cesty. Vo všeobecnosti sa uvádza, že v minulosti sa vyskytovali aj na našom území. Posledné migrujúce roje boli u nás zaznamenané začiatkom 19. storočia.
Skoro všetky druhy koníkov sú bylinožravce. Majú silné ústne ústrojenstvo. Ním požierajú celé listy a steblá trávy, ktorá v ich potrave prevažuje. Živia sa ňou všetky vývojové štádiá. Výnimočne požierajú aj mŕtvolky iného hmyzu, prípadne iný organický materiál. Samice koníkov kladú vajíčka do pôdy alebo do suchých stebiel. Vývin trvá v závislosti od druhu niekoľko týždňov až mesiacov. Zo zeme sa potom liahnu malé koníky, ktoré sú vernou zmenšeninou ich rodičov. Veľká časť lúčnych koníkov má v dospelosti krídla, aj keď nie sú veľmi dobrí letci.
Na krídlach koníkov sú vystúpené žilky, o ktoré obtierajú hrebeň výrastkov nachádzajúci sa na zadných nohách. Pohybom nôh o krídla či bruško vzniká známy zvuk, ktorý nazývame cvrlikanie, odborné označenie stridulácia. Každý druh má pritom jedinečný zvukový prejav, ktorým sa dorozumieva. V záhradách sa môžeme stretnúť so zeleno sfarbeným koníkom fialovonohým (Chrysochraon dispar), ktorý miluje neudržiavané trávnaté porasty. Na intenzívnejšie kosených plochách zase stretneme skôr koníka obyčajného (Chorthippus biguttulus).
Naším najväčším a zároveň jedným z najvzácnejších druhov je koník stepný (Acrida ungarica), ktorého dĺžka tela dosahuje až 6 cm. Ak disponujete väčším pozemkom, nekoste ho naraz. Uplatnite tzv. mozaikové kosenie, čo znamená, že pokosíte napríklad jednu tretinu porastu, o niekoľko dní až týždňov ďalšiu časť a tak ďalej. Prečo? Princíp je jednoduchý. Pokosením celej plochy prídu živočíchy naraz o zdroje potravy. Pri mozaikovom kosení sa aspoň časť z nich dokáže presunúť na dosiaľ nepokosené miesta a prežiť. Viete, že pomalý pohyb kosy dokáže ušetriť množstvo hmyzích životov? Vtáctvo a iné živočíchy tak neprídu o dôležité zdroje potravy.
V neprodukčných častiach záhrady sa nebojte experimentovať s výsevom rôznych lúčnych a trávnych zmesí. Ešte pred kúpou osivovej zmesi si však overte jej zloženie, aby sa v nej nevyskytovali nepôvodné a invázne druhy. Ak je to technicky možné, pri obhospodarovaní (manažovaní) väčších pozemkov sa pokúste vyhnúť mulčovaniu a preferujte kosbu s odstraňovaním biomasy.
Text: Mgr. Koník lúčny a jeho význam v prírode
Chorthippus parallelus, kobylka lúčna, je bežný druh kobylky vyskytujúcej sa v ne suchých trávnych porastoch v dobre vegetovaných oblastiach Európy a niektorých priľahlých oblastiach Ázie. Je to dobre preštudovaný organizmus v disciplíne evolučnej biológie a bol raným a dôležitým modelovým systémom pre štúdium európskej fylogeografie. Rozsah siaha od atlantického pobrežia Európy po Ural. Nachádza sa zo Škandinávie na severe k južnému Španielsku a Anatólie na juhu. Uprednostňuje vlhkú vegetáciu a v južných oblastiach sa zvyčajne vyskytuje v údoliach riek a v nadmorskej výške (do približne 2000 m), ktoré sa nenachádzajú v suchých oblastiach. Kvôli vysokej hustote tohto hmyzu v západnej Európe navrhli niektorí vedci aj ich možné využitie ako potrava pre ľudí. Tento hmyz obsahuje 69% bielkovín v sušine s vynikajúcim profilom aminokyselín a stráviteľnosťou. Samice dorastajú na približne 2 cm a sú väčšie a menej aktívne ako samce, ktoré dorastajú na približne 1,5 cm. Obe pohlavia sú nelietajúce.
U žien sa prípady krídel (pokrytie stopky) rozprestierajú iba krátko dole po bruchu, zatiaľ čo samce majú dlhšie prípady krídiel siahajúce takmer k špičke brucha. Môžu mať variabilnú farbu so zaznamenanými zelenými, hnedými, fialovo-červenými a ružovými formami, aj keď najbežnejšie sú zelené. Farebné formy sú geneticky určené a niektoré populácie môžu vykazovať vysokú frekvenciu ružových kobyliek.
Chorthippus rovnobežník je od podobných druhov rozprávaný o približne paralelnej povahe tyčí na zadnej strane krku, ktoré dávajú tomuto názvu jeho meno. Koník lúčny a jeho význam v prírode
Vzhľad a základná charakteristika koník lúčny (lat. Koník lúčny): Koníky vydávajú zvuk trením stehien zadných nôh o predné krídla a kobylky trú o seba predné krídla. Spolu ich poznáme asi 10 000 druhov. Koník má rebríčkovú nervovú sústavu a cievna sústava je otvorená, tvorí ju rúrkovité srdce. Jeho vnútorná stavba tela sa skladá zo: mozog, ústny otvor, hrvoľ, žľazové výbežky čreva, srdce, vaječník, vydeľovacie trubice, vajíčkovod, nervový pás, vzdušnica, nervový uzol a štítna žľaza. Na vonkajšej stavbe pozorujeme hlavu s očami, hruď, bruško, tykadlá, ústne ústroje a krídla.
Niektoré druhy koníkov, napr. koník sťahovavý spôsobujú katastrofálne škody pri premnožení. Vtedy sa sťahujú v obrovských kŕdľoch a zničia takmer všetky rastliny, ku ktorým sa dostanú. Väčšina koníkov kladie vajíčko do pôdy, niektoré do pňov a kmeňov stromov. Vajíčka kladú na jeseň a zliepajú ich sliznatým tmelom. Nymfy - larvy koníka sa liahnu obvykle na jar a dospievajú na jeseň. (Vývin koníka môžeme pozorovať na obrázku.)
- Na Slovensku žije kobylka sága stepná, ktorá je najväčšou kobylkou v Európe. Dorastá do dĺžky 7 cm. Je to veľmi vzácna bezkrídla kobylka, ktorá sa v našich podmienkach rozmnožuje tak, že neoplodnená samička kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu len samičky.
- Kobylka zelená je známa najrýchlejším dorozumievaním v celej živočíškanej ríši. Toto dorozumievanie prebieha medzi samičkou a samčekom formou ultrazvuku a trvá iba jednu trinástinu sekundy. Patrí medzi najväčšie kobylky v Európe. Dobre skáče, lieta horšie. Na Slovensku ju stretávame takmer na každej lúke a poli.
- Slovensko sa môže pochváliť i najväčším koníkom v strednej Európe - koníkom stepným, ktorého samičky dorastajú až do dĺžky 8 cm, samčeky dosahujú 5,5 cm. Jeho výskyt je vzácny. Má zvláštne podlhovasté telo a hlavu s veľkými očami. Jeho sfarbenie môže byť zelené, hnedé, hnedozelené i červenoškvrnité s kresbou.
Chrobákov existuje toľko druhov, ako žiadneho iného živočíšneho druhu, pričom sa ešte vždy objavujú nové. Chrobáky žijú v každom prostredí s výnimkou mora alebo zasnežených plání a na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Niektoré sa živia mäsom, najmä inými druhmi hmyzu, iné sa živia rastlinami, živými či odumretými. Chrobák goliáš je jedným z najväčších chrobákov vôbec a váži viac ako vrabec. Rozpoznať chrobáky je ľahké, lebo na rozdiel od iného hmyzu majú vzhľad ťažkoodencov.
Tiež, že niektoré druhy chrobákov patria ku škodcom, ktoré sa zdržujú v obilí alebo potravinových skladoch. Oveľa viac chrobákov je osožných, pretože sú to recykléri, ktorí prinavracajú mŕtve organizmy do pôdy, takže rastliny ich môžu znova zužitkovať. V časti vývoja a ekológie bývajú zobrazené aj ďalšie detaily a prehľady o ich vzhľade a spooroch.
text: Končík lúčny a jeho význam v prírode.
Kobylka lúčna (Ensifera)
- Koníky sú dôležití aj ako súčasť potravinového reťazca a ako indikátory zdravia lúčnych ekosystémov.
- Mozaikové kosenie pomáha udržať biodiverzitu a predĺžiť potravinové zdroje pre ostatný hmyz a vtáctvo.
- Overenie zloženia osív pred kúpou zabraňuje zavlečeným a inváznym druhom do záhrad.