Ako podať námietky v súdnom konaní podpísané advokátom: exekučné námietky, námietky zaujatosti a osobitosti arbitráže

Podanie námietok je kľúčovým procesným nástrojom na ochranu práv strany sporu. Námietky proti exekúcii doručí exekútor súdu do piatich dní od ich doručenia povinným. Povinný doručuje námietky proti exekúcii exekútorovi. O podaných námietkách však rozhoduje súd. Námietky proti exekúcii môže podať iba povinný, nie iný účastník exekučného konania a doručujú sa súdnemu exekútorovi.

V praxi sú pre účinné uplatnenie práv rozhodujúce lehoty, obsah podania, dôkazné prílohy a správny procesný postup vrátane elektronického podpisovania advokátom. Námietky musia byť podpísané a datované a v prípade elektronického podania autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Námietky proti exekúcii: obsah, lehoty, príslušnosť a podpis

V upovedomení exekútor vyzve povinného, aby uspokojil vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo, ako aj predbežné trovy exekúcie alebo podal námietky proti exekúcii v lehote 14 dní (ich podanie má odkladný účinok). Upozorňujeme, že lehota na podanie námietok je zákonnou lehotou, ktorej zmeškanie nie je možné odpustiť. Pre počítanie a zachovanie lehoty platí, že sa do lehoty nezapočítava deň, v ktorom Vám bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené.

Námietky musia obsahovať všeobecné náležitosti vyžadované pre každé podanie, t. j. kto ich robí, komu sú určené (označenie konajúceho exekútora), ktorej veci sa týkajú (označenie exekúcie podľa účastníkov a vymáhaného nároku, prípadne podľa spisovej značky), čo sa nimi sleduje a musia byť podpísané a datované. Námietkami sa sleduje (tzv. petit námietok), aby súd - tým, že námietkam vyhovie - rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby následne exekúciu zastavil. Námietky môžu smerovať aj len proti časti vymáhaného nároku.

Je potrebné upozorniť, že v námietkách nemožno uvádzať dôvody, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Povinný subjekt exekučného konania teda na odôvodnenie námietok musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. Námietky proti exekúcii musia byť odôvodnené vzhľadom na to, že na dodatočne uvedené dôvody sa nebude v konaní prihliadať.

Exekútor následne predloží rovnopis námietok povinného exekučnému súdu na prejednanie veci a rozhodnutie. Zákonodarca ustanovil na tento úkon exekútorovi päťdňovú lehotu počítanú od doručenia námietok. Podané námietky proti exekúcii môže povinný zobrať späť.

Súdny poplatok za námietky proti exekúcii

Súdny poplatok za námietky proti exekúcii sa nevyrubuje. Poplatok za vznesenie námietok proti exekúcii bol vo výške 6% z vymáhaného nároku zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 109/2011 z 11. júla 2012 účinný od 4. Podľa tohto nálezu: “Položka 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní (Sadzobníka súdnych poplatkov) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.

Modelová situácia pri už uhradenej pohľadávke

Viete mi prosím poradiť, či stačí, ak na tento list nebudem reagovať? voči mojej osobe bolo vedené súdne konanie o zaplatenie dlžnej sumy 740,- Eur, následkom čoho ma súd rozsudkom zaviazal k povinnosti túto sumu uhradiť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, preto som dlžnú sumu riadne uhradil. Napriek tomu mi bolo dnes doručené upovedomenie o začatí exekúcie na omnoho vyššiu sumu, pričom som sa dozvedel, že som pohľadávku uhradil až po začatí exekúcie.

Pokiaľ sa podľa Vášho názoru exekúcia začala neoprávnene je nevyhnutné, aby ste voči nej písomne podali námietky. Ako už bolo uvedené, námietky sa podávajú u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý je povinný doručiť ich najneskôr do piatich dní súdu.

Elektronické podanie námietok podpísané advokátom

Vyplnený elektronický formulár uložený v počítači vo formáte XML podpíšte kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo viacnásobným kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte XAdES priamo pri odosielaní podania z elektronickej schránky. Naďalej je možné formulár vopred podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo viacnásobným kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte XAdES a priložiť podpísaný. Prílohy k podaniu (napr. splnomocnenie a pod.) naskenujte do formátu PDF a podpíšte priamo pri odosielaní podania z elektronickej schránky.

Nahrajte podpísaný formulár a potrené prílohy k podaniu. Formulár je potrebné prikladať už vopred elektronicky podpísaný. Môžete uviesť predmet správy. Tento údaj sa priamo zobrazí v zozname elektronických správ v schránke používateľa. Môžete uviesť značku prijímateľa. Táto značka sa zobrazí v detaile správy. Môžete uviesť značku odosielateľa. Táto značka sa zobrazí v detaile správy a môže sa použiť na identifikáciu.

Prílohy skenujte v odtieňoch sivej s rozlíšením najviac 200 dpi! Prečítajte si text potvrdenky. Formát potvrdenky je ZEP. Proces automatického overovania podania je ukončený spravidla do 24 hodín. V prípade, ak je dokument autorizovaný certifikátom, ktorému končí platnosť a podateľňa nevie automaticky overiť platnosť podpisu, je potrebné čakať na zásah administrátora a čas overenia sa môže predĺžiť. Následne po ukončení overenia Vám bude doručená správa s potvrdenkou o overení podania. Ak je niektorý dokument vyhodnotený ako neplatný, je následne doručená správa o tom, že nenastali účinky doručenia.

Námietka premlčania ako okolnosť brániaca vymáhateľnosti

V aplikačnej praxi sa nezriedka možno stretnúť so súdnymi rozhodnutiami, podľa ktorých odôvodnenú námietku premlčania je možné vzniesť iba v správnom exekučnom konaní, ktoré predchádzalo súdnemu exekučnému konaniu iniciovanému povinným, a teda súd nie je povinný o nej rozhodnúť. Existuje však Rozsudok Najvyššieho súdu spis. zn. 1 M Cdo 5/2008 zo dňa 28. júla 2008, ktorý sa za účelom zjednotenia súdneho výkladu zaoberá práve touto problematikou.

Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu spis. zn. 1 M Cdo 5/2008, podľa okresného súdu povinný mohol vo vzťahu k exekučným titulom (pohľadávkam v nich priznaných) námietku premlčania uplatniť iba ako odporca v čase, keď exekučné tituly neboli právoplatné a vykonateľné, t. j. iba v základnom konaní. Z tohto odôvodnenia možno vyvodiť, že okresný súd zaujal právny názor, že povinný v exekučnom konaní v rámci námietok proti exekúcii nemôže účinne vzniesť námietku premlčania vymáhanej pohľadávky (pohľadávok). Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 50 Exekučného poriadku, keď okresný súd zaujal názor, že v námietkach proti exekúcii povinný nemôže namietať premlčanie judikovaného práva. Povinný pritom môže účinne vzniesť v exekučnom konaní námietku premlčania vymáhanej pohľadávky a uplatniť túto námietku v námietkach proti exekúcii ako okolnosť brániacu vymáhateľnosti vymáhaného nároku.

Prvostupňový súd však vychádzal z nesprávneho právneho názoru o nemožnosti uplatnenia námietky premlčania v exekučnom konaní, a preto neskúmal dôvodnosť námietky premlčania vznesenej v exekučnom konaní povinným, nezisťoval rozhodujúce skutočností v zmysle § 408 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd preto v zmysle § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a § 243b ods. 2 v spojení s § 243i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny záver vyslovený v tomto rozsudku je preň záväzným.

Námietky v správnej exekúcii

Zákonné ustanovenia, ktorých predmetom je správna exekúcia, sú obsiahnuté v piatej časti „VÝKON ROZHODNUTÍ“ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"). V zmysle § 76 ods. 1 správneho poriadku možno proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia podať námietky. Podľa ustanovenia § 76 ods. 3 správneho poriadku o námietkach proti správnej exekúcii rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia, t. j. správny orgán (môže ísť napr. o daňový úrad, zdravotnú poisťovňu, sociálnu poisťovňu a pod.).

Námietky zaujatosti v súdnom konaní a procesné obmedzenia

Bratislava 27. júla (TASR) - Námietky zaujatosti počas súdneho konania by sa už nemali zneužívať. Vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP), jedného z troch kódexov, ktoré od 1. júla 2016 nahradia Občiansky súdny poriadok. „Možnosť vznášať námietky zostáva, šikanózne či zjavne bezdôvodné námietky však môžu byť sankcionované pokutou vo výške 500 eur,“ povedala pre TASR advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková.

Súdne konanie by mali urýchliť aj oklieštené dôvody na odročenie pojednávania. „Okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, možno od advokáta žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Taktiež od strany, kvôli ktorej zdravotnému stavu už bolo pojednávanie odročené, možno žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou.

CSP prináša zmeny aj pri výsluchu svedkov. Ak strana navrhne výsluch svedka, mala by zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní. Môže však i naďalej požiadať o jeho predvolanie. „Ak sa však nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne. Z dôvodov hospodárnosti však môže súd svedkovi uložiť, aby na otázky odpovedal písomne.

Od budúceho roka už nebude súd v každej procesnej veci vydávať uznesenie, tak ako tomu bolo doposiaľ. Keďže tieto uznesenia mohli byť napadnuté odvolaním na krajskom súde, konanie sa predlžovalo. „Po novom sa súd vysporiada s procesnými záležitosťami až v rozhodnutí vo veci samej, a teda až po vynesení konečného rozhodnutia sa budú môcť strany voči nim brániť podaním odvolania,“ vysvetlila advokátka s tým, že zmeny sa budú týkať aj odvolacieho konania. „Taxatívne sa stanoví okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti iným uzneseniam prípustné nebude. Rovnako nebude odvolanie prípustné voči uzneseniam vydaných súdnym úradníkom. Proti nemu sa bude možné brániť sťažnosťou,“ doplnila Martinková.

Námietky voči rozhodcovi v rozhodcovskom (arbitrážnom) konaní a následné preskúmanie súdom

Rozhodcovské konanie má množstvo špecifík a môže dochádzať počas neho aj k prelínaniu so súdnym konaním, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku situácií, ktoré legislatíva buď nerieši alebo rieši problematickým spôsobom. Základom dôvery v rozhodcovské konanie je bezpochyby osoba rozhodcu, ktorá nevyvoláva pochybnosti v tom, či bude pri riešení sporu rozhodovať nezávisle a nestranne. Slovenský zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní„) v § 9 ods. 1 ukladá osobe ustanovenej za rozhodcu povinnosť bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Zákon bližšie termín „predpojatosť“ nedefinuje, ale dôvodová správa k Zákonu o rozhodcovskom konaní[1] ako aj komentáre[2] referujú v tejto súvislosti na zásadu nestrannosti a nezávislosti rozhodcov.

Čo však v prípade, ak má jedna zo strán pochybnosti o nezávislosti alebo nestrannosti rozhodcu? Zákon o rozhodcovskému konaní výslovne dáva možnosť stranám (§ 9 ods. 3), aby sa dohodli, či už v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr však do začatia rozhodcovského konania na postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Štandardne je spôsob podávania námietok upravený v rokovacom poriadku, resp. rozhodcovských pravidlách príslušného rozhodcovského súdu, čo predpokladá aj zákon. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na postupe podávania námietok voči rozhodcovi a ani sa ich spor nerieši pred rozhodcovským súdom, ktorého rokovací poriadok, resp. pravidlá takýto postup upravujú, uplatní sa postup podľa zákona. V takom prípade strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach, na základe ktorých má za to, že námietku môže podať, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá, alebo ak druhá strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany rozhodcovský súd do 60 dní od jej doručenia.

Ako som spomínala vyššie, zákonná úprava postupu pri podaní námietky sa uplatní len v prípade, že si strany nedohodli iný postup podávania námietok voči rozhodcovi. Napríklad Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory („RS SAK“) upravuje možnosť podania námietky predpojatosti voči rozhodcovi v čl. IV (6).[8] Námietka predpojatosti musí byť adresovaná do rúk tajomníka, ktorý je povinný námietku postúpiť rozhodcovi, ktorého sa týka. Ak sa tento rozhodca nevzdá funkcie rozhodcu do 15 dní od doručenia námietky, o námietke rozhodne predsedníctvo Rozhodcovského súdu do 45 dní od jej doručenia. Rokovací poriadok RS SAK teda stanovuje kratšiu lehotu na rozhodnutie ako zákon, ten ukladá povinnosť rozhodnúť do 60 dní.

Pravidlá Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory („RS SOPK“) v čl. 16 (2) tiež priznávajú možnosť účastníkom konania namietať zaujatosť rozhodcu. Ak sa takto namietaný rozhodca pre vznesené pochybnosti o nezaujatosti nevzdá funkcie, o odmietnutí rozhodcu rozhodujú ostatní členovia senátu. Ak medzi nimi nedôjde k dohode alebo ak odmietnutie smeruje proti dvom rozhodcom, rozhoduje o odmietnutí predsedníctvo RS SOPK, pričom podľa čl. 16 (3) rozhodcovský súd musí o odmietnutí rozhodcu rozhodnúť v lehote do 60 dní odo dňa vznesenia námietky účastníkom. Za netypický prvok možno označiť, že čl. 40 (4) týchto pravidiel spája s podaním námietky zaujatosti povinnosť zaplatiť poplatok vo výške 30 % poplatku za konanie pred rozhodcami podľa Sadzobníka, ale len v prípade jej prejednania predsedníctvom. Teda pokiaľ sa o námietke rozhodujú len ostatní členovia senátu, poplatok sa neplatí. Pokiaľ sa poplatok nezaplatí ani v určenej primeranej lehote, námietka zaujatosti sa neprejednáva.

Možnosť podať námietku proti rozhodcovi štandardne upravujú aj rozhodcovské pravidlá rešpektovaných arbitrážnych inštitúcií, vrátane arbitrážnych pravidiel Medzinárodného rozhodcovského súdu vo Viedni („VIAC“).[10] Konkrétne v čl. 20 tieto umožňujú namietať rozhodcu, ak existujú okolnosti, ktoré vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o jeho nestrannosti alebo nezávislosti, alebo ak arbiter nespĺňa kvalifikačné predpoklady dohodnuté stranami. Námietku musí predložiť strana sekretariátu VIAC do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o dôvodoch na podanie námietky. Podobne upravujú možnosť podať námietku proti rozhodcovi aj arbitrážne pravidlá Medzinárodného arbitrážneho súdu Medzinárodnej obchodnej komory („ICC“),[11] ktoré umožňujú namietať rozhodcu z dôvodu nedostatku nestrannosti alebo nezávislosti alebo inak, predložením písomného vyhlásenia sekretariátu, a to do 30 dní od prijatia oznámenia o vymenovaní alebo potvrdení rozhodcu touto stranou, alebo do 30 dní odo dňa, keď bola strana, ktorá podala námietku, informovaná o okolnosti, na ktorej je námietka založená (čl. 14 arbitrážnych pravidiel ICC).

Ak by rozhodcovské konanie podľa rozhodcovských pravidiel VIAC alebo ICC malo miesto konania na Slovensku, uplatnil by sa slovenský Zákon o rozhodcovskom konaní[12] a teda strana, ktorá neúspešne namietala predpojatosť rozhodcu podľa postupu stanoveného rozhodcovskými pravidlami by sa mohla obrátiť na súd v zmysle § 9 ods.

Ustanovenie § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní pripúšťa ďalší „stupeň“ preskúmania námietky voči rozhodcovi, a to súdom, doslovne je možné „požiadať, aby o námietke rozhodol súd“. Zákon napríklad bližšie nešpecifikuje, kto má byť účastníkom takéhoto konania o námietke voči rozhodcovi. Hoci z textu zákona to nevyplýva,[13] komentár jednoznačne konštatuje, že stranami tohto konania sú účastníci konania. Z podstaty veci prichádzajú do úvahy aj ďalšie subjekty, napríklad rozhodcovský súd, najmä ak bol príslušný rozhodca ustanovený rozhodcovským súdom, prípadne samotný rozhodca alebo člen(ovia) senátu, ak neinformovali náležite o svojej nestrannosti alebo nezávislosti.

Zaujímavá situácia vzniká, keď napríklad Rokovací poriadok RS SAK stanovuje 45-dňovú lehotu na rozhodnutie o námietke, ktorá je kratšia ako zákonná lehota (60 dní). Lehota na podanie žiadosti o posúdenie námietky súdom však začne plynúť, až keď uplynie zákonná lehota na rozhodnutie o námietke, t. j. o 60 dní od doručenia námietky (a nie 45 dní). Aj keď rozhodcovské pravidlá, resp. rokovací poriadok interne stanovia kratšiu lehotu na rozhodnutie o námietke a rozhodcovský súd v tejto lehote o námietke nerozhodne, to ešte nezakladá právo účastníka podať námietku na súd v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto vznikne až keď nebude o námietke rozhodnuté v lehote 60 dní.

Vzniká otázka, aký postup má aplikovať strana, ktorá namietala predpojatosť rozhodcu a než o tejto námietke rozhodol súd, takto neuspokojivo obsadený rozhodcovský tribunál vydal rozhodcovský rozsudok. Na základe súčasného legislatívneho stavu nemá strana inú možnosť ako podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Pomerne ľahko sa teda môže stať, že ohľadne toho istého rozhodcovského konania bude súd rozhodovať o námietke rozhodcu na základe žiadosti podanej podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň sa bude viesť ďalšie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v tom istom konaní (jedným z dôvodov na zrušenie je aj ak ustanovenie rozhodcovského súdu bolo v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní)[18]. Potvrdením oprávnenosti námietky zaujatosti po vydaní rozhodcovského rozsudku namietajúca strana vlastne nič nezíska. V dôsledku existencie rozhodcovského rozsudku sa v konaní o námietke podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní stráca totiž opodstatnenie konania a prípadné rozhodnutie vydané súdom v konaní o námietke podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní sa stáva nevykonateľným, keďže príslušní rozhodcovia v rozhodcovskom konaní už rozhodli. Je preto logickým krokom, ak strana podá návrh na zastavenie konania o námietke.

V konaní o námietkach podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní dospeje súd síce k určitému meritórnemu posúdeniu námietok, avšak takýto výsledok nemá nijaký vplyv na posúdenie právoplatnosti medzitým vydaného rozhodcovského rozsudku. Vydaním Rozhodcovského rozsudku teda dôvod na konanie o námietke pominie. Namietajúca strana by nemala byť zaviazaná ani povinnosťou znášať trovy konania o námietkach, keďže účel konania bol zmarený nie jej vinou.

Autorita a expertíza

JUDr. Ing. Miriam Galandová, PhD., LLM., FCIArb je partnerkou advokátskej kancelárie PRK Partners. Absolvovala Právnickú fakultu UK v Bratislave, kde v roku 2016 ukončila doktorandské štúdium. Je tiež absolventkou Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave a získala titul LL.M na Queen Mary, University of London v špecializácii medzinárodná arbitráž a obchodné právo. Je členkou Chartered Institute of Arbitrators a pravidelne pôsobí ako rozhodca v arbitrážnych konaniach podľa pravidiel ICC, VIAC, UNCITRAL a pravidiel arbitrážneho súdu Slovenskej advokátskej komory.

Porovnanie kľúčových lehôt a adresátov (exekúcia vs. arbitráž)

Špecifiká dovolania a odvolania v CSP relevantné pre sprievodné námietky

CSP obmedzí možnosť podať dovolanie len na výroky v rozsudku a na rozhodnutia, ktorými sa konanie končí, ako je odmietnutie či zastavenie. „Dovolanie môže podať len tá strana sporu, ktorá napadnutým rozhodnutím spor prehrala. Lehota na podanie dovolania sa aj z dôvodu sprísneného obligatórneho zastúpenia advokátom predlžuje na dva mesiace.

Praktické rady pre formuláciu a podpis advokátom

• Označte účastníkov, exekútora a spisovú značku - kto ich robí, komu sú určené, ktorej veci sa týkajú.
• Vymedzte petit - aby súd rozhodol, že exekúcia sa nezačala oprávnene, prípadne len v časti vymáhaného nároku.
• Uveďte len skutočnosti po vzniku exekučného titulu a právne relevantné dôvody.
• Dodržte 14-dňovú lehotu a odošlite námietky exekútorovi; sledujte 5-dňové postúpenie súdu.
• Podajte podanie elektronicky podpísané kvalifikovaným e‑podpisom advokáta vo formáte XAdES, s overenými prílohami.

Žiadosť o nápravu a námietky vo verejnom obstarávaní (kontext)

Počas procesu verejného obstarávania môže nastať situácia, kedy podnikateľ, ktorý má záujem zúčastniť sa súťaže môže považovať jej podmienky za diskriminačné a alebo obmedzujúce. Každý hospodársky subjekt má záujem chrániť svoje právo predložiť riadnu a konkurencie schopnú ponuku v čestnej hospodárskej súťaži. Ak avšak nadobudne presvedčenie, že mu toto právo verejný obstarávateľ či už podmienkami účasti alebo požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch obmedzuje, môže žiadať o nápravu. V našom kurze sa naučíte kedy a ako podať žiadosť o nápravu a námietku.

Prehľad: čo rozhoduje kto a kedy

• O podaných námietkách však rozhoduje súd.
• Podľa ustanovenia § 76 ods. 3 správneho poriadku o námietkach proti správnej exekúcii rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia.
• Ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v tejto lehote, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke požiadať, aby o námietke rozhodol súd.

tags: #priloha #namietok #podpisana #advokatom