Predložil vám zamestnávateľ zmluvu a nie ste si istý, či spĺňa všetky náležitosti? Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ( § 42 ods. 1 Zákonníka práce ). Pracovná zmluva je základným pilierom pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Na jej základe vznikajú práva a povinnosti oboch strán, pričom jej obsah je presne upravený Zákonníkom práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Povinné a voliteľné náležitosti pracovnej zmluvy
Každá pracovná zmluva musí obsahovať povinné náležitosti, ktoré stanovuje Zákonník práce. Predpokladom platnosti pracovnej zmluvy je jej písomná forma. Každá zmluvná strana musí obdržať jedno jej vyhotovenie. Písomná forma je povinná pre všetky pracovné zmluvy.
Čo musí a čo môže obsahovať pracovná zmluva? Pracovná zmluva obsahuje okrem povinných náležitostí, uvedených vyššie, aj niektoré iné náležitosti ako napr. mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Mzdové podmienky sú výsledkom kolektívneho vyjednávania. Pracovné podmienky môžu byť dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takom prípade stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy. Nemožno opomenúť ani kolektívnu zmluvu.
Druh práce a pracovná náplň
Druh práce a jeho stručná charakteristika, t. zn. na akú prácu sa zamestnanec prijíma a čo bude jeho pracovnou náplňou. Pracovnú náplň postačuje charakterizovať stručne, v základných bodoch. Presné uvedenie pracovných činností môže tvoriť Prílohu k Pracovnej zmluve pomenovanú ako obsah pracovných činností. Príloha pracovnej zmluvy môže obsahovať detailný popis pracovných činností, ktorý sa v zmluve len stručne naznačí.
Miesto výkonu práce a územný obvod
Miesto výkonu práce zamestnanca. Ako miesto výkonu práce sa zvyčajne uvádza sídlo zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky. Je možné vymedziť aj niekoľko pracovných miest v prípade, že zamestnanec bude vykonávať prácu na viacerých miestach. Ak nie je možné určiť konkrétne pracovné miesto, možno uviesť určitý územný obvod, popr. najširšie vymedzenie je uvedením obce - napríklad Trnava.
Dátum nástupu a skúšobná doba
Deň nástupu do práce. Pracovný pomer vzniká dňom, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu, t. j. Môže byť uvedený presný dátum (napríklad 1. 6.). Skúšobná doba sa môže dohodnúť v pracovnej zmluve na dobu najviac tri mesiace. Nemožno ju predlžovať. To, aby zamestnancovi plynula skúšobná doba, musí byť upravená písomne. Ak je zamestnanec počas skúšobnej doby na PN 5 pracovných dní, predĺži sa mu skúšobná doba o týchto 5 dní.
Mzdové podmienky a odmeňovanie
Ak mzdové podmienky nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, musia byť uvedené v pracovnej zmluve. Uvedené môžu byť napríklad ohodnotenie, špecifické príplatky vrátane podmienok ich priznania, resp. pracovnej zmluvy. Povinné je tiež uviesť výplatné termíny, benefity atď., hoci tieto môžu byť upravené v iných dokumentoch (interných poriadkoch zamestnávateľa napríklad). Zamestnávateľ je povinný do 8 dní prihlásiť zamestnanca na príslušnú zdravotnú a sociálnu poisťovňu.
Typy pracovných vzťahov a dohôd
Najbežnejšími druhmi pracovných zmlúv sú zmluvy na dobu určitú a neurčitú. Pracovný pomer na určitú dobu má pevne stanovené trvanie a možno ho dohodnúť najdlhšie na dva roky. Predĺžiť alebo opätovne si ho dohodnúť (v rámci dvoch rokov) je možné najviac dvakrát. Je to typ pracovného vzťahu, ktorý sa skončí automaticky po uplynutí dohodnutého obdobia, čiže má presne stanovený začiatok aj koniec. Najčastejšie sa využíva napríklad na sezónne práce (v hotelierstve, poľnohospodárstve) alebo pri dočasných projektov, či pri zastupovaní neprítomného zamestnanca (napr. ak je na materskej dovolenke).
Dohody o prácach mimo pracovného pomeru: Dohodu o prácach mimo pracovného pomeru je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to maximálne na 1 rok (12 mesiacov). Dohodu o vykonaní práce - uzatvára sa s fyzickou osobou na prácu, ktorá je obmedzená určitým výsledkom. Maximálny rozsah práce nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Dohodu o pracovnej činnosti - využíva sa pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce. Dohodu o brigádnickej práci študenta - vzťahuje sa na fyzické osoby, ktoré ešte nedovŕšili vek 26 rokov a zároveň sú žiakmi strednej školy alebo študentmi dennej formy vysokej školy.
Práva a povinnosti pri zmene alebo spore o zmluvu
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Každá zmena pracovnej zmluvy vyžaduje súhlas zamestnanca, inak by bola neplatná. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Ak zamestnanec zistí, že pracovná zmluva obsahuje nejasnosti, je potrebné ich ihneď prerokovať so zamestnávateľom. V prípade, že zmluva obsahuje nesprávne alebo zavádzajúce informácie, zamestnanec má právo požiadať o ich opravu.
Skončenie pracovného pomeru
Pracovný pomer je možné skončiť viacerými spôsobmi. Výpoveď je jedna z foriem (okrem výpovede možno pracovný pomer skončiť aj dohodou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe). Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ ale aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť a nemožno ho dodatočne zmeniť.
Prílohy pracovnej zmluvy: čo očakávať
Presné uvedenie pracovných činností môže tvoriť Prílohu k Pracovnej zmluve pomenovanú ako obsah pracovných činností. Predmetné informácie zahrnie priamo do textu pracovnej zmluvy alebo ich uvedie ako prílohu. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca písomne informovať o svojich pracovných podmienkach, a to vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania. Zamestnávateľ zamestnanca povinný informovať do 7 dní od vzniku pracovného pomeru, t. j. najneskôr do 7 dní od nástupu do práce.
Príloha pracovnej zmluvy môže obsahovať aj interné predpisy zamestnávateľa alebo odkazy na konkrétne ustanovenie takéhoto interného predpisu. Ak sú pracovné podmienky upravené v kolektívnej zmluve, môže pracovná zmluva odkázať na ustanovenia kolektívnej zmluvy. V prípade, že by ustanovenie kolektívnej zmluvy v danej časti upravovalo lepšie podmienky, v pracovnej zmluve nesmú byť ustanovenia menej výhodné než aké vyplývajú z kolektívnej zmluvy.
Ďalšie dokumenty a ustanovenia, ktoré môžu byť prílohou
- Podrobné pracovné náplne a postupy vykonávania práce.
- Interné predpisy a poriadky, ktoré sa vzťahujú na pracovný výkon.
- Mzdové a odmeňovacie pravidlá, ak nie sú v kolektívnej zmluve.
- Ustanovenia o skúšobnej dobe, preradení na inú prácu a súvisiacich povinnostiach.
- Ustanovenia o skrátenom alebo kratšom týždennom pracovnom čase (napr. 0,5 alebo 0,8 úväzok).
Právne obmedzenia a ochrana osobných údajov
Ide o údaje, bez ktorých by sa pracovná zmluva neobišla, lebo na ich základe dochádza k identifikácii zamestnanca. Zamestnávateľ nesmie od svojho zamestnanca požadovať informácie o národnosti, tehotenstve, rodinných a majetkových pomeroch, sexuálnej orientácii, pôvode, členstve v politických stranách alebo odborových organizáciách, príslušnosti k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Informovanie a archivácia
Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Zamestnávateľ je povinný riadne informovať pri vzniku pracovného pomeru zamestnanca a predložiť vypracované interné predpisy na oboznámenie, resp. konkrétne ustanovenie takéhoto interného predpisu. Pracovná zmluva je nevyhnutným dokumentom, ktorý zabezpečuje stabilitu a ochranu oboch strán pracovného vzťahu. Preto je dôležité venovať jej príprave a kontrole dostatočnú pozornosť.
Pracovná zmluva (obsahové video)
Čo robiť, ak si nie ste istí
Ak zamestnanec zistí, že pracovná zmluva obsahuje nejasnosti, je potrebné ich ihneď prerokovať so zamestnávateľom. V prípade, že zmluva obsahuje nesprávne alebo zavádzajúce informácie, zamestnanec má právo požiadať o ich opravu. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Každá zmena pracovnej zmluvy vyžaduje súhlas zamestnanca, inak by bola neplatná.