Počas ichtyologického prieskumu sme vo vodnej nádrži Palcmanská Maša, známejšej pod názvom priľahlej obce Dedinky, objavili výnimočného pstruha potočného. Pstruh potočný je naša pôvodná lososovitá ryba. Osídľuje horské a podhorské toky s chladnou, okysličenou vodou. Darí sa mu aj vo vyššie položených vodných nádržiach s chladnou, spravidla hlbšou vodou.
Objav vo vode Palcmanskej Maše - opis nálezu
V októbri 2023 sme v rámci ichtyologického prieskumu a odlovu nežiaducich druhov rýb prelovovali brehové časti nádrže pomocou výkonného batériového elektrického agregátu. Vedúcemu odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov SRZ Dušanovi Hajňukovi sa podarilo v hornej, zúženej časti nádrže agregátom uloviť väčšiu rybu. Bezprostredne po omráčení ryby elektrickým prúdom sme sa domnievali, že ide o krajší exemplár šťuky. Po náročnom vylovení ryby do člna sme s prekvapením zistili, že je to výnimočný pstruh potočný!
Rybu sme umiestnili do prepravky s vodou a preplavili sme sa k chate SRZ, kde sme ju zdokumentovali. Bol to samec pstruha potočného s výrazným pohlavným dimorfizmom - predĺženou a hákovito zahnutou dolnou čeľusťou. Ryba bola veľmi robustná, preto sme ju pred zmeraním a vážením anestézovali v roztoku klinčekového oleja. Namerali sme jej dĺžku 770 milimetrov a navážili hmotnosť 6,54 kilogramu! Výška tela dosiahla 210 milimetrov.
Biologické a morfologické poznámky k ulovenej rybe
Sfarbením to bol pstruh potočný, hoci s minimom červených škvŕn. O typické sfarbenie jazernej formy pstruha nešlo. Jazerná forma pstruha má striebristé sfarbenie s výlučne čiernymi škvrnami v tvare písmena x. V minulosti pri jednom rozhovore s popredným slovenským ichtyológom Jurajom Holčíkom sme sa od neho dozvedeli, že pstruhy jazerné v čase neresu dostávajú sfarbenie pstruha potočného. Je to nanajvýš pravdepodobné, predovšetkým pri prvej generácii jazerných pstruhov, ktoré sa ako mladé pstruhy potočné dostali z tečúcej vody do prostredia vodnej nádrže. Môžeme predpokladať, že toto bol aj prípad uvedeného pstruha, keďže sa blížilo obdobie neresu.
Pri pohľade na samotnú hlavu tohto pstruha bolo zrejmé, že jeho potravu musia bežne tvoriť násady tržných pstruhov dúhových, ktorými sa revír pravidelne zarybňuje. Dostať podobne veľkú rybu na malý vobler alebo umelú mušku je málo pravdepodobné, pokiaľ by sa to aj udialo, na jemné náčinie by ju bolo asi nemožné zdolať. Výnimočnosť tejto ryby podčiarkuje aj to, že do týchto rozmerov dorástla v nádrži, kde je povolené privlastňovať si ryby a rybársky tlak je značný.
Vekové zistenia a ich limity
Rybe sme z chvostového stebla odobrali niekoľko šupín na zistenie veku. Skúmal ich vedecký pracovník sekretariátu SRZ Peter Križek. Žiaľ, odobraté šupiny neboli vhodné na zistenie veku. Bolo na nich 5, najviac 6 annulusov, čo by znamenalo vek ryby 5+, maximálne 6+ rokov, a to sa zdá málo pravdepodobné, hoci pstruhy v priestranných nádržiach po prechode na potravu pozostávajúcu z rýb majú pomerne veľké ročné prírastky.
Tomu zodpovedá aj informácia od Jaroslava Šubjaka, rybárskeho pedagóga a preparátora rýb. Pri preparovaní veľkých pstruhov zo slovenských vôd zisťoval zároveň vek týchto rýb a ani jeden pstruh nepresiahol napriek značnej veľkosti vek 10 rokov.
Palcmanská Maša - história, zmeny a súčasný stav
Nádrž bola vybudovaná na rieke Hnilec už v roku 1953. Nachádza sa v nadmorskej výške takmer 800 metrov, v klimaticky chladnejšej oblasti. V rokoch po napustení sa tam dali uloviť pekné exempláre pstruhov potočných a jazerných, ako aj vysadených nepôvodných pstruhov dúhových. V súčasnosti v zarybnení nádrže dominuje pstruh dúhový a ten prevláda aj medzi úlovkami. Pstruh potočný je napriek pravidelnému zarybňovaniu menej častým úlovkom.
Vzhľadom na trofické zmeny v nádrži v súčasnosti v biomase rýb prevládajú vedľajšie druhy, predovšetkým jalec hlavatý, plotica červenooká a ostriež zelenkavý. Dobré podmienky tam našla šťuka, pri ktorej takisto prebieha úspešná samoreprodukcia. Tieto druhy rýb potravne konkurujú hospodársky preferovaným lososovitým druhom rýb. Pstruhy potočné ulovené v nádrži sú väčšinou v horšom kondičnom stave a loviaci rybári ani neočakávajú väčší úlovok pstruha potočného.
Rekordy pstruha potočného na Slovensku - prehľad historických úlovkov
Vo všeobecnosti platí, že väčšia ryba dorastie vo väčšom vodnom útvare, teda vo vodnatejšej rieke alebo väčšej vodnej nádrži. Podľa odbornej literatúry sa najväčší pstruh u nás ulovil v roku 1985 na vodárenskej nádrži Hriňová. Mal dĺžku 107 centimetrov a hmotnosť 15 kilogramov. Na vodnej nádrži Liptovská Mara bol v roku 1982 ulovený pstruh s dĺžkou 94 centimetrov a hmotnosťou 9,5 kilogramu.
| Miesto | Rok | Dĺžka (cm) | Hmotnosť (kg) |
|---|---|---|---|
| Hriňová (vodárenská nádrž) | 1985 | 107 | 15 |
| Liptovská Mara | 1982 | 94 | 9,5 |
| Palcmanská Maša (Dedinky) - ichtyologický nález | 2023 (objav 2024 v médiách) | 77 | 6,54 |
Formy pstruha potočného a ich rastové rozdiely
Pstruh potočný ako druh vytvára tri formy, a to formu morskú, potočnú a jazernú. Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) zahrňuje populácie žijúce v potokoch a riekach počas celého svojho života. Pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris) sa dokáže vytvárať z populácie pstruhov žijúcich v jazerách alebo nádržiach, ktoré sú bohaté na potravu a poskytujú rybám dostatočný priestor. Pstruh morský (Salmo trutta morpha trutta) tvoria migráciu podnikajúce populácie podobné lososom.
Potrava, životné podmienky a reprodukcia
Pre svoj život potrebuje pstruh potočný chladnú a na kyslík bohatú vodu. Najlepšie profituje pri teplotách 10-15 °C. Potravu tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Na jar pstruhy prijímajú hlavne červy a larvy mušiek rodu Simulium, z rybiek uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble. Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do štrkového dna.
Ohrozenia, ochrana a manažment populácií
V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá; medzi hlavné príčiny patrí znižovanie prietokov, otepľovanie klímy a nadmerný predačný tlak rybožravých predátorov, predovšetkým vydry riečnej a volavky popolavej. V menších tokoch dochádza k znižovaniu prietokov, prehrievaniu vodného stĺpca a k nadmernému predačnému tlaku. Jedna vydra spotrebuje denne jeden až 1,5 kilogramu potravy, za rok z tokov odčerpá takých 350 kilogramov rýb.
Aby sa udržali populácie pstruha potočného, je potrebné odstránenie migračných bariér, revitalizácia upravených tokov, vodozádržné opatrenia formou budovania nízkych drevených prahov a nastavenie rybárskeho obhospodarovania revírov. Vytváranie revírov v režime Chyť a Pusť a no go zóny ako Chránené rybie oblasti by mali byť samozrejmosťou.
Zarybňovanie, genetika a budúcnosť pstruha
Pri zarybňovaní dnes prevládajú metódy čo najbližšie prírodným podmienkam, napríklad ukladanie ikier v Vibert boxoch priamo do vhodného toku. Je dôležité rozmýšľať nad pôvodom generačných rýb - na Slovensku máme dve populácie pstruha potočného, čiernomorskú a atlantickú. Analýzou DNA sa zistilo, že až 85 percent populácie potočákov na Slovensku v tokoch úmoria Čierneho mora má pôvod v atlantickej populácii, čo sú následky nevhodného zarybňovania.
Budúcnosť pstruha potočného na Slovensku závisí od aktívneho manažmentu, geneticky správneho zarybňovania, ochrany nativných populácií a regulácie stavu rybožravých predátorov. Bez umelého zarybňovania by dnes na väčšine našich pstruhových tokov pstruh potočný možno už neexistoval.
Aktuálne rekordy a motivácia pre športových rybárov
Medzi trofejné úlovky na vodných nádržiach a podhorských riekach zaraďujeme tie nad 60 centimetrov, na menších tokoch je trofejným pstruh nad 50 centimetrov, na skutočne malých tokoch sú rastové maximá pstruha do 40 centimetrov dĺžky. V poslednom čase neevidujeme výnimočný úlovok, ktorý by vzbudil náležitú pozornosť, hoci v minulosti nebola núdza o naozaj veľké pstruhy alebo ich jazernú formu.
Úlovok pstruha dlhého 77 cm a vážiaceho 6,54 kg z Palcmanskej Maše predstavuje významný ichtyologický záznam a motiváciu pre športových rybárov v nadchádzajúcej pstruhovej sezóne. Autori publikovaných záznamov: Dušan Hajňuk, Emil Pacek, Richard Štencl.