Ako pokročilí chovatelia, môžete sa pokúsiť korytnačky rozmnožiť. Väčšina korytnačiek sú pohlavne dospelé od 5. roku života. Obdobie práenia je väčšinou od konca apríla do začiatku júna, závisí to od dĺžky dňa a množstva slnečného žiarenia. Pokiaľ máte dvoch samcov, možno ste si všimli, že sa v určitej časti roku prejavujú oveľa čulejšie, niekedy sa vzájomne drgajú. Ak k nim v tomto čase pridáte dospelú samičku, budete môcť pozorovať pytačky i súboje. Samce sa budú nahlas ozývať a vzájomne sa zrážať panciermi. Snažia sa jeden druhého prevrátiť a zvíťazí ten zo súperov, ktorý zostane na všetkých štyroch. Pretože u korytnačiek je oplodnenie vnútorné, nasleduje po víťaznom súboji párenie.
Po znesení vajíčka samička vylieza a je prichytená na zväčša guľaté predmety a môže pritom vydávať sipavé zvuky. Po určitom čase (6 - 8 týždňov) samička vyhľadá miesto, kde je kyprá pôda, vyhĺbi si jamku zadnými nohami a znesie do nej vajíčka. Vajíčka sú biele, guľaté alebo oválne a majú pevnú škrupinu. Samička po znesení vajíčka zahrnie a povrch veľmi jednoducho utľapká: postaví sa nad jamku a niekoľkokrát "dosadne" plnou váhou na zem. Potom odíde. O ďalšie sa musí postarať slniečko, prípadne pri odchove uloženie vajec do inkubátora so stálou teplotou a vlhkosťou. Podľa teploty trvá inkubácia (čas vývoja zárodkov vo vajíčku).
Príprava prostredia a inkubácie vajíčok
Na zistenie, či sú vajíčka oplodnené, sa využíva presvietenie vajíčka svetlom pred lampou. Malé korytnačky čaká hneď od začiatku drina: musia sa vyďobať z vajíčka a rozbiť pevnú škrupinu a zároveň sa vyhrabať na povrch. Doba liahnutia trvá 1 - 3 dni. V inkubátore sa po vyliahnutí malé korytnačky môžu nechať do doby, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera celý nevstrebe. To môže trvať týždeň. Pri umeľom chove musíme zabezpečiť vajíčkam vhodné podmienky na vývoj. Pri prvých náznakoch pytačiek pripravíme samičke dostatočne vysokú vrstvu rašeliny s pieskom, do ktorej bude môcť vajíčka zahrabať a zznášku premiestime do zvláštnej liahne. Najvhodnejšia teplota na vývoj zárodkov je 23-29 stupňov. Starostlivo ju kontrolujeme ponoreným teplomerom a podľa potreby upravíme. Dôležitá je aj primeraná vlhkosť.
Novonarodené korytnačky sú malé, majú jasné farby a mäkký pancier, ktorý sa ľahko môže poraniť. O mláďatá sa musíte starať. Musia dostávať veľmi pestrú stravu a od samého začiatku aj vitamíny a minerálne látky. Posledný bod: korytnačky nie sú spoločenské tvory a teda pri tomto druhu zvieraťa nedochádza k vytvoreniu stálych dlhoročných partnerov.
V dnešnej dobe, kedy si môžeme kúpiť takmer akékoľvek zviera, je veľmi dôležité mať o jeho chove dostatok informácií. Korytnačky sú na Zemi už od čias dinosaurov a hlavným znakom je pancier. Ten býva buď tvrdý - kosteno-rohovinový, alebo pozostáva zo zhrubnutej kože. Keďže každý druh korytnačky má iný pancier, je hlavným rozoznávacím znakom a čiastočne sa dá využiť aj pri určovaní pohlavia. Skladá sa z dvoch častí: chrbtovej (carapax) a brušnej (plastron).
Rôzne druhy a ich prostredie
Korytnačka grécka (Testudo hermanni) je jedným z najobľúbenejších druhov suchozemských korytnačiek. Rozdeľuje sa na Testudo hermanni hermanni a Testudo hermanni boettgeri, ktoré obývajú rôzne oblasti Balkánu a Jadranu. Korytnačky grécke uprednostňujú suché a kamenisté oblasti s trávnatou vegetáciou a nízkymi stromami. Chránené druhy sa v naturálii živia rozmanitou stravou a dovolia dlhodobé teráriové chovy.
Chov a terárium
Terárium pre grécku korytnačku by malo byť veľké: 8-krát dlhšie ako dĺžka panciera (približne 30 cm). Vyberieme otvorený typ terária. Dno terária nasypeme jemný štrk, riečny piesok alebo mulčovaciu kôru a môžeme doplniť rašelinou. Vaňa je dôležitá na kúpanie a pitie, vodu treba pravidelne meniť. Vykurovanie rozdelíme na dve tepelné zóny a osvetlenie by malo zahŕňať UV-B žiarivku pre vstrebávanie vápnika a tvorbu vitamínu D. UVB zdroje sa menia podľa času a nezostávajte zo skla; UVB cez sklo neprejde. Pravidelná starostlivosť a vhodná strava sú kritické pre zdravie panciera a kostí.
Kŕmenie a výživa
Strava suchozemskej korytnačky by mala byť čo najviac rastlinná - lúčne rastliny, púpava, repka olejná a seno; v zime môžu pribudnúť sušené lúčne byliny. Obmedzte ovocie a zeleninu s vysokým obsahom šťavelanov a vyhýbajte sa potravinám bohatým na sacharidy. Do stravy pridávame aj vápnik a vitamíny; niektoré druhy potrebujú častejšiu suplementáciu, najmä mláďatá a samice počas znášky. Mäso sa ponúka iba príležitostne a v menšom množstve. Dospelé korytnačky kŕmime ráno každý deň, mladé a pri znáške dvakrát až trikrát denne v menších porciách.
Vodné korytnačky majú iné požiadavky: potravu tvoria skôr mäso a bezobratlí ako larvy komárov, dafnie, cvrčky a iné živé potvorky. Do akvaterárií môžeme pridávať aj malé rastliny, no väčšina vodných druhov ich rýchlo zožerie. Vodu v akvateráriách udržiavame častým výmenám a filtráciou; ohrievanie je bežné a čistiace filtre sú odporúčané pre vysoký objem odpadu.
Rozmnožovanie a inkubácia vajíčok
Rozmnožovanie korytnačiek je v amatérskych podmienkach náročné. Ak sa korytnačky spária, samička hrabe a hľadá miesto na nakladenie vajec. Vajíčka môžu byť 1-150 v závislosti od druhu a veku samice. Inkubácia trvá podľa teploty a druhu 60-110 dní. Vajíčka je potrebné udržiavať vo vlhkom piesku alebo substráte, a mali by zostať v kontakte s vlhkosťou, nie príliš, aby sa zabránilo plesniam a vysychaniu. Pri vyliahnutí plod vyvíja vaječný zub, mláďa opúšťa škrupinu a postupne pribúda na živiny zo žĺtkového vaku.
- Pred umiestnením vajíčok do inkubátora je potrebné nájsť bezpečné, vetrané miesto - najlepšie vlhký piesok a rašelina.
- Inkubátor by mal mať stabilnú teplotu 28-32 °C, vlhkosť okolo 75-80 %, a dostatočné vetranie.
- Vajíčka sa v inkubátore umiestnia aj s menším presahom, aby vznikol vzduchový priestor a zabránilo sa uduseniu.
- Pri vyliahnutí mláďat ich premiestníme do samostatného terária/akvárka s vhodným dnom a miskou s vodou.
U gréckej korytnačky je potrebný dôsledný dohľad nad vlhkosťou a teplotou počas inkubácie. Vo všeobecnosti platí, že vyššia teplota vedie k prevahe samičiek a nižšia teplota k samcom. Doba liahnutia a podmienky môžu kolísať v závislosti od druhu a prostredia.
Reportáž TV JOJ Miláčikovo - Sladkovodné korytnačky
Čo sledovať pri starostlivosti o mláďatá
Mláďatá sú veľmi citlivé na infekcie a poranenia panciera. Potrava by mala byť pestrá a bohatá na vitamíny a vápnik; prvé dni po vyliahnutí nemusia prijímať potravu hneď, nakoľko žĺtkový vak im poskytuje živiny. Kŕmenie zvyčajne začíname 2-3 krát denne drobnými dávkami, a postupne prechádzame na bežnú stravu. Suchozemské mladé korytnačky potrebujú mäkšiu rastlinnú stravu a vodné druhy drobné kúsky mäsa alebo vnútornosti, podľa druhu.
Pri údržbe terárií dbáme na čistenie a preventívnu hygienu. K ≤