Ruské príslovia o polievke: Symbol domova a pohody

Polievka je neoddeliteľnou súčasťou ruskej kuchyne a kultúry. Niet preto divu, že sa v ruských prísloviach a porekadlách často objavuje ako symbol domova, pohody a jednoduchého života. Medzi ruské príslovia o polievke patrí napríklad: "Keď nemáš šťastie, zlomíš si zub dokonca aj pri polievke." Toto príslovie hovorí o tom, že niekedy sa nám nedarí, aj keď robíme tie najjednoduchšie veci. Je to pripomienka, že život je plný prekvapení a nie vždy ide všetko podľa plánu.

Okrem prísloví sa polievka v ruskej kultúre spája aj s rôznymi zvykmi a tradíciami. Napríklad, na svadbách sa tradične podáva polievka, ktorá má symbolizovať plodnosť a prosperitu novomanželov. Tiež sa verí, že polievka má liečivé účinky a pomáha pri prechladnutí a iných ochoreniach.

Polievka sa tiahne ľudskou históriou už od praveku. Ingrediencie, spôsob konzumácie aj význam polievky v stravovaní sa do dnešných dní čiastočne premenili, jej podstata však nie. Už v dobe kamennej pred vyše ôsmimi tisíckami rokov ľudia vo vode varili mäso zo sobov, mamutov či koňov, po ruke však vtedy neboli hrnce ani hlinené nádoby, a tak si museli vystačiť s vakmi zo zvieracích koží či s vodeodolnými košíkmi z kôry alebo tŕstia. Oheň by ich spálil, a tak sa voda ohrievala pomocou rozpálených kameňov vo vyhĺbenom otvoru v zemi.

Nápad vkladať rozličné ingrediencie do vriacej vody dostali o pár sto rokov neskôr i starí Egypťania či Rimania. V dochovanej a počas stredoveku opakovane vydávanej kuchárskej knihe Apicius spísanej pravdepodobne v 4. storočia, ktorú naše praprapraprababičky poznali skôr pod názvom De Re Coquinaria (O umení kuchárskom), nájdeme napríklad recept na rímsky boršč alebo jačmennú-zeleninovú polievku. Ako sa šírila Rímska ríša, rozširovala sa aj rôznorodosť zeleniny a byliniek, ktoré sa do polievok pridávali - už vtedy sa varil pór, cibuľa, cesnak, mrkva, petržlen, fenikel, mäta, tymián alebo koriander.

V stredoveku potom boli pre polievky objavené strukoviny, napríklad v preslávenej stredovekej kuchárskej zbierke Viandier bola okrem cibuľovej, horčicovej a rybej popísaná aj fazuľová polievka. V obľube na našom území bola tiež syrná polievka z prepasírovaného syra alebo tvarohu, varili sa aj polievky z kapusty a mrkvy, mäsové vývary a niektorí obyvatelia dreveníc si do nich už vtedy pridávali rezance.

Fenoménom známym z hodín dejepisu je pivná polievka, bez ktorej by sa nejeden čeľadník či sedliak ráno ťažko obišiel. "Na pivné polievky poznali ľudia viac receptov ako dnes. Jedli ju hlavne ľudia chorí, rekonvalescenti a ženy po pôrode," dodáva k tomu Eva Šebestová vo svojej diplomovej práci o význame polievky.

Často bol tekutý pokrm jediným jedlom dňa, najmä pre chudobné bol úplným základom stravy. "Polievka je grunt, kto ju neje, je špunt," hlása tradičné české príslovie. Nie každý si pri tom mohol dovoliť naberať ju lyžicou, ktorá bola dlho výsadou bohatých. Bežne sa kúsky zeleniny alebo mäsa lovili rukami a na nasatie tekutej zložky ľudia do misy namáčali chlieb. A práve tento spôsob jedenia dal polievke názov. Kúsok pečiva namáčaného do vývaru či hustej kaše totiž niesol latinské pomenovanie Suppa, na ktoré v rôznych obmenách dodnes narazíme po celom svete. Anglicky soup, francúzsky soupe, taliansky zuppa, španielsky sopa, nemecky Suppe, rumunsky Supa, poľsky zupa...

Naprieč Európou sme spoločne so Slovákmi a ugrofínskymi vetvami Maďarov a Fínov jediní, kto z latinčiny odvodenému slovu unikol. Naša polievka a česká polievka má zrejme svoje korene vo slovesu polievať. Podobnou logikou vzniklo aj francúzske označenie le potage odvodené od starorímskeho pokrmu Potus, respektíve latinského slovesa potare čiže piť. Dnes sa tak označuje hustá polievka.

Reštaurácia predtým nebola podnikom, kde sa dá jesť, ale pokrmom, ktorý sa dá zjesť. Konkrétne polievkou. Najprv sa tieto horúce pokrmy zo zeleniny a mäsa, ktoré mali podporiť zdravie, predávali priamo na ulici, neskôr sa s nimi reštauratéri presídlilii dovnútra. Dlho sa tradovalo, že prvú reštauráciu, teda vlastne akúsi polievkárnu, prevádzkoval od roku 1765 na rohu parížskych ulíc Rue du Louvre a Rue Bailleul istý pán Boulanger, ktorému sa nad dverami hojdali ceduľa "Pekár ponúkajúci božskú manu". V roku 2000 však profesorka Rebecca L. Spangová z londýnskej University College prišla s tvrdením, že pre túto roky omieľanú historku neexistuje žiadny konkrétny dôkaz.

V rovnakej dobe došlo k polievkovému boomu aj v Amerike. Hlavne imigranti žali veľké úspechy s experimentmi z nových plodín. Hitom v Pennsylvánii sa napríklad stala "bramboračka" nemeckých prisťahovalcov. V Bostone na sklonku 18. storočia žil francúzsky utečenec Jean Baptiste Gilbert Payplat dis Julien prezývaný Princ polievok. V tej dobe vyšlo tiež mnoho kuchárok s celými kapitolami zasvätenými výhradne polievkam, do ktorých sa okrem zemiakov novo pridávala treba kukurica alebo rajčiny, teda pôvodom americké plodiny.

V roku 1772 potom uzrel svetlo sveta predchodca instantnej polievky, keď si kapitán Cook na svojej cesty prvýkrát vzal polievku v kocke. "Bola vyrobená dlhým varením vývaru, až sa tekutina vyparila a zostala pevná, mazľavá hmota, ktorá sa mohla dlhšiu dobu skladovať," vysvetľuje vo svojom historickom opise spoločnosť Podravka. Na lodiach či vo vojenských kuchyniach za napoleonských vojen sa dosť používali aj kocky francúzskych chemikov Prousta a Parmentiera. "Nechali vývar odpariť do sirupovej konzistencie, naliali ho do foriem, nechali zrosolovatiet a potom vysušiť. Tieto kocky sa potom rozpúšťali vo vriacej vode," opisuje Eva Šebestová.

O pár desiatok rokov neskôr už so sušenou zeleninou a dehydrovanými polotovarmi úspešne experimentovali zakladatelia známych potravinových spoločností - nemeckí bratia Knorr či švajčiarsky mlynár Julius Maggi. Prevratnou udalosťou bol v roku 1897 vynález konzervovanej polievky, o čo sa zaslúžil chemik spoločnosti Campbell Soup John T. Dorrance. Vďaka Andymu Warholovi sa plechovky s červenobielym logom a kondenzovanou polievkou v štyroch príchutiach neskôr preslávili po celom svete.

My sme na rozdiel od Američanov polievkam v plechu nikdy príliš neholdovali, v rámci trendu "rýchloviek" sa u nás jedli a stále jedia skôr gulášovky a francúzske z vrecka, prípadne instantné čínske. Sušené polievky slúžia väčšinou len ako rýchla pomoc, provizórny obed v kancelárii alebo nenáročná teplá večera na dovolenke.

Ako vyplýva z výskumu Evy Šebestovej, mnoho našincov svetovým trendom vysokej spotreby presolených hotových polievok pohŕda a nedá dopustiť na poctivý vývar alebo krém z kvalitných surovín. Kým muži dávajú prednosť mäsitým polievkam, ženy holdujú tým zeleninovým. Bez taniera domácej polievky si väčšina slovenských stravníkov nedokáže predstaviť plnohodnotný obed, a je to dobre. Takáto polievka totiž organizmus zasýti výživnými látkami, dodá potrebné tekutiny a vhodne prehreje a pripraví žalúdok na hlavný chod. Dobrú chuť!

Rôzne druhy polievok a ich príprava

V ruskej kuchyni existuje mnoho rôznych druhov polievok, od jednoduchých zeleninových až po sýte mäsové. Medzi najznámejšie ruské polievky patria boršč, šči, rassolnik a ucha. Každá z týchto polievok má svoju vlastnú jedinečnú chuť a históriu.

Zeleninové polievky a vývary budú sýtejšie, ak do nich pripravíte halušky, knedličky alebo iné vložky. Vďaka ich rozmanitosti dosiahnete, že polievky budú chutiť vždy inak a vaši blízki si ich veľmi rýchlo zamilujú. Ich príprava nie je náročná.

Halušky

Výhodou halušiek je, že ich môžete zavariť priamo do polievky, a máte tak s nimi menej starostí. Pripraviť ich môžete z hrubej múky alebo krupice. Najprv si rozklepnite a vyšľahajte vajce so štipkou soli. Halušky ozvláštni aj nasekaná čerstvá alebo sušená bylinka. Potom ich jednoducho pomocou čajovej lyžičky sádzajte priamo do polievky. Nepoužívajte viac cesta, pretože múka narastie a halušky budú veľmi veľké. Pokiaľ chcete len drobné a tuhšie halušky, tak pridajte viac múky, aby bolo cesto pevnejšie.

Halušky z pečene

Tento typ halušiek sa pripravuje skôr ako príloha k mäsovým pokrmom, ale v niektorých rodinách z nich robia aj sýtejšiu prílohu do polievok. Tentoraz do neho pridajte jeden hrubší plátok masla. Zaujímavosťou je, že i keď niektorí ľudia nemajú radi jedlá z pečene, napriek tomu milujú halušky, ktoré sa pridávajú do polievok. Vyrobiť sa môžu z kuracej, bravčovej alebo hovädzej pečene. Tú treba rozmixovať alebo pomlieť na hustú kašu. Na každých sto gramov pečene pridajte jedno menšie vajce. Potom začínajte do zmesi primiešavať hladkú múku a strúhanku, aby ste z nich urobili jemnejšie cesto.

Knedličky

Knedličky sa hodia skôr do čistých vývarov, pretože sú sýtejšie a majú výraznejšiu chuť. Prvé z nich urobíte na drožďovom základe, keď ho namrvíte do panvice s rozpusteným maslom a chvíľku opečiete. Potom k tomu vsypte múku, vajce, ochuťte a vymiešajte cesto, z ktorého tvarujete malé knedličky.

Žemľové knedličky

Žemľové knedličky vyrobíte z nakrájaného pečiva, ktoré môže byť pokojne aj staršie. Namočte ho do mlieka a potom z neho vytlačte všetku tekutinu. Veľmi dobre v nich vynikne čerstvá petržlenová vňať. Ak chcete pekne farebné knedličky, tak do cesta najemno nastrúhajte trochu mrkvy. Obľúbená verzia je s nakrájanou šunkou, ktorú môžete opiecť na cibuľkovom základe.

Ďalšie závarky do polievok

Ďalšia závarka do polievky sa pripravuje jednoducho z hladkej múky, soli a mlieka. To sa pridáva dovtedy, pokiaľ nie je cesto tekutejšie a po nabratí na lyžicu sa pomaly ťahá smerom nadol. Potom si vezmite haluškár, cez ktorý budete z výšky liať po malých dávkach hotové cesto.

Najmä vo vývare veľmi dobre vyzerajú rôzne typy zvitkov. Základ tvorí podobné cesto ako na piškótovú roládu, ktoré urobíte na slaný spôsob. Taktiež začnite najprv oddelením vajíčka a vyšľahaním snehu, aby boli zvitky vláčnejšie. Keď je cesto hotové, tak do neho pridajte ľubovoľné bylinky, mäso alebo pečeň.

Cesto má byť hustejšie, ale nie veľmi tuhé, aby nebol falošný hrach veľmi tvrdý. Ak sa chcete s jedlom trošku vyhrať a čakáte návštevu alebo chystáte oslavu, pripravte do polievky drobné pirohy. Cesto musí byť jemné, takmer priesvitné.

Ďalšie múdrosti a zaujímavosti

Okrem prísloví o polievke existuje v ruskej kultúre mnoho ďalších múdrostí a zaujímavostí, ktoré sa týkajú jedla a života. Tu je niekoľko príkladov:

• Či to dieťa nemá dákej chyby? Dobré, keď spí, ani jesť nepýta.
• Čo budeme jesť? Čo budeme do úst klásť.
• Nejedz, brada sa ti kníše! Nech sa kýva, keď užíva.
• Poďme jesť! To je dobrá zvesť!
• Škoda je, čo pes nezje!
• Zle mi je! Zle je tam, kde bijú a jesť nedávajú!

Tieto príslovia a porekadlá nám pripomínajú, že jedlo je dôležitou súčasťou nášho života a mali by sme si ho vážiť. Tiež nám hovoria o tom, že by sme mali byť štedrí a deliť sa s ostatnými, ktorí to potrebujú.

Polievkové zaujímavosti zo sveta

• oukróp - krajec chleba s cesnakom a soľou omastený sadlom preliaty vriacou vodou
• voďanka - vo vode rozvarený chlieb s cesnakom a rozkvedlaným vajcom z Moravy
• cácaorka - kapustnica z okolia Liberca
• chundelka - mliečna polievka s falošnými chlpatými knedličkami z okolia Liberca
• carambolice - ovocná polievka z Královéhradeckého kraja
• ščedračka - vianočná polievka z Valašska
• žur - poľská polievka z ražného kvásku, mlieka a smotany s bielou klobásou a natvrdo uvarenými vajciami
• molochéjja - egyptská polievka faraónov zo zeleniny, špenátových listov a vývaru
• sancochado - prastará hutná polievka z Peru varená z rôznych druhov mäsa, zemiakov, juky, divokých banánov, sladkých zemiakov, kukuričných klasov, zeleniny a tekvice
• šči - ruská horúca kapustová polievka
• solanka - hustá, korenená a kyslá polievka z Ukrajiny
• okroška - studená ruská polievka z kvasu. Hlavnou prísadou je zelenina, ktorá môže byť zmiešaná so studeným vareným mäsom či rybou v pomere cca 1:1.
• miso - japonská pasta z fermentovaných sójových bôbov, morskej soli, obilie a prípadne ryža, z ktorej sa varí polievka
• gazpacho - španielska studená polievka z čerstvej zeleniny
• caldeirada - portugalská rybia polievka
• bujabéza / bouillabaisse - francúzska polievka z troch druhov rýb a korenín
• puebla - mexická polievka z chilli, fazule, kukurice orestované na cibuľu, paradajok a bravčového mäsa

Polievka a jedlo všeobecne majú v ruskej kultúre hlboký význam a sú spojené s mnohými tradíciami a zvykmi. Ruské príslovia a porekadlá o polievke nám pripomínajú, že aj v tých najjednoduchších veciach sa skrýva múdrosť a krása.

tags: #ruske #prislovie #o #polievky