Drobná ryba dorastajúca do dĺžky 10 cm, výnimočne 18 cm. Maximálny zistený vek bol 10 rokov. Je náročná na obsah kyslíka vo vode. Chrbtová plutva je zdvojená. Telo má vretenovité, holé, bez šupín, s veľkou sploštenou hlavou. Brušné plutvy sú na úrovni prsných plutiev a nedosahujú k análnemu otvoru, sú belavé, často so sivými škvrami. Na žiabrovom viečku sú dva tŕne. Nemá plynový mechúr, preto nie je dobrý plavec. Prúdomilný druh, obýva plytšie úseky konca horskej a podhorskej zóny tokov s členitým kamenistým dnom a chladnou vodou. Je obyvateľom úkrytov pod kameňmi v dobre prekysličených tokoch, ale i jazerách.
Rozmnožuje sa v druhom, ale čiastočne už v prvom roku života. Neresí sa podľa teploty vody v marci až máji. Samica priliepa len jednu dávku ikier na kamene alebo do vyhĺbenej jamky na dne. Cez deň sa ukrýva pod kameňmi a potravu loví v noci. Požiera malé bezstavovce dna, predovšetkým hmyz a kôrovce. Najnovšie analýzy nepotvrdili údaje o požieraní ikier pstruha uvádzané v staršej literatúre. Je citlivý na znečistenie. Ak sa v toku vyskytuje, je dobrým indikátorom čistoty vody.
Obýva väčšinu Európy okrem vôd Talianska. U nás sa kedysi vyskytoval v horskej a podhorskej zóne „takmer všade" s výnimkou tokov južného Vihorlatu. Bol uvádzaný z riek Dunaj, Váh, Vlára, Hron, Nitra, Turiec, Kysuca, Orava, Hornád, čiernošná, Zbojský potok, Ulička, Poprad, Dunajec. Po expanzii pontokaspických býč-kov v strednom Dunaji z nášho úseku vymizol. Druh je uvádzaný na základe údajov z literatúry na 33 územiach európskeho významu. Zníženie jeho početnosti v poslednom období, najmä v zime na prelome rokov 2005 a 2006, spôsobili extrémne počty chránených zimujúcich kormoránov, ktoré takmer zlikvidovali obsádku rýb v rieke Orave a hornej časti rieky Váh.
Hospodársky význam nemá, je dôležitou potravou väčších pstruhov a jalcov, ale aj hlavátky. V minulosti sa používal ako nástraha pri love na prívlač. Hlaváč bieloplutvýlatinsky: Cottus gobiomaďarsky: Botos kölönteanglicky: Bullheadrad: ostriežotvaréčeľaď: hlaváčovitépotrava: všežravo.
Hlaváč bieloplutvý a hlaváč pásoplutvý
Hlaváč bieloplutvý je z najpočetnejších zástupcov tejto čeľade a vyskytuje sa na veľkej časti nášho územia. Hlaváč pásoplutvý je vzácnejší a nájdeme ho len v niektorých vodách. Ako už bolo povedané, hlaváče sú ryby prispôsobené k životu v blízkosti dna. Toto prispôsobenie sa na ich tele podpísalo a tak okrem zvrchu splošteného tela, širokých plutiev a maskovacieho sfarbenia, u nich došlo i k zakrpateniu plynového mechúra. Nie sú samy, rovnako sú na tom i ďalšie druhy rýb, ktoré vedú podobný spôsob života. Hlaváč je pomerne drobnou rybkou nepresahujúcou väčšinou dĺžku 15 cm. Počet a usporiadanie plutiev je rovnaké ako u všetkých ostriežotvarých rýb, čo znamená, že chrbtové plutvy sú dve a brušné sú posunuté pomerne ďaleko dopredu, len kúsok za úroveň prsných. Prsné plutvy sú široké a podobajú sa vejárom. Brušné plutvy slúžia odborníkom k rozlíšeniu tohto druhu od hlaváča pásoplutvého. U bieloplutvého sú krátke a nedosahujú k análnemu otvoru, nemožno na nich nájsť súvislé pruhovanie a ich posledný lúč je relatívne dlhý, v každom prípade siaha ďalej než do polovice dĺžky plutvy.
Hlaváč je rybou čistých chladných vôd s kamenitým dnom a dostatkom úkrytov. Pokiaľ tieto podmienky má, je na takej lokalite bežným druhom. Vzhľadom ku svojej citlivosti ale z mnohých vôd vymizol. Rozmery a rast: dĺžka priemerná 8-12 cm, obvyklé maximum do 14 cm, rekordné hodnoty okolo 15 cm; hmotnosť priemerná 6-15 g, maximum do 30 g, rekordné hodnoty okolo 50 g. Typické znaky: ploché telo, široká tlama a hnedé škvrnité sfarbenie, brušné plutvy nedosahujú k análnemu otvoru, posledný lúč brušných plutiev je dlhší než polovica celkovej dĺžky plutvy. Výskyt: vyskytuje sa v pstruhových a lipňových tokoch na celom území. Početnosť kolíše s kvalitou vôd, úpravami tokov.
Biológia druhu: Hlaváč bieloplutvý obýva tečúce vody pstruhového a lipňového pásma. Výskyt sa kryje s výskytom pstruha a lipňa. Vyhľadáva úseky s kamenitým dnom, kde sa ukrýva medi kameňmi alebo v dutinách pod nimi. Pretože nemá plynový mechúr pohybuje sa pomalými a neobratnými poskokmi. Ak cíti ohrozenie, nepláva ďaleko, ale pokúša sa ukryť. Aby čo najviac unikal pozornosti nepriateľov, je aktívny hlavne za súmraku a v noci. Hlaváč sa živí drobnými bentickými organizmami, drobnými kôrovcami. Vzácne loví i väčšiu korisť. Pohlavne dospieva v 2. (samce a časť samíc) alebo v 3. (samice) roku života. Neresí sa v marci až apríli na spodnú stranu kameňov. Ikry tvoria akúsi hromádku a samec ich chráni až do vyliahnutia plôdika. Ikry sú relatívne veľké (po nakladení až 3 mm) a je ich málo. Literatúra udáva 80-1 300 kusov, obvykle je to ale do 500.
Hlaváč je pomerne významnou rybou najmä na pstruhových vodách. V niektorých horských potokoch je spolu so pstruhom jedinou rybou, ktorá sa tam trvale vyskytuje a predstavuje pre väčšie exempláre pstruha dôležitú časť potravy. Krom toho má i bioindikačný význam - vody s jeho výskytom možno pokladať za čisté a vhodné k chovu lososovitých rýb. Rozmery a rast: Hlaváč je pomaly rastúcim druhom a dožíva sa obvykle najviac 8 rokov. Najväčší hlaváči pochádzajú z lokalít s menšou nadmorskou výškou.
Chov a akvaristika: hlaváč pustinný
Chlamydogobius eremius, známy aj ako Hlaváč pustinný, je jedinečná a mimoriadne odolná rybička pochádzajúca z vnútrozemských púštnych oblastí Austrálie. V prírode obýva dočasné jazierka a prameniská, ktoré často vysychajú, prudko menia teplotu a salinitu. Práve vďaka týmto extrémnym podmienkam sa tento druh vyvinul do veľmi odolnej a nenáročnej ryby, ktorá znesie aj podmienky, ktoré by iným rybám nevyhovovali. Hlaváč pustinný má kompaktné, zavalité telo so svetlým pieskovým podkladom a výraznými tmavými pruhmi. Dorastá do veľkosti cca 6-7 cm. Je to zvedavá, pokojná rybka, ktorá sa väčšinu času zdržiava pri dne. Dno by malo byť tmavšie, odporúčame použiť jemný piesok, doplnené o kamene, korene a hustejšie vysadené rastliny, ktoré mu poskytnú dostatok tieňa a pocit bezpečia. Tento hlaváč je známy tým, že bez problémov prežíva aj v brakickej vode.
Odporúčaný počet Hlaváča pustinného v akváriu: možno ich chovať v páre alebo v skupinke od 10 kusov, ideálne s prevahou samíc. Sú vhodné do nádrží od už od 20 litrov - pre pár. Ak ich však plánuješ umiestniť do spoločenskej nádrže s ďalšími rybami, ideálny objem je aspoň 60 litrov. Akvárium by malo mať dostatok úkrytov. Dobré spolunažívanie s drobnými rybami podobnej povahy: razbora, tetra, dúhoviek (paskai) alebo pancierničky. Môžu tiež spolunažívať s trpasličími krevetami alebo krevetami Caridina Japonica. Hlaváče sú vhodné aj na chov s mušľami a slimákmi. Nevhodné druhy k Hlaváčovi pustinnému: agresívne alebo príliš aktívne druhy ako cichlidy, mrenky, dania a tiež i dnové ryby, ktoré by mohli predstavovať konkurenciu. Vzhľadom na veľkosť, neodporúčame chov s krabmi, rakmi a dlhoramennými krevetami, ktoré by hlaváča mohli považovať za korisť.
Krmivo pre Chlamydogobius eremius: tieto hlaváče sú prevažne mäsožravci. Ideálne je ich kŕmiť živým krmivom, no môžeš im ponúknuť aj mrazené krmivo - artemiu, patentky alebo dafnie. Prijímajú aj vločkové krmivo pre všežravé ryby napríklad Tetra-Min, Ichtio-Vit alebo Vitality & Color. Ak však chceš pre svoje rybičky prémiové krmivo najvyššej kvality, odporúčame Royal Menu S. Kŕmiť by si ich mal 2× denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 3 minút.
Ideálnou teplotou pre hlaváča pustinného je okolo 25 °C a postačí menšie akvárium s objemom 15-20 litrov, s jemným pieskom a úkrytmi. Pár sa vytiera do dutiny, po čom sa ikry o ikry stará samec. Samica nakladie 100-200 ikier, pričom staršie samice zvyknú mať vyššiu znášku. Poter sa liahne po 7-10 dňoch v závislosti od teploty vody. Po vyliahnutí je vhodné rodičov odloviť. Poter prijíma drobnú živú potravu a rastie pomaly - po približne 4 mesiacoch dosahuje veľkosť okolo 2 cm.
Hlaváč pustinný - stručne: Veľkosť pri predaji: 3-4 cm. Max.
Úsmev na tvári
Biologické a ekologické poznámky
- Rybka je citlivá na kvalitu vody a jej výskyt slúži ako bioindikátor čistoty prostredia.
- Bez plynového mechúra sa pohybuje krátkymi prískokmi po dne a uprednostňuje blinkavé kryté miesta.
- Hlaváč je významný článok potravného reťazca pstruhov a jalcov na studených riečnych úsekoch.
- V minulosti bolo mylné tvrdenie, že hlaváče konzumujú ikry pstruhov; túto skutočnosť už literatúra veľmi nepotvrdzuje.
Tabuľka: základné údaje o hlavných zástupcoch
| Druh | Dĺžka | Obrábanie | Rozmnožovanie | Podmienky |
|---|---|---|---|---|
| Hlaváč bieloplutvý | 8-14 cm | dvakráté chrbtové plutvy | mar-apríl | tečúce vody, kamenité dno |
| Hlaváč pásoplutvý | 15 cm | tmavé priečne pruhy | marec-apríl | vyššie úseky |