Už ani neviem, v ktorom čísle časopisu som si prečítal rôznu polemiku okolo spúšťania ďalšej priehrady na Váhu a tento raz konkrétnu a pre mňa čiastočne poznanú „Královú“. To, ako ju poznám je vedľajšie, nie je to pre mňa nejaký „naj“ revír, ale to, čo je pod Královou ma zaujíma už dlhšie. Váh, Vážsky Dunaj, Malý Dunaj a samozrejme aj Dunaj. Ale vráťme sa k daným článkom, kde z niektorých bolo cítiť obavy čo bude až sa spustí. Či to nedopadne zle a pretože sme rybármi, tak nás predovšetkým zaujímalo ako to dopadne s rybami. Ďalší príspevok ukľudňoval rybársku verejnosť, že ryby zostanú, pretože im bude umožnené plávať hore prúdom Váhu až v podstate po Sĺňavu. Nechcem byť škodoradostný, ale jedno som vedel skoro na isto, že kaprovité ryby budú plávať proti prúdu, ale zubáče a niektoré ostatné ostriežovité ryby, tie pôjdu na betón dole prúdom.
Článok toho odborníka ma troška pobavil. V každom prípade som sa na zubáčov prichystal a vedel som, že na tomto úseku pod Královou sa s nimi určite stretnem. Ako sa začala vypúšťať Králová, ktorá naplnila koryto Váhu, Vážskeho Dunaja samozrejme sa dvihla čiastočne hladina aj Malého Dunaja na jeho spodnom úseku, skoro každý deň som si prehádzal s prívlačovkou niektoré úseky už spomínaných riek.
Ráno nič, ale večer už na tretí deň vypúšťania sa zrazu objavili cca 30-40 cm zubáčiky a to aj na miestach, kde som ich nikdy neulovil. Po vypustení priehrady a opadnutí vody, hlavne vďaka suchu, sa vo Váhu a Vážskom Dunaji stratili malé zubáče. Tam kde boli, nebolo nič okrem množstva sumcov v dĺžke asi od 40 do 65 cm. Na jednom mieste som nemal problém na twister uloviť aj päť - šesť takýchto sumcov, ale nakoľko nebolo nič väčšieho, tak som sa vybral dole prúdom, tak ako ryby ktoré unikli z vôd priehrady Králová.
Dostali sa. Po zhruba troch týždňoch mi volá známy rybár, že ako sa mu darilo s prívlačou. Ulovil skoro každý deň dva zubáče okolo 65 - 70 cm, ale je troška nahnevaný, nakoľko sa tam tým rybárom čo sú zástanci prívlače len vtedy keď ide ryba, amatéri, podarilo uloviť ryby 86 cm, 91 cm, 81 cm. A s hmotnosťami, ktoré ma zarazili. Od deväť kilogramov niekde po šesť- sedem kilogramov. Nedalo mi a už som začal navštevovať mnou dobre poznaný revír.
Dunaj tu je známy tým, že sa tu cítia zubáče dobre, ale v poslednej dobe ich nazvyš nebolo a bol to skôr sviatok ako každodenný chlieb, keď sa nejaký pekný ulovil. Prvá návšteva ma prekvapila, pretože ani nie na tretí hod záber a na vobler visel prvý zubáč, 72 cm a čuduj sa svete 4,54 kg ukazovala váha. Tmavý fešák, so sivými bokmi. Hneď som si povedal, že to asi dlhodobý obyvateľ Dunaja nie je.
Potom prišlo zopár kusov v rozmedzí 50 - 60 cm a kde tu bol aj ten pravý z Dunaja s modrastými bokmi a prúdnicovým telom, krásnymi plutvami s modrým nádychom. Obzrel som si úlovky aj ostatných rybárov a väčšina bola sivastá skorej s belšími plutvami a akýmsi hrbom začínajúcim hneď za hlavou.
Posledné presvedčenie sa stalo hneď v prvej polovici novembra, kedy som po razantnom zábere zdolal zubáča s mierami 95 cm a s hmotnosťou 10,85 kg. Obvod tela úžasných 64 cm. Typický zubáč, ktorý väčšinu svojho doterajšieho života prežil niekde v stojatej vode, sivé boky, biele plutvy a vysoké telo.
Nepoďakoval som Dunaju za úlovok, ale polohlasno som povedal: „Ďakujem Králová“ a to som bol poctivých sto kilometrov od tejto priehrady. Zasa som sa pousmial pri spomienke na článok, čo ukľudňoval rybársku verejnosť, je to ako pri politikoch.
V podobnej téme je často spomínaný aj fenomén Lluvia de Peces alebo dážď rýb, ktorý podľa legiend a viacerých správ býva v určitých regiónoch sveta. Legenda hovorí, že sa už od 19. storočia medzi májom a júnom do dediny pravidelne priženie búrka prinášajúca výdatný dážď. V 70. rokoch 20. storočia tým National Geographic ryby v uliciach skutočne objavil, schádza však dôkaz, že padli z neba.
Podobné zvieracie dažde ľudia po celom svete údajne zažili už niekoľkokrát, vedecká vysvetlenie však chýba. Najjednoduchšia verzia zneje, že silné búrky vylejú rieky z korýt, čo vyženie niektoré zvieratá z ich príbytkov a tie potom ostanú uväkné v uliciach. Extrémne výnimočné prípady hlásia aj skutočný pád rýb z neba, kedy sú zvieratá prenesené vodnou smršťou.
Vodná smršť je malé tornádo, ktoré sa preženie nad vodnou plochou. Najpodivuhodnejšie na daždi v Yoro je to, že nájdené ryby nie sú z miestnych vôd, ale až z 200 km vzdialeného Atlantiku. Prízemnejšie teórie tvrdia, že tieto ryby žijú v podzemných riekach a do ulíc sú vyplavené, miesto aby na ne padali. Túto teóriu podporil aj zmienený výskum National Geographic zo 70.
V Yoro si však ľudia udalosť vysvetľujú skôr ako udalosť náboženskú ako prírodnú. V 60. rokoch 19. storočia sa katolícky kňaz José Manuel Subirana modlil za stravu pre hladných. Na konci jeho modlitieb vraj začali z neba pršať zverejnené ryby. Zakladateľ projektu PlaceMania.sk a zodpovedá za jeho obsah, technické fungovanie a dlhodobý rozvoj. Cestovné zápisky na webe vychádzajú z vlastnej skúsenosti z ciest; faktografické záznamy o miestach vznikajú kombináciou verejných zdrojov, automatizovaného spracovania dát a redakčného overovania.
Objavilo sa pomerne zaujímavé video z iránskeho mesta Yasuj. Snažili sme sa overiť autenticitu tohto videa, či sa udalosť skutočne v tomto meste stala, no jednoznačne sa nám to nepodarilo. Dôležité však je, že rozhodne nejde o nejaké vytvorené video alebo fake. Padajúce ryby z neba, tzv. Nadprirodzené udalosti v prírode nás často fascinujú svojou záhadnosťou a zvláštnosťou. Aj keď je tento jav pomerne zriedkavý, existuje niekoľko záznamov o tom, že sa stal po celom svete.
Jav pri ktorom padajú ryby z neba je dobre známy a podarilo sa ho vysvetliť. Oveľa výraznejší je tento jav v lokalitách, kde tornádo prejde cez rybník, ku čomu malo dôjsť aj v spomínanom Iráne. Mesto Texarkana v americkom štáte Texas ľudí zaskočilo nečakaným príspevkom na sociálnej sieti. V ňom bol popísaný neobvyklý jav, kedy z oblohy padali na zem ryby. Vedci sa domnievajú, že za padanie rýb a iných malých živočíchov z oblohy sú zodpovedné tornáda alebo prúdy so stúpajúcou tendenciou.
„Vodné chrliče sa tvoria, keď nad veľkou vodnou hladinou víria prudké búrkové mraky. Tieto mraky tvoria tornádo či víchricu (nazývanú vortex), ktorá sa namáča do oceánu, jazera či rybníka. Spomínané chrliče však nepredstavujú víriaci sa stĺpec vody. Je známa aj udalosť z roku 1873, kedy z neba pršali žaby. Obyvateľka mestečka Melissa Curry povedala tamojším novinám, že z tejto udalosti bola celkom „otrasená“. Sama totiž našla asi 20 mŕtvych rýb roztrúsených po celom jej trávniku. Niektorí obyvatelia mesta začali na sociálnych sieťach zverejňovať fotografie, ktoré zachytávajú ich záhrady plné drobných rybiek.
Aj keď sa tento bizarný scenár javí ako niečo, čo by sa mohlo objaviť nanajvýš v katastrofickom filme, ide o skutočný jav. Vzdušný vír dokáže takýmto spôsobom nasať napríklad aj žaby, hady či kraby.
- Vaha a Dunaj: transformácie vody počas vypúšťania priehrad a následné zmeny v rybej zložke.
- Rybí dážď ako fenomén: historické správy, legenda a vedecké vysvetlenia.
- Porovnanie Dunajských zubáčov a tých z Královej: vizuálne rozdiely a ekologické dôsledky.
Vzdušné víry môžu nasákať aj drobné živočíchy, pričom následný efekt býva roztrúsenie rýb po okolí. Texarkana, Yoro a Yasuj predstavujú príklady miest, kde sa takéto javy opisujú a skúmajú. Všeobecne je považované za pravdepodobné, že tornáda alebo víriace prúdy nad vodnou plochou vedú k padaniu rýb a iných malých živočíchov z oblohy.