Matej Tóth je bývalý slovenský atlét, špecialista na chôdzu, a jeden z najúspešnejších športovcov v histórii Slovenska. Získal zlatú medailu na olympijských hrách v Riu 2016 v disciplíne 50 km chôdza, čím sa stal prvým slovenským olympijským víťazom v atletike. Je aj majstrom sveta z Pekingu 2015 a vicemajstrom sveta z Londýna 2017. Tóth sa preslávil nielen výkonom, ale aj férovým prístupom a športovým duchom. Významne prispel k popularizácii atletiky a chôdze na Slovensku.
Na svoju 26 rokov trvajúcu kariéru je hrdý. Športová kariéra Mateja Tótha je plná úspechov aj skúšok, ktoré ho formovali do ikonickej postavy slovenského športu. Reprezentant SR v rýchlej chôdzi si získal srdcia fanúšikov stálou dobrou náladou a pokorou a patril medzi najlepších slovenských športovcov vôbec.
Prvé kroky a rast kariéry
Matej Tóth odštartoval športovú kariéru ako 13-ročný, keď nastúpil do atletického klubu v Nitre a pod krídla si ho vzal tréner Peter Mečiar. Napriek tomu, že nemal ideálne fyzické parametre, vybral si chôdzu. Vynahradil to tvrdou prácou, cieľavedomosťou a skromnosťou. Čoskoro sa stal majstrom SR a začal reprezentovať na medzinárodných podujatiach.
Prvým väčším úspechom Tótha bolo 6. miesto na 20 km na ME 2006 v Göteborgu, po ktorom sa dostal do olympijského top tímu. V roku 2010 potom triumfoval na podujatí Svetového pohára v mexickej Chihuahue na 50 km. Po tejto olympijskej premiére sa rozhodol presedlať na “kráľovskú päťdesiatku” a zrodila sa jeho ikonická kariéra na dlhších tratiach.
Najväčšie úspechy a olympijské kapitoly
V roku 2013 prešiel pod krídla kouča Mateja Spišiaka, s ktorým spolupracuje až dodnes. Už v nasledujúcej sezóne sa stal vicemajstrom Európy a rok na to si vybojoval titul na majstrovstvách sveta v Pekingu, kde svojím famóznym výkonom zničil konkurenciu a získal zlatú medailu. Na čelo sa dostal už po štyroch kilometroch, náskok stále zvyšoval a druhý Jared Tallent nakoniec zaostal o takmer dve minúty.
V roku 2016 získal olympijské zlato v Riu de Janeiro na 50 km, čo bolo obrovské potvrdenie jeho výnimočného talentu a svedectvo o jeho psychickej sile. O rok neskôr sa objavila doplňujúca kapitola - čierna škvrna spojená s kauzou ohľadom nízkej hladiny hemoglobínu, ktorá ho na čas stihla poškodiť. Napriek tomu sa dokázal očistiť a vrátiť sa na atletický piedestál so striebrom na ME 2018 v Berlíne.
Olympijské zábery a posledné preteky
Náročná a dlhotrvajúca kariéra vyvrcholila na OH 2020 v Tokiu, kde v päťdesiatke dosiahol jedno z posledných veľkých vystúpení kariéry. Na trati 50 km bol po dlhú dobu líderom, no kríza na 30 km ho odsunula z boja o medaily. Finále završil na 14. mieste, čo bolo jeho poctou za dlhoročnú snahu a odhodlanie dokončiť preteky do konca. Po pretekoch Názor na svoju kariéru zhrnul slovami: „Som hrdý na moju 26 rokov trvajúcu kariéru, no zároveň som rád, že je to už všetko za mnou.“
Kariéra a dopad na Slovensko
Matej Tóth je nielen športovec, ale aj významný aktivista v oblastiach športovej diplomacie a rozvoja olympijského hnutia na Slovensku. Svojou dlhoročnou kariérou a vystúpeniami na najvyššej úrovni inšpiroval generácie mladých atlétov a širokú verejnosť. Po skončení aktívnej kariéry sa angažuje aj ako funkcionár v komisii športovcov SOŠV a Slovenského atletického zväzu (SAZ), kde sa snaží prenášať skúsenosti mladším a budovať udržateľné modely duálnych kariér pre športovcov.
Okrem toho je autorom knihy Odchýlka, kde opisuje svoju cestu, doplnil ju o skúsenosti s dopingovou kauzou a vysvetľuje, ako dokázal zostať férový a úspešný. Vydanie knihy bolo aj formou poďakovania fanúšikom a ľuďom, ktorí ho počas celej kariéry podporovali.
Život po kariére a jeho vízie do budúcnosti
Po Tokiu ešte Tóth nevie presne, čomu sa bude venovať profesionálne, avšak potvrdil, že chce zostať pri športe a myšlienke duálnej kariéry - spojenie športu s civilnou kariérou a verejnou službou. Chce zostávať aktívny, využívať svoje skúsenosti a vedomosti na rozvoj atletiky a pohybových aktivít pre spoločnosť. V osobnom živote je zložkou jeho šťastia rodina - manželka Lenka a dve dcéry Emmka a Ninka.
Metabolická trénovanosť a stravovanie
Vo svojich vyjadreniach ukazuje Matej, že jeho úspech nie je len o genetike alebo tréningu, ale aj o starostlivej metabolickej stratégii. Podľa jeho spolupráce a údajov z meraní, ktoré zdieľal v rozhovore, jeho telo zvláda nízkosacharidové a nízkofrekvenčné stravovanie a metabolická trénovanosť postupne stúpa už od roku 2014. V spolupráci s lekármi a odborníkmi na výživu sa snaží optimalizovať palivo pre aktívny výkon a regeneráciu, využívajúc tuk ako zásobník energie a znižujúc potrebu externej energie vo forme gélov a cukrov počas pretekov.
Triezvo zostáva aj výhľad do budúcnosti: "V Tokiu si chce ešte užiť atmosféru v olympijskej dedine. „Ktovie, možno ešte spravím nejakú výzvu - vytiahnem šéftrénera Maťa Pupiša, prehovorím aj Mira Úradníka a dáme si nejakú exhibičnú chôdzu. Samozrejme, len ak budem v poriadku, lebo v tejto chvíli sám seba nedonútim ani na ľahkú prechádzku,“ skonštatoval.
Päťdesiatkilometrová trať mala v Japonsku svoju olympijskú derniéru. O tri roky na OH 2024 v Paríži sa už bude pretekať len na 35 km trati. „Keď budem sledovať chôzu na ďalšej olympiáde v Paríži, možno budem nad tým nostalgicky premýšľať.“
Matej Tóth zostáva jednou z najinšpiratívnejších postáv slovenského športu, ktorý prepojil výkony s ľudskosťou a otvorenosťou voči fanúšikom, médiám aj verejnosti. Jeho príbeh o odhodlaní, férovosti a rodine bude slúžiť ako vzor pre ďalšiu generáciu chodeckej špičky i širokú verejnosť.